Na sochu kráľa Svätopluka sa poskladajú podnikatelia

Na Bratislavskom hrade bude stáť socha kráľa Svätopluka. Prezident Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška a premiér Robert Fico ako traja najvyšší ústavní činitelia zakladajú občianske združenie, prostredníctvom ktorého sa bude stavba sochy financovať.

„Daňových poplatníkov nebude stáť socha ani jeden cent,“ povedal dnes novinárom predseda vlády. Ako darcov chce oslovovať predovšetkým veľké podnikateľské spoločnosti. „Toto nie je ľudová zbierka na národný poklad,“ komentoval Fico s tým, že si vie predstaviť vyzbierať potrebné peniaze do troch týždňov. Na sochu každý z troch najvyšších predstaviteľov štátu prispeje sumou tisíc eur.


Socha spolu s podstavcom bude vysoká 7,8 m. Vzpínajúci sa kôň so Svätoplukom bude odliaty z bronzu, podstavec má byť zo žuly. Hlinenú predlohu súsošia poskytol národnej rade zadarmo profesor Ján Kulich, ktorý je autorom napríklad sôch na bratislavskom Slavíne alebo východoslovenskej Dukle. Monument by mal stáť na nádvorí Bratislavského hradu. Náklady na zhotovenie dosiahnu približne 270-tisíc eur. „Verím, že sa podarí vyzbierať veľmi rýchle túto sumu,“ konštatoval po stretnutí s premiérom Paška. Socha Svätopluka podľa neho bude niečo ako symbol krajiny, národa, histórie a hrdosti. Predseda parlamentu predpokladá, že časť múzea a ďalších priestorov na hrade sprítomnia pre ľudí do leta, a do leta by podľa neho mala stáť na hrade aj nová socha. Archeologický prieskum podľa Pašku ukázal, že Svätopluk mohol vládnuť na Bratislavskom hrade.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa palo
Offline


Správy STV, 13. 3. 2010:

Na Bratislavskom hrade bude socha
Na nádvorí Bratislavského hradu bude stáť socha kráľa Svätopluka. Niekoľko rokov avizovaný premiérov zámer sa stáva realitou. Najvyšší ústavní činitelia založili občianske združenie Svätopluk a vyhlásili verejnú zbierku.

Viac: videozáznam

Obrázok používateľa palo
Offline

Ján Kulich (* 30. december 1930) je slovenský sochár a vysokoškolský pedagóg.

Kulich je predstaviteľ realisticko-formalistickej línie v slovenskom sochárstve. Vo svojej počiatočnej tvorbe čerpal hlavne z ľudových motívov. Je Laureátom štátnej ceny Klementa Gottwalda, národným umelcom, jeden z najhlavnejších normalizátorov slovenskej kultúry a umeleckého školstva. Člen oddelenia kultúry ÚV KSS, rektor VŠVU v rokoch 1973-1989. Dnes sa venuje najmä náboženským a kresťanským motívom.

Autor sôch: súsošie Žalujem pre Pamätník duklianskych hrdinov na Dukle (1964), spoluúčasť na sochárskom dotvorení bratislavského Slavína (1959), pomníka kpt. Jána Nálepku v Stupave (1973), pamätníka SNP v Partizánskom (1969), Milicionár na Račianskom mýte v Bratislave, Jánošík v Terchovej, Pamätník SNP na Nám. SNP v Bratislave, Pamätník V. I. Lenina v Žiline, Vítanie (zobrazuje Bratislavu tešiacu sa z rozrastajúcej Petržalky, pôvodne projektovaná na Most hrdinov Dukly, v 90. rokoch umiestnená pred budovou NR SR stojac k Petržalke chrbtom), vo Svidníku plastika generála Ludvíka Svobodu z 80. rokov 20. storočia, v Martine dielo nazvané Matica Slovenská a ďalších.
Autor plakiet s podobizňami Danteho, Gustáva Husáka, Kolomana Sokola atď.

