Mincovňa Kremnica súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva

Obrázok k článku

Mincovňa Kremnica sa 24. februára 2011 stala súčasťou Európskeho kultúrneho dedičstva. Zaradila sa tak medzi európske pamiatky, prírodné lokality a sídla, ktoré vytvárali a vytvárajú kľúčovú úlohu pri pochopení európskych dejín a súčasnej kultúry. Pri tejto príležitosti odhalila mincovňa aj pamätnú bustu zakladateľa mincovne kráľa Karola Róberta z Anjou a otvorila nové priestory raziarne medailí.

Ako sa uvádza na stránke Pamiatkového úradu SR, Kremnická mincovňa je jedným z najstarších nepretržite vyrábajúcich výrobných podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. Minciarske výrobky, ktoré patrili a dodnes patria medzi špičku vo svete, sa tu vyrábajú nepretržite takmer sedem storočí. Od roku 1955 je mincovňa chránená ako národná kultúrna pamiatka. K unikátnym hodnotám mincovne patrí aj jej archív, v ktorom sú zachované dokumenty o činnosti mincovne od roku 1630 , čo je najstarší podnikový archív historickej výrobnej prevádzky nielen u nás, ale pravdepodobne aj v strednej Európe.

Uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou v roku 1328 povýšil Kremnicu z osady, ktorá vyrástla okolo bohatých nálezísk zlata, na slobodné kráľovské mesto a zároveň jej pridelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. Prvými vyrazenými mincami v kremnickej mincovni boli strieborné groše, pravdepodobne v roku 1329. Postupom času sa tu vyrábali mince pre rôzne menové sústavy. Zo začiatku to boli mince zo striebra a zlata, neskôr aj z iných kovov – toliare, dukáty, groše. Obdobie najväčšej slávy kremnickej mincovne sprevádzalo používanie vretenového raziaceho stroja – balanciéra, ktorý zaviedol v Kremnici technik, rytec a medailér švédskeho pôvodu Daniel Warou v roku 1710. Na takomto stroji bolo možné raziť mince na tzv. moderný spôsob, ktorý sa používa dodnes. Kremnica sa tak stala prvým miestom použitia balanciéra na razbu mincí v strednej Európe. Podľa kremnického vzoru začali túto techniku používať aj mincovne vo Viedni a v Prahe.

Od roku 1986 sa výroba mincí presunula do nového závodu a v pôvodnej budove zostala produkcia medailí. Do začiatku 90-tych rokov minulého storočia bola mincovňa v Kremnici jediným výrobcom mincového obeživa pre Československo. Od 1. januára 1993 plnila túto úlohu pre Slovenskú republiku. V závere roka 2008 vyrazila kremnická mincovňa aj nové slovenské euromince.

Zapísaním do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva sa kremnická mincovňa zaradila medzi európske pamiatky, akými sú napríklad Kapitolské námestie v Ríme, katedrála na Wavelskom návrší v Krakove alebo rodný dom iniciátora zjednotenia Európy Roberta Schumana. Zo Slovenska sú súčasťou dedičstva kaplnka venovaná svätému Konštantínovi v Kopčanoch, či mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Desať rokov slovenskej meny

Príhovor p. guvernéra pri otvorení výstavy Desať rokov slovenskej meny
Vážené dámy, vážení páni,
Emisná činnosť a starostlivosť o menu je jednou zo základných funkcií centrálnej banky štátu. Preto sme pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska považovali za vhodné pripraviť výstavu, ktorá predstaví verejnosti ako aj pracovným partnerom prichádzajúcim do tejto inštitúcie súhrn informácií o výsledkoch našich aktivít v tejto oblasti.

NBS dáva do obehu pamätnú dvojeurovú mincu

Národná banka Slovenska (NBS) začne 10. novembra vymieňať pamätnú dvojeurovú mincu s tematikou „17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – 20. výročie“. Na národnej strane euromince je ako symbol slobody a demokracie vyobrazený štylizovaný zvon zo zväzku kľúčov. Autorom výtvarného návrhu národnej strany euromince je Pavol Károly a milión kusov mincí vyrazila Mincovňa Kremnica.

Verejnosti už je známich sedem divov Banskobystrického kraja

Zrúcanina Pustý hrad vo Zvolene, niekdajší kláštor v Hronskom Beňadiku, mesto Banská Štiavnica, technická pamiatka Čiernohronská lesná železnička, obec Špania Dolina, Kremnická mincovňa a drevený evanjelický kostol v Hronseku tvoria sedem divov Banskobystrického kraja, ktoré si vo vyše pol roka trvajúcej ankete vybrali jeho obyvatelia. Ako informoval hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Hajnala, do dvojkolovej ankety sa zapojilo takmer 2 700 hlasujúcich. Spomedzi 62 tipov na rôzne zaujímavé, historicky, kultúrne či prírodne výnimočné lokality, ktoré v prvom kole poslalo od mája do augusta takmer 300 ľudí, vybrala redakčná rada mesačníka Náš kraj do druhého kola 45 návrhov. Hlasovanie v druhom kole prebiehalo od septembra do konca roka, a to buď poštou prostredníctvom kupónov zverejnených v mesačníku Náš kraj, alebo internetom na oficiálnej stránke samosprávneho kraja.

Prínos banskobystrického medeného hámra pre rozvoj európskeho mincovníctva v 18.

Prínos banskobystrického medeného hámra pre rozvoj európskeho mincovníctva v 18. a 19. storocí — Marián Bovan

Medený hámor v Banskej Bystrici bol donedávna druhým najstarším činným priemyselným podnikom na Slovensku – po kremnickej mincovni. Zostal v prevádzke ešte viac ako štyri storočia po zániku Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti, ktorej bol pôvodne jednou z významných súčastí.