Matejovce: Kniežacia hrobka pod Tatrami 2.

Druhý diel ?lánkov k tejto téme prináša monitoring slovenských informa?ných médií za august až október 2006.

Objav s prívlastkom európsky


Kniežacia hrobka, ktorú v jeseni minulého roku našli robotníci pri zemných prácach v areáli budúceho priemyselného parku v Matejovciach, je v týchto d?och v rukách odborníkov, ktorí pri jej záchrane zápasia najmä s rozmarmi leta. Ak sme ich v jeden de? stretli v 30-stup?ovej horú?ave lia? si vodu do ?ižiem, aby sa schladili, v nasledujúci, po no?nom daždi, už iba postávali nad zatopenou jamou. Samozrejme, nasledovalo ?erpanie a nekone?né husté a lepkavé blato, ktoré brigádnici rozkrajovali špacht?ami, nevediac, ?o je lepšie.


Pri výskume matejovskej hrobky sme našli aj PhDr. Karola Pietu, CSc. zo SAV v Nitre, popredného slovenského odborníka na dobu železnú a rannú dobu dejinnú, bedlivo sledova? každý pohyb ?udí a striehnu? na každý kúsok hliny. Napriek tomu si našiel vo?nú chví?u, aby nám priblížil tento objav s prívlastkom európsky. ?Komorový hrob svojou ve?kos?ou, konštrukciou ur?ite patrí príslušníkovi spolo?enskej elity. V?era sme s PhDr. P. Rothom kone?ne našli nieko?ko ?repov, na základe ktorých sme usúdili, že patria ?udu severokarpatskej skupiny. To je kultúrna skupina, ktorá u nás po?as s?ahovania národov vystriedala Vandalov. V obidvoch prípadoch to boli príbuzné východogermánske etniká. Hrobku preto môžeme spo?ahlivo datova? do roku 400 n. l., no môže ís? aj o rozhranie 4. a 5. storo?ia. To zistíme, až uvidíme, ?o nám nechali súdobí vykráda?i hrobov. Ich stopy sme zaregistrovali hne? na za?iatku, takže ak nájdeme nie?o viac, bude to pre nás bonus. Predpokladáme, že sa aspo? ?iasto?ne zachovali veci z organických materiálov, ?o bude rarita.?


PhDr. Karol Pieta dodal, že medzinárodná komisia, ktorá nedávno navštívila matejovskú lokalitu, rozhodla nález vyzdvihnú?. Proces skúmania, rozberania, konzervácie a zloženia však bude zložitejší a dlhší. Ke?že odhadom ide o 2 tony dreva, odborníci predpokladajú, že konzervácia potrvá dva i tri roky. V sú?asnosti sa tvorí ve?ký medzinárodný tím, ktorý bude s nálezom ?alej pracova? a už tento týžde? by mali prís? do Popradu prví konzervátori z Nemecka.


?Naj?ažšia práca nás ešte len ?aká ? bude to preplavovanie celého obsahu hrobky, ?o si na jedného robotníka vyžiada aj troch odborníkov. Samozrejme, osud celého nálezu závisí, ako všetko dnes, od pe?azí. V po?iatkoch sa budeme opiera? najmä o miestne zdroje ? investora, neskôr, cez projekt požiadame o financie Európu, aby sme hrobku zachránili v súlade s jej kvalitou a významom,? povedal Pieta.
Na našu otázku, v ?om je matejovský nález jedine?ný, PhDr. Karol Pieta odpovedal: ?V jeho zachovalosti a najmä v konštrukcii, pretože takúto ani podobnú hrobku v Európe archeológovia zatia? nikde neobjavili. Táto je jediná.?


(plk)


Zdroj: Podtatranské noviny ?. 33, 15. 08. 2006


 


Záchrana germánskej hrobky si vyžiada ?as a milióny


Približne pä? rokov intenzívnej práce archeológov a milióny korún si vyžiada výskum a záchrana archeologického nálezu, ktorý sa podarilo náhodne objavi? minulý rok po?as stavebných prác v priemyselnom parku v Poprade. Expertíza dreva, ako aj závery medzinárodnej komisie potvrdili, že stavební robotníci našli v Poprade hrobovú komoru z konca Rímskej ríše. Expertízy spresnili datovanie dreva na obdobie okolo roku 380.