Zdroj informácií: Wikipédia

Obrázok používateľa VKotruszova
Offline

Hmm, neviem preco sa vobec necudujem...len by som slovutnych politikov ziadala, aby sa zasadzovali najma v zbierkach pre havarijne objekty ...co tak prijat patronat (azda uz aj socialisticky zavazok) pre kazdeho poslanca nad jednou pamiatkou :(

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Na účte zbierky Svätopluk je zatiaľ 30-tisíc eur

BRATISLAVA 5. apríla (SITA) - Na účte zbierky občianskeho združenia Svätopluk, ktorého cieľom je vyzbierať peniaze na sochu kráľa Svätopluka dotvárajúcej priestor hlavného nádvoria Bratislavského hradu, je v súčasnosti zhruba 30-tisíc eur. Po tisíc eur prispeli prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška, ktorí v polovici marca združenie založili. Ďalšie peniaze posielajú postupne občania. "Chodia aj drobné sumy 10, 20 či 40 eur od jednotlivcov a postupne sa pridávajú tiež firmy," uviedol Paška.

Hlinený model súsošia daroval zadarmo aj s autorskými právami národnej rade akademický sochár Ján Kulich. Socha vzpínajúceho sa koňa so Svätoplukom vysoká 7,8 metra bude odliata z bronzu a postavená na žulovom podstavci. Predpokladané náklady na sochu a jej osadenie sú 270-tisíc eur. Podrobné informácie o zbierke a prispievateľoch sú uverejnené na www.ozsvatopluk.sk. "Bol by som rád, keby sa nám podarilo sochu Svätopluka osadiť do leta," dodal Paška. Ústavní činitelia veria, že socha ešte viac zatraktívni prostredie Bratislavského hradu, ktorý od roku 2008 prechádza veľkou rekonštrukciou.

Obrázok používateľa vrak
Offline

Kedze (Bratislava) bola korunovacnym mestom, tak by tu mali stat sochy vsetkych panovnikov, ktori tu boli korunovani. Tak mame po Bratislave kde jakych cumilov a schone nazi, namiesto poriadnych soch a nas najvyssi chce pchat Svatopluka na bratislavsky hrad. Nechapem, preco by sme sa mali odvracat od historie, ktorej sme boli sucastou a pomahali ju tvorit. Stale sa vycita Madarom, ze si privlastnuju historiu Uhorska, ale na nasej strane sa k nej nikto nehlasi a nikto ju nechce za svoju. U nas je vybudovany dojem, ze nasa historia sa prerusila padom Velkej Moravy, pod madarskym "jarmom" akosi stala a zas sa nastartovala v 1918...
(ivan the terrible v internetovej diskusii denníka SME)

Obrázok používateľa VKotruszova
Offline

Kedze (Bratislava) bola korunovacnym mestom, tak by tu mali stat sochy vsetkych panovnikov, ktori tu boli korunovani. Tak mame po Bratislave kde jakych cumilov a schone nazi, namiesto poriadnych soch a nas najvyssi chce pchat Svatopluka na bratislavsky hrad. Nechapem, preco by sme sa mali odvracat od historie, ktorej sme boli sucastou a pomahali ju tvorit. Stale sa vycita Madarom, ze si privlastnuju historiu Uhorska, ale na nasej strane sa k nej nikto nehlasi a nikto ju nechce za svoju. U nas je vybudovany dojem, ze nasa historia sa prerusila padom Velkej Moravy, pod madarskym "jarmom" akosi stala a zas sa nastartovala v 1918...
(ivan the terrible
v internetovej diskusii denníka SME)

s tymto sa da len a len suhlasit.

Obrázok používateľa Cernunos
Offline

Naša vláda by skôr mala vraziť peniaze do vedy, výskumu a školstva, socha Svätopluka nám môže byť nanič keď polka ľudí nevie kto to bol a kedy vládol. A keď už sú takí národovci tak by mali vyriešiť aj problém s rozkrádaním archeologických lokalít Svätopluk v BA nám bude nanič keď budú lokality ktorými sa mohol pohybovať vykradnuté.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Sochu odhalia, aj keď nevyzbierali plánované peniaze

BRATISLAVA 3. júna (SITA) - Sochu Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu odhalia traja najvyšší ústavní činitelia v nedeľu večer napriek tomu, že na jej zhotovenie nevyzbierali plánovanú sumu peňazí. Občianske združenie Svätopluk, ktoré založili prezident Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Paška a premiér Robert Fico, k dnešnému dňu vybralo podľa údajov zverejnených na internetovej stránke cca 122 650 eur. Náklady na stavbu sochy a jej osadenie vyčíslil ešte v marci Fico na 270-tisíc eur, chýba teda viac ako polovica. Predseda vlády pôvodne predpokladal, že na dielo sa vyzbierajú veľké firmy do troch týždňov. Nakoniec jedinou spoločnosťou, ktorá prispela sumou 16 600 eur, sú Hornonitrianske bane. Drvivú väčšinu prispievateľov tvorili poslanci, ministri a nominanti Smeru-SD, každý dal po tisíc eur.

Tlačové oddelenie parlamentu sa k zbierke a soche na hrade nevyjadrilo, podľa nich akciu zastrešuje úrad vlády. Ten popoludní poslal médiám program udalosti, z akých peňazí pomník postavili ešte predtým, ako na neho vyzbierali peniaze, nekonkretizoval.

Socha spolu s podstavcom bude vysoká 7,8 metra. Vzpínajúci sa kôň so Svätoplukom bude odliaty z bronzu, podstavec má byť zo žuly. Hlinenú predlohu súsošia aj s autorskými právami daroval národnej rade bezodplatne akademický sochár Ján Kulich. Politici si na slávnosti najprv pozrú na veľkoplošnej obrazovke odvysielanie záznamu odlievania sochy Svätopluka, potom sa účastníkom prihovorí prezident a predseda parlamentu. Nasledovať bude slávnostný akt vkladania zeme do podstavca sochy, príhovor premiéra, odhalenie pomníka a symbolické zviazanie troch prútov. Udalosť má trvať 50 minút a v priamom prenose ju odvysiela Slovenská televízia.

Podľa informácií agentúry SITA bude na podstavci plaketa s textom "Svätopluk", pod ním napísané "Kráľ starých Slovákov" a príslušné dátumy.

Obrázok používateľa Eo Ipso
Offline

Svätoplukov pomník na Hrad nepatrí
( Bratislavské noviny 22.5.2010)

O niekoľko dní uplynie 199 rokov od katastrofy, ktorá postihla Hrad v roku 1811. Vtedy, 28. mája, vznikol neopatrnosťou vojakov v paláci, užívanom už desať rokov ako kasáreň, ničivý požiar. Víchrica oheň podporila. Skoro štyristo rokov starý kráľovský palác sa za niekoľko dní premenil na čmudiacu ruinu. Zhoreli krovy a veľká časť palácového zariadenia. Niektoré pevné klenby v nižších podlažiach potom ešte vyše sto rokov vzdorovali času. Akoby zázrakom oheň ušetril hlavnú palácovú bránu s drevenými vyrezávanými reliéfmi. Tie sa zachovali až do druhej svetovej vojny. Potom ich zrejme vojaci alebo obyvatelia blízkych domov použili ako palivové drevo.

Na Hrade bolo 13. mája 2010 veľké upratovanie. Po niekoľkoročnej stavebnej činnosti pracovníci firmy Váhostav čistili vnútorné i vonkajšie nádvorie, aby mohli prísť prví návštevníci. Večerná búrka k vyčisteniu obrovskej čerstvo vydláždenej plochy ešte prispela. Z čestného nádvoria zmizlo zariadenie staveniska aj ploty okolo. Na západnej bráne čestného nádvoria sa objavili bohaté kamenné súsošia, aké tam boli až do prvej tretiny 19. storočia. Potom sa záhadne stratili. Akademický sochár Vladimír Višváder vytvoril na základe jestvujúcich analógií, nejasných historických kresieb, grafík, litografií a dokonca náhodných fotografií stratených originálov v rekordnom čase sochárske diela, za aké by sa ani tvorca pôvodných súsoší v 18. storočí nehanbil. Chýbajú ešte im zodpovedajúce súsošia na východnej bráne a na budovách strážnic pred vchodom do paláca. Každé musí byť individuálnym sochárskym dielom. Aj baroková dekorácia južnej fasády paláca s predstavaným balkónom dostala znovu podobu, akú mala pred ničivým požiarom. Drevené krídla troch palácových brán, ktoré pred štyridsiatimi rokmi obnovili v zjednodušenej forme, sú doplnené o jemne vyrezávané detaily.

V strede čestného nádvoria je dlažba prerušená otvorom zakrytým doskami . Má tam stáť pomník. Aby sa návštevníci vychádzajúci z paláca, najmä budúci štátnici z cudziny, mohli pozrieť na príťažlivý tučný okrúhly konský zadok. Zadok legendárneho koňa ešte legendárnejšieho Svätopluka od slovenského sochára. Legendy totiž z jednoznačne zápornej postavy stredoeurópskych dejín urobili romantického hrdinu “mierumilovných” Slovanov. Najmä legendy marxistickými historikmi a ich pokračovateľmi prostredníctvom literárnych diel pochybnej kvality povýšené na úroveň “vedeckej pravdy”. Akoby sa skutočne každý donekonečna opakovaný nezmysel musel stať pravdou.

Stihomamom velikášstva hnaný Napoleon spôsobil na začiatku 19. storočia utrpenie a smrť tisícov Európanov. Dnes je za to vo Francúzsku (a, bohužiaľ, nielen tam) chápaný ako veľký hrdina a zjednotiteľ Európy. Pritom mu išlo len o naplnenie osobnej ctižiadosti byť cisárom, prípadne vládnuť celému svetu. Svätopluk bol rovnako ako Napoleon chorobnou ctižiadosťou ovládaný psychopat. Odstránil Rastislava a zmocnil sa jeho územia. Vojenskou silou ich krajiny “zjednotil”, obyvateľstvo si podrobil. Príležitostne svojich poddaných predával do otroctva. Žiakov a pokračovateľov Cyrila a Metoda vyhnal z obsadeného územia. Asi mu vyčítali jeho hriechy. Nie všetci obyvatelia takzvanej “veľkej” Moravy boli vládou svojho panovníka, ktorý údajne dostal od pápeža kráľovský titul, nadšení. Hlavy podrobených kmeňov (dnes sa im v literatúre hovorí kniežatá) hľadali podporu u silnejších nemeckých panovníkov. Tí, samozrejme, radi prijali ponuku proti nemu bojovať, hoci niektoré zo Svätoplukových manželiek (mnohoženstvo bolo bežné, Svätopluk mal iste doma celý hárem) boli ich sestrami či sesternicami. Preto tie v histórii známe vojny medzi “dobrými” Slovanmi a “zlými” Nemcami.

A za to všetko mu dnes, po tisíc rokoch, niekto stavia v Bratislave na ploche tereziánskeho hradného Čestného nádvoria jazdecký pomník. Má stáť na terase pred bratislavským hradným palácom ako stojí jazdecký pomník princa Eugena Savojského (vodcu víťazných kresťanských armád nad pohanskými Turkami) pred reštaurovaným kráľovským hradom v Budíne. Ibaže omnoho skromnejší. Hlavný ideológ myšlienky, aktívny súdruh eštebák agent s krycím menom Pamir, inicioval v minulosti pomníky komunistickým potentátom. Žeby bol po roku 1989 zmenil kabát?

Nemal by sa na Hrade postaviť aj pomník Hitlerovi? Veď nie vďaka Jankovi Alexymu, ale len vďaka 2. svetovej vojne hradný palác v Bratislave ešte vôbec stojí. Bol už pripravený projekt na odstránenie ruiny. Na jej mieste mali vyrásť novostavby podľa víťazného projektu bratov La Padula z Ríma! Vojenské udalosti tomu barbarskému činu včas zabránili.

Svätoplukov pomník na Hrad skutočne nepatrí. Ani keby bol od najslávnejšieho svetového sochára. Ani keby bol pozlátený.

