Na financovanie kultúry len zdroje štátu nestačia

Ilustračné foto, autor: Katarína Palgutová

Na financovanie kultúry len peniaze štátu nestačia. Výrazne pomáhajú európske prostriedky a situáciu by mohlo zlepšiť aj väčšie zapojenie domácich zdrojov. Na nastavenie stabilného systému financovania kultúry nečaká Ministerstvo kultúry (MK) SR, napriek pádu vlády, “pasívne na 10. marec“, ale snaží sa urobiť čo najviac, tvrdí odchádzajúci minister kultúry Daniel Krajcer. “My sa snažíme do posledného dňa robiť všetko to, čo považujeme za zmysluplné,“ uviedol v rozhovore pre agentúru SITA Krajcer. Expertná skupina, ktorú minister na tento účel zriadil, sa stretáva a snaží sa hľadať možnosti viaczdrojového financovania. “Tento proces pokračuje napriek tomu, že už je stanovený termín predčasných volieb,“ zdôraznil Krajcer.

     Zlepšeniu situácie vo financovaní z domácich zdrojov by, ako tvrdí Krajcer, pomohla zmena legislatívy. “Je pochopiteľne ideálne pre kultúru schváliť nový sponzorský zákon alebo zmeny v daňovom systéme, ktoré by umožňovali odpisovanie si nákladov v prospech sponzorstva do kultúry.“ Na to však treba širšiu politickú dohodu. Aj keď sa ju už ministerstvu kultúry pod jeho vedením nepodarí získať, chce Krajcer nechať svojmu nástupcovi aspoň rozpracovaný základ možného systému, o vytvorenie ktorého sa pokúšali viacerí jeho predchodcovia.

     Kultúra by podľa Krajcera nemala byť financovaná len z príjmov štátu, cez štátny rozpočet. Dlhšie ju výrazne dotujú aj celoeurópske zdroje. “Sú to európske štrukturálne fondy, kde sa snažíme čo najefektívnejšie využiť zdroje, ktoré sú k dispozícii. Podarilo sa nám z výzvy pre cestovný ruch, po dohode s ministerstvom dopravy a ministerstvom hospodárstva, alokovať tretinu finančných prostriedkov v prospech kultúrneho dedičstva. Čiže 12 miliónov eur v tejto výzve by malo ísť presne na túto oblasť,“ opísal konkrétne kroky Krajcer. Peniaze v takejto výške by podľa neho zo štátneho rozpočtu navyše do kultúry nikdy nešli. Okrem spomínaných zdrojov prídu do slovenskej kultúry prostriedky aj z regionálneho operačného programu. MK SR ešte na jar tohto roka informovalo, že z jeho prioritných osí 3 a 7 pôjde na obnovu kultúrnych pamiatok takmer 100 miliónov eur. V prioritnej osi Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov je k dispozícii 74,5 mil. eur a v rámci prioritnej osi Európske hlavné mesto kultúry 2013 je z celkových 70 mil. eur vrátane 15-percentnej spoluúčasti štátu vyše 25 miliónov eur určených na obnovu kultúrneho dedičstva. V rámci projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013 sa má okrem iného zrekonštruovať napríklad Dóm svätej Alžbety či secesná budova Malej scény Štátneho divadla Košice. Dlhodobo získava Slovensko podporu na obnovu pamiatok tiež z Nórskeho finančného mechanizmu. V rokoch 2012 – 2014 z neho môže prísť takmer 11,5 mil. eur, vrátane 15-percentnej štátnej spoluúčasti. Časť z toho pôjde na obnovu hradných ruín.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. Kultúrne dedičstvo je

    Kultúrne dedičstvo je výkladnou skriňou Slovenska
    Ministerstvo kultúry pod vedením Daniela Krajcera naštartovalo rad projektov na obnovu národného kultúrneho dedičstva. Medzi nimi napríklad obnovu hradov a hradných ruín.

    BRATISLAVA 25. decembra (SITA) – Kultúrne dedičstvo je výkladnou skriňou Slovenska. “Je to oblasť, na ktorú by mal byť hrdý každý občan tejto krajiny a je to zároveň hodnota, ktorú sme povinní zachovať aj pre budúce generácie,“ povedal pre agentúru SITA minister kultúry Daniel Krajcer. Za vyše rok a pol na čele rezortu kultúry sa výrazne sústredil práve na túto oblasť. Podľa jeho vlastných slov – “oblasť, ktorá bola desaťročia zanedbávaná“, čoho dôkazom sú kultúrne pamiatky, ktoré stále chátrajú.