?Ve?mi pravdepodobne ide o hrobku germánskeho ná?elníka alebo príslušníka spolo?enskej elity, ?o zapadá do obrazu osídlenia povodia Popradu, kde je ve?mi husté osídlenie z tohto obdobia,? informoval agentúru SITA Karol Pieta z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, ktorý vedie výskum v Poprade.  Nález je pod?a Pietu jedine?ný tým, že na Slovensku sa zatia? nenašli z tohto obdobia žiadne podobné hroby. Je tiež európskym unikátom. Aj ke? sa už v Európe našlo nieko?ko podobných hrobiek, ?ani jedna nie je ani z polovice tak zachovaná, ako táto drevená stavba,? doplnil Pieta.


V týchto d?och za?ali archeológovia s odkrývaním celej drevenej stavby. Archeológov ?aká preplavovanie a preskúmanie približne 35 kubických metrov zeminy, ktorá sa nachádza v hrobke a jej okolí. Doteraz sa podarilo nájs? nieko?ko kúskov keramiky. Už prvé prieskumy potvrdili, že v minulosti navštívili hrobku vykráda?i hrobov.


Finan?ne i ?asovo najnáro?nejšou ?as?ou výskumu bude konzervácia dreva. Celá drevená hrobka by mala by? zakonzervovaná v laboratóriách Krajinského múzea Schloss Gottorf v Nemecku, ke?že na Slovensku nie sú takmer žiadne skúsenosti s konzerváciou mokrého dreva. Náklady na konzervovanie dreva odhadol Pieta minimálne na jeden milión eur. Len táto fáza bude trva? dva až tri roky.


Až potom bude nasledova? pre verejnos? najzaujímavejšia etapa, a to prezentácia nálezu na európskej úrovni. Pod?a Pietu by sa mala hrobka opätovne postavi? a sprístupni? pre verejnos? v areáli Podtatranského múzea. Pieta verí, že mesto Poprad ako aj Prešovský samosprávny kraj pochopia význam nálezu, ktorý môže prispie? k rozvoju kultúrneho turizmu v Poprade.


SITA, 16. augusta 2006


Zdroj: http://www.24hod.sk/


 


Archeológovia zrejme našli hrobku ná?elníka


Archeológovia zo Slovenska a Nemecka v týchto d?och odkrývajú v areáli popradského priemyselného parku približne 1600 rokov starú hrobku, ktorá zrejme patrí ná?elníkovi germánskeho kme?a asi zo 4. storo?ia nášho letopo?tu, teda z obdobia ve?kého s?ahovania národov.


Pod?a archeológa Petra Rotha z Podtatranského múzea v Poprade ide o najvýznamnejšie nálezisko svojho druhu v strednej Európe. ?Na Slovensku sa už našli rôzne hrobky, ale vä?šinou v nich boli iba úlomky dreva. Nikde sa však nenašla takáto hrobka v takom neporušenom stave,? zdôraznil Roth.


Podtatranský región sa už v minulosti preslávil unikátnym nálezom lebky neandertálskeho ?loveka pri Gánovciach, ktorá je však v sú?asnosti v Národnom múzeu v Prahe. V Poprade dnes vystavujú iba jej repliku. Ak by tu mali hrobku germánskeho ná?elníka, bola by pod?a Petra Rotha celkom isto obrovským lákadlom pre turistov.


Pod?a Márie Hajnalovej z Archeologického ústavu v Nitre je však vystavenie takéhoto nálezu najmä otázkou pe?azí. Hrobka totiž bude musie? by? v špeciálnych priestoroch, kde sa bude udržiava? stála vlhkos? a teplota, aby nedošlo k jej znehodnoteniu. Dnes je však pod?a archeológov ?ažké odpoveda? na otázku, ?i na to bude ma? popradské múzeum dos? pe?azí.


Hrobku objavili pri výkopových prácach na stavbe priemyselného parku v Poprade – Matejovciach v septembri minulého roku. S jej odkrývaním však mohli archeológovia za?a? až nedávno. ?Je to bezpochyby najvä?ší objav v mojej kariére,? poznamenal Roth. ?Ako hovorí jeden môj priate?, nie?o podobné archeológ objaví raz za tri životy,? dodal s úsmevom.


Zatia? sa archeológom podarilo zisti?, že ide o dvojkomorovú hrobku, ktorá pozostáva z vonkajšej zrubovej stavby a z jednej menšej, zostrojenej z dosiek. Napriek tomu, že ju pod?a stôp v pôde pred stovkami rokov zrejme až dva razy vykradli, je ve?mi zachovalá. Vedci si to vysvet?ujú jednak jej kvalitným vyhotovením, ale tiež použitím kvalitného dreva a vhodnými pôdnymi podmienkami. Hrobka z dreva z ?erveného smreka a tisu vydržala v mokrej ílovitej pôde šestnás? storo?í takmer neporušená.


Pod?a archeobotani?ky Márie Hajnalovej už doteraz našli zachovalé bavlnené vlákna staré asi 1600 rokov. Expertka na praveké a stredoveké rastlinné zvyšky a praveké po?nohospodárstvo je presved?ená, že hrobka ukrýva aj obrovské množstvo ?alších cenných informácií z histórie tohto územia.


Aj preto si slovenskí archeológovia prizvali na spoluprácu špecialistku Gabriele Mariu Zinkovú zo Zemského múzea v nemeckom Schleswigu, ktorá je odborní?kou na konzerváciu mokrého dreva. Hrobka musia totiž pod?a Petra Rotha rozobra? a previez? do Nemecka, kde ju tamojší odborníci zakonzervujú. ?Samotná konzervácia potrvá nieko?ko rokov, takže dnes nie je možné poveda?, kedy ju bude možné vidie? vystavenú v múzeu,? konštatoval Roth.


Popradské múzeum chce hrobku po konzervácii previez? spä? do Popradu a vystavi? ju v priestoroch archeologickej expozície, ktorú by chceli dovtedy v Podtatranskom múzeu vybudova?.


Zdroj: ?TK, 25. augusta 2006, http://spravy.pravda.sk/


 


Archeologický výskum unikátnej drevenej hrobky v Poprade sa chýli k záveru


Archeologický výskum unikátnej drevenej hrobky zo 4. storo?ia nášho letopo?tu, ktorú objavili pri výstavbe priemyselného parku v Poprade-Matejovciach, sa chýli k záveru. ?Dostali sme sa na dno hrobky, koncom októbra bude ve?ká medzinárodná komisia, kde predstavíme výsledky, ktoré sme dosiahli,? konštatoval archeológ Peter Roth z Podtatranského múzea v Poprade.


Hrobka bola vykradnutá. Vzácnejšie veci vykráda?i odniesli, ale ?našli sa ve?mi vzácne drevené predmety, ktoré sa spravidla nezachovajú, napríklad ?asti nábytku, ale aj keramika, textil, dokonca tri drevené lopaty vykráda?ov?. Vykráda?i sa dostali do hrobky pravdepodobne krátko po jej vybudovaní, ke?že ?dnu vnikli cez oficiálny vchod, a teda museli vedie? ako na to,? spresnil Roth.


Archeologický výskum hrobky v areáli priemyselného parku potrvá asi do polovice novembra, následne stavbu rozoberú, zakonzervujú a umiestnia v areáli Podtatranského múzea, kde bude prístupná verejnosti.


Zdroj: TASR, http://www.orangeportal.sk/


 


Unikátnu hrobku budú s?ahova?


Obnova.sk Fotografia
Poh?ad do interiéru hrobky po?as výskumu. (Foto: Pavol Hudák, Pravda)


Prieskum tisíc sedemsto rokov starej kniežacej hrobky v Poprade-Matejovciach sa dnes kon?í. Jeho výsledky zhodnotí v pondelok medzinárodná archeologická komisia. Už nieko?ko mesiacov je však zrejmé, že ide o nález celoeurópskeho významu.


?V rámci Európy je to ur?ite unikát,? potvrdil Karol Pieta, predseda Archeologickej rady ministerstva kultúry. Za unikátny nález považuje takzvaný Dom m?tvych zo 4. alebo 5. storo?ia nášho letopo?tu aj Matej Ruttkay z Archeologického ústavu SAV v Nitre.


Koncom júla sa v Matejovciach stretli poprední archeológovia z viacerých krajín, aby spolo?ne so slovenskými odborníkmi posúdili priebežné výsledky prieskumu a ur?ili jeho ?alší smer. Už vtedy skonštatovali, že nikde v Európe sa nezachovali organické predmety z rozhrania doby rímskej a obdobia s?ahovania národov v takom dobrom stave. Jedine?ná je aj konštrukcia hrobky, podