Moderní ľudia a neandertálci sa krížili už pred 100-tisíc rokmi

Obrázok k článku

Predkovia moderných ľudí (Homo sapiens) sa krížili s neandertálcami (Homo neanderthalensis) už pred 100-tisíc rokmi, čo je o približne 40-tisíc rokov skôr, než si vedci doteraz mysleli. Vyplýva to z genetickej analýzy neandertálskej ženy, ktorej pozostatky objavili v odľahlej jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri. Výskum viedol Sergi Castellano z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Nemecku.

 

Castellano s kolegami objavili v genóme neandertálskej ženy fragmenty DNA moderných ľudí, čo predstavuje dôkaz o medzidruhovom krížení, ku ktorému došlo už pred 100-tisíc rokmi. Vedci však zatiaľ nevedia, aký vplyv mali gény moderných ľudí na neandertálcov. Naopak, ich gény sú prítomné v DNA moderných ľudí aj v súčasnosti, pričom majú významný vplyv na rôzne oblasti od imunitného systému po náchylnosť k ochoreniam. Objav DNA moderných ľudí v genóme neandertálcov taktiež potvrdzuje teórie o tom, že Homo sapiens opustil Afriku ešte pred veľkou migráciou, ku ktorej došlo pred 60-tisíc rokmi. Vedci publikovali výsledky svojho výskumu v časopise Nature.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Objavili najstaršie vysokohorské sídla

Novozélandskí a austrálski archeológovia objavili na východe Papuy-Novej Guiney v nadmorskej výške 2000 metrov pozostatky siedmich táborísk, pričom vek najstaršieho z nich určili na 49-tisíc rokov. Tým sa toto miesto stalo vôbec najstarším známym vysokohorským sídlom v histórii ľudstva.