         Dobré vyhliadky pre podporu obnovy pamiatok sľubujú podľa Krajcera zdroje z európskych štrukturálnych fondov a z Nórskeho finančného mechanizmu. V rámci obnovy kultúrneho dedičstva, ale aj snahy Ministerstva kultúry (MK) SR o efektívne nakladanie s finančnými prostriedkami je významná digitalizácia kultúrneho dedičstva. Šéf rezortu kultúry ďalej v rozhovore pre SITA zdôraznil, že ide “o najväčší projekt, aký kedy bol, aký kedy bude v slovenskej kultúre“. Pripomenul, že súčasný proces digitalizácie kultúrneho dedičstva zaznamenal výrazný posun a na konci novembra sa odovzdali všetky projekty a všetky žiadosti o nenávratné finančné prostriedky na tento účel. Považuje to za veľký úspech. “Ukazuje sa, že projekt, ktorý bol v zlom stave, keď sme preberali rezort, sme dostali do veľmi nádejného postavenia,“ tvrdí. Projekt digitalizácie kultúrneho dedičstva nie je len “dobudovanie alebo vybudovanie infraštruktúry pamäťových a fondových inštitúcií, čo je základný cieľ, ale sú to samozrejme aj zdigitalizované objekty a tie objekty najskôr treba upraviť a dostať do fázy digitalizácie,” teda ich zrekonštruovať, zreštaurovať, upozornil minister zároveň.
         Ministerstvo kultúry novému vedeniu rezortu po marcových predčasných voľbách odovzdá okrem iného rozbehnutý projekt obnovy hradov a hradných ruín, ktorý je historický, a to z hľadiska objemu financií z európskeho sociálneho fondu. “Okrem toho, že obnovujeme tieto pamiatky, tak aj osemsto nezamestnaných dostane možnosti získať prácu na isté obdobie,” priblížil význam projektu Daniel Krajcer. V súčasnosti sa tiež dokončujú práce na výzve pre cestovný ruch, kde tretina finančných prostriedkov – 12 miliónov eur, ide priamo do obnovy kultúrneho dedičstva. Pripravuje sa tiež výzva pre regionálny operačný program, z ktorého má prísť na obnovu kultúrneho dedičstva 70 miliónov eur a rokuje sa aj o získaní prostriedkov z tzv. Nórskeho finančného mechanizmu. Významne sa posilní aj dotačný systém. Tým, že sa podarilo zvýšiť rozpočet rezortu kultúry na rok 2012 príde viac zdrojov predovšetkým do dvoch oblastí – na program Obnovme si svoj dom a na program Umenie, dodal odchádzajúci minister kultúry.  

  2. Spojenie kultúry a cestovného

    Spojenie kultúry a cestovného ruchu je jednou z alternatív

    BRATISLAVA 7. januára (SITA) – Spojenie cestovného ruchu a kultúry “je jedna z reálnych alternatív“, tvrdí minister kultúry Daniel Krajcer. Oddelenie cestovného ruchu od ministerstva kultúry bolo po nástupe predčasne končiacej vlády Ivety Radičovej v lete 2010 politickým rozhodnutím a Krajcer sa k nemu už nechce vracať. Toto spojenie však podľa jeho slov malo zmysel preto, že Slovensko má potenciál v ľudskej oblasti, v prírode, či v kúpeľníctve. “Za veľmi významný prvok možnej atraktívnosti Slovenska považujem kultúrne dedičstvo a to je oblasť, ktorá súvisí s cestovným ruchom,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Krajcer. Pripomenul, že Ministerstvo kultúry SR sa pod jeho vedením snažilo upozorniť vo viacerých projektoch na toto spojenie, napríklad v projekte obnovy hradov a hradných ruín nezamestnanými. Hrady pritom nie sú niečím, čo je samozrejmé pre každú krajinu, napríklad v Škandinávii ich nenájdete, upozornil odchádzajúci minister kultúry.

    Pod odborným dohľadom a za presne určených pravidiel môže kultúrnemu dedičstvu pomôcť aj súkromný kapitál, podnikatelia v cestovnom ruchu. “Turista príde tam, kde niečo je. On nepríde kvôli nejakému penziónu, on príde vtedy, keď tam bude vidieť napríklad nejaký objekt kultúrneho dedičstva,“ zdôraznil Krajcer. Obyvatelia obcí, kde sú zaujímavé zrekonštruované pamiatky sami odpovedajú na požiadavky turistov a vytvárajú pre nich napríklad ubytovacie kapacity. Preto by prostriedky na rozvoj cestovného ruchu nemali v prvom rade ísť na rozvoj penziónov a podobne, ale najmä do obnovy toho, čo ľudí na konkrétne miesta pritiahne, do obnovy kultúrneho dedičstva.

    Po dohode s ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľom bude v rámci Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) 12 miliónov eur vyčlenených na samostatnú výzvu pre podnikateľov v cestovnom ruchu. Peniaze zo SACR sú určené najmä na projekty spojené s obnovou a ďalším využitím národných kultúrnych pamiatok. Podiel poskytnutých peňazí a súkromných zdrojov bude 50 : 50.

    Daniel Krajcer prevzal ministerstvo po svojom predchodcovi Marekovi Maďaričovi ako Ministerstvo kultúry a cestovného ruchu SR. Cestovný ruch prešiel pod rezort kultúry od 1. júla 2010, teda krátko po posledných parlamentných voľbách. Rozhodla o tom vláda Roberta Fica, no vláda Ivety Radičovej to krátko na to zrušila.

    1. uskalienka napísal/a: oprava,

      [quote=uskalienka] oprava, nie uskalienka, ale herr minister povedali

       Hrady pritom nie sú niečím, čo je samozrejmé pre každú krajinu, napríklad v Škandinávii ich nenájdete, upozornil odchádzajúci minister kultúry.[/quote]

      http://www.3dphoto.net/world/topics/castles/denmark.html

      http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_castles_in_Sweden

      http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_castles_in_Norway

      http://getasword.com/blog/950-medieval-castles-in-scandinavia/

      http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_castles_in_Finland

      a to nie sú všetky.

       

       

  3. Je vidieť, že ministerstvo

    Je vidieť, že ministerstvo kultúry má aktívne PR oddelenie, ale faktom je, že veci dosť zjednodušuje. 

     

    Je iste záslužné, že ministerstvo kultúry presadilo, že nejaké peniaze z eurofondov pôjdu do materiálnej obnovy nejakých pamiatok, či už hradov alebo ubytovacích zariadení. Je to iste záslužné, pretože ak pritom bude fungovať nejaký pamiatkársky dohľad, tak sa podarí zachrániť nejaké pamiatky (mimochodom, vychádzajúc z praxe okolo mňa mám ako laik dojem, že dohľad pamiatkárov prispieva skôr k ničeniu pamiatok, než k ich záchrane, ale to je už iná téma). Zachráni sa hmota, zachráni sa dedičstvo ako také. Faktom však je, že na rozvoj turizmu to samo o sebe bude mať pramalý vplyv a iste to nemôžeme v tlačových správach spájať s nejakým mohutnejším rozvojom turizmu v regiónoch. Poznáme veľa príkladov turistických objektov (nielen so štatútom pamiatky), ktoré sú síce vo výbornom stave, ale sú prázdne, resp. majú malú návštevnosť a návštevník si z nich nič neodnesie.
    Ak chcem z reliktu hradu spraviť turistickú pamiatku, tak nestačí iba konzervovať ruiny. Tie ruiny treba nejako kapitalizovať. Jednou zo základných ciest je interpretácia toho hradu, názorné a návštevníkovi pochopiteľné vysvetlenie jeho zaujímavosti. Návštevník z takého hradu musí ochádzať s poznaním „A kua, tak toto som nevedel, toto by som nikdy nečakal, toto je naozaj zaujímavé!" a potom si povie, že návšteva toho hradu stála za to a je to naozaj turistická atrakcia. Dnes, v lepšom prípade, sa tam objaví nejaká tabuľa, že tamtie okná sú neskorogotické a henten arkier bol pristavený v renesancii a potom v baroku prestavaný za držby Huberta Veľkopopovického. A to je všetko. Žiaden príbeh, žiadne objavenie niečoho, iba sumár nejakých faktov…  A ešte aj tá tabuľa časom vybledne.  Lenže interpretáciu u nás skoro nikto nevie robiť. Na napísanie informačnej tabule či (v lepšom prípade) nejakého brožovaného sprievodcu po hrade sa najme historik či archeológ a tak je z toho len informovanie o faktoch z histórie hradu, ktoré – povedzme si pravdu – žiadneho návštevníka v podstate nezaujímajú. V rozvinutých turistických krajinách sa interpretácia učí, je to zmes marketingu, psychológie, písania,  geografie, histórie, prírodovedy… Keby ministerstvo podporilo a podporovalo systematické a systémové vzdelávanie v interpretácii dedičstva, tak by z hľadiska cestovného ruchu urobilo pre tie hrady prinajmenšom toľko, ako keď naleje milióny do ich konzervácie. A možno aj viac. 
    Podobne ani pri nalievaní peňazí do historických budov, aby sa zmenili na hotely a penzióny, nepomôže samotná obnova matérie. Na Slovensku je príliš veľa hotelov a penziónov, ktoré sú síce pekné, ale prázdne a smutné. Na recepcii sedí nejaká slečna, inak je tam mrtvo, celé to vyzerá ako luxusná noclaháreň. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pri rozdeľovaní dotácií nepozerá na také veci, že odkiaľ je vlastník (je to miestny človek alebo žije inde a penzión budú spravovať len nejakí zamestnanci?), vôbec ho nezaujíma, kam pôjde zisk z takéhoto podniku (ostane v lokalite alebo pôjde mimo nej?), vôbec ho nezaujíma, ako sa takto podporený podnik cestovného ruchu včlení do života destinácie. Navyše skoro žiadny takýto hotelík sa nenamáha s interpretáciou pamiatky, v ktorej sídli (podobne ako v prípade hradov, o čom píšem vyššie). Takže rozvoj turizmu ako výsledok tej dotačnej euroschémy vôbec nie je zaručený. 

    Ba práve naopak – je celkom možné, že taká dotačná schéma pribrdzí udržateľný rozvoj turizmu. Turizmus, napriek pekným slovám ministerstiev, je podnikanie. A podnikanie, to je konkurencia. Ako však môže miestny podnikateľ, majiteľ penziónu či hotelíka, ktorý to tam vyvpiplal za 10-15 rokov a konečne je v pluse a začína sa mu dariť, konkurovať niekomu, kto dostane 50% investície od štátu a otvorí v susednej ulici nový hotel za polovičné náklady a teda môže mať nižšie ceny? Výsledkom nebude zdravá destinácia, ale destinácia, v ktorej jednak nie sú dobré vzťahy a v ktorej sú prevádzky umelo udržiavané bez ohľadu na kvalitu a na nejaký rozvoj a je iba otázkou času, kedy taká destinácia ak nie skrachuje, tak sa aspoň dostane do problémov… Toto síce už nie je problematika pamiatkárska, ale s tými oslavnými tlačovými správami súvisí.

  4.        “Ak chcem z reliktu

           “Ak chcem z reliktu hradu spraviť turistickú pamiatku, tak nestačí iba konzervovať ruiny. Tie ruiny treba nejako kapitalizovať. Jednou zo základných ciest je interpretácia toho hradu, názorné a návštevníkovi pochopiteľné vysvetlenie jeho zaujímavosti. Návštevník z takého hradu musí ochádzať s poznaním „A kua, tak toto som nevedel, toto by som nikdy nečakal, toto je naozaj zaujímavé!” a potom si povie, že návšteva toho hradu stála za to a je to naozaj turistická atrakcia. Dnes, v lepšom prípade, sa tam objaví nejaká tabuľa, že tamtie okná sú neskorogotické a henten arkier bol pristavený v renesancii a potom v baroku prestavaný….”

           S týmito myšlienkami treba nazaj súhlasiť, ale možno o 10 rokov. Kým deštrukcia ruiny predbieha konzerváciu, tak apel na potrebu pracovitých rúk dobrovolníkov na hrade je veru na prvom mieste.  Dnes, v dobe spústy webstránok o hradoch je asi zbytočné dávať do tabulí na hrade dlhšie texty. Obyčajne viac zaujmú obrázky pôvodného vzhľadu hradu. Ja by som skôr oživil hrad, a to drevenými konštrukciami. Prečo by nemohol byť rumpál nad studňou, jedno delo, či zástavy s erbami tam preživších pánov. Tieto veci sú prirodzenejšie, ako vycapené tabule, ktoré narušujú ducha hradu, génia loci. V Musée du Louvre toho tiež moc nenačítame. Ideme a pozeráme.

    Na ruiny nikdy nebudú chodiť húfy záujemcov, z ktorých bude aj ekonomický prospech. Za poznaním sa tam chodiť nebude -virtuálny svet v PC väčšine na to postačí. Z blízkych okresov je 95 percent návštevníkov, ktorí si idú prevetrať v nedeľu pľúca a ponamáhať kosti. A na hrade sa minúť peniaze nedajú. Verím, že by to zmenil jeden apartmán na každom hrade (v štýle A.D.1600), niečo ako prežitie týždňa na ISS. 

Comments are closed.