Múzeum podporuje vyhlásenie zvonárstva za národné dedičstvo

Obrázok k článku

Kysucké múzeum podporuje vyhlásenie tradičného ručného zvonárstva za slovenské nehmotné národné dedičstvo. Pridalo sa tak k ďalším siedmim slovenským múzeám podporujúcim projekt výskumu a údržby historických zvonov a tradičného ručného zvonenia. Podľa známeho kampanológa a iniciátora projektu Juraja Gembického je tradičné zvonárstvo radikálne ohrozené vďaka početným elektrifikáciám našich historických zvonov. Škodí im najmä odstraňovanie pôvodných zvonových hláv a sŕdc, ale tiež zanedbávanie zvonov a vymieranie zvonárov. Ideálne a najšetrnejšie voči zvonu je podľa neho ručné zvonenie, zabezpečené skúseným zvonárom, ktoré umožňuje citlivo prispôsobovať kyv zvonu pri zvonení, dosiahnuť optimálne vyznenie zvuku, včas rozpoznať možnú chybu a zabrániť prípadným vážnejším škodám v budúcnosti.
   „Zvony slúžia vo viacerých kultúrach sveta ako najstaršie hudobné a súčasne aj obradné nástroje, ktorých rozšírenie v Európe priamo súviselo so šírením kresťanstva. Ako osobitný fenomén kultúry sa stali zvukovým sprievodcom aj nášho každodenného života. Patria k duchovnému a kultúrnemu dedičstvu každého národa, od vekov oznamujúce tiež čas a príchod vzácnych hostí či ohlasujúce nebezpečenstvo, požiar, povodeň a víchrice,“ povedal Martin Turóci z Kysuckého múzea v Čadci. Podľa riaditeľa múzea Miloša Jesenského sú Kysuce z pohľadu systematického výskumu a ochrany zvonov a tradície zvonárstva zatiaľ bielym miestom na mape Slovenska. Vzhľadom na výskyt vzácnych zvonov považuje za potrebné obrátiť sa na odbornú, ale aj širokú kultúrnu verejnosť a usilovať sa o poznávanie a ochranu týchto jedinečných pamiatok.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Slovenské národné múzeum

Slovenské národné múzeum je najväčšou múzejnou inštitúciou v Slovenskej republike. Pôsobí viac ako sto rokov. Má vo svojom zbierkovom fonde viac ako 3,5 mil. zbierkových predmetov zo všetkých vedných odborov. Spravuje aj niekoľko desiatok objektov, mnohé sú zapísané v Registri kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Múzeum taktiež spravuje dve múzea ľudovej architektúry v prírode, päť hradov, ktoré patria k najnavštevovanejším na Slovensku. Spišský hrad je súčasťou pamiatkovej rezervácie na Spiši, zapísanej do Registra svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kysucké múzeum bohatšie aj o mamutie zuby či storočné husle

Kysucké múzeum v Čadci je bohatšie aj o dva mamutie zuby, storočné husle, citaru Valencia či knihu kázní Františka Xavera Daniša z roku 1841. Ako pre agentúru SITA uviedla komunikačná manažérka múzea Lenka Jancová, pre zbierkový fond Kysuckého múzea bol rok 2009 jeden z najúspešnejších, keď získal až 471 historických predmetov vrátane niekoľkých unikátnych kúskov. Odborní pracovníci múzea sa každoročne venujú vyhľadávaniu zaujímavých predmetov a navštevujú potenciálnych predajcov. Tento rok mali na nákup takmer 7 tisíc eur, celú sumu dostali od žilinskej krajskej samosprávy. Získané veci putujú medzi zbierky fondu alebo priamo do expozícií múzea.