Štefan Holčík

Obrázok používateľa uskalienka
Offline

Pri soche Svätopluka prekáža autor aj námet diela
Tri desiatky slovenských umelcov a teoretikov umenia poslali list trom najvyšším ústavným činiteľom, v ktorom kritizujú sochu Svätopluka na Bratislavskom hrade

BRATISLAVA 4. júna (SITA) - Niektorí slovenskí umelci sú proti soche Svätopluka na Bratislavskom hrade, prekáža im autor diela aj námet skulptúry. Trom najvyšším ústavným činiteľom poslali otvorený list, pod ktorý sa podpísali zhruba tri desiatky umelcov a teoretikov umenia. Nesúhlasia "so zámerom umiestniť jazdeckú sochu kráľa Svätopluka od dvorného sochára KSS Jána Kulicha v areáli Bratislavského hradu". K signatárom patria okrem iných vedúci Ateliéru súčasného obrazu Fakulty umení Technickej univerzity Košice Rudolf Sikora, kurátor a teoretik umenia Slovenskej národnej galérie Aurel Hrabušický, vedúci Katedry pedagogiky výtvarného umenia Trnavskej univerzity Blažej Baláž, vedúca Ateliéru IN Ilona Németh a vedúci Neateliéru Dezider Tóth, obaja z Vysokej školy výtvarných umení, kurátor Galérie Cypriána Majerníka a šéfredaktor novín Jazdec Richard Gregor, prezident AICA-Slovakia, riaditeľ galérie SPACE a šéfredaktor časopisu Flash Art CZ/SK Juraj Čarný či riaditeľ kultúrnych zariadení Petržalka Ladislav Snopko. Sochu by mali odhaliť v nedeľu za účasti najvyšších politických osobností Slovenska.

Prvá výhrada umelcov smeruje voči Kulichovi, ktorý je úzko prepojený s normalizáciou a bol členom Ústredného výboru KSS. "Autora sochy, popredného funkcionára už po niekoľký raz verejne rehabilitujete a bagatelizujete jeho normalizačné zásahy do slovenskej kultúry a umeleckého školstva - ako konsolidačný rektor Vysokej školy výtvarných umení v období rokov 1973-89 bránil množstvu výrazných talentov v štúdiu," píšu v liste umelci. Fakt, že autorom je normalizátor, je podľa umelcov dôkazom dvadsaťročného vývoja Slovenska nie k "sebareflexii, ale k opätovným deformáciám a tichému návratu starých kádrov." Ako píšu umelci, toto nie je prvý prípad využitia komunistických umelcov. Ján Kulich robil aj bustu Jozefa Miloslava Hurbana a sochu Vítanie pred budovou parlamentu, Ladislav Berák je autorom busty Andreja Hlinku v národnej rade a Ľudmila Cvengrošová busty Alexandra Dubčeka pred parlamentom, upozornili umelci. "Na takéto inštitúcie nemôžeme byť nikdy patrične hrdí. Politikmi objednané diela zrkadlia mentalitu zadávateľov, sú výsmechom a diskreditáciou odbornej verejnosti. Vysielajú o Slovensku zlý signál do sveta. Vizuál slovenskej politickej elity je aj po viac ako dvadsiatich rokoch od Nežnej revolúcie evidentne normalizačný."

Autorstvo sochy nie je jedinou vecou, s ktorou majú umelci problém. Prekáža im aj obsahový námet sochy, o ktorom tvrdia, že politici chcú doháňať 19. storočie. V liste Svätopluka titulujú kráľom v úvodzovkách. "Nepotrebujeme dobiehať 19. storočie, potrebujeme diela, ktoré nás prinútia uvažovať a zanechajú svedectvo o svojej dobe. Svojím krokom ste toto myslenie u občanov Slovenska opäť nepodporili. Vytvárajme diela, ktoré nebudú historizujúcim paškvilom," vyzývajú umelci. "V predvolebnom čase a bez odbornej diskusie ste do verejného priestoru arogantne umiestnili ďalší pseudosymbol, ktorým demonštrujete návrat k normalizačnej estetike," hnevajú sa umelci.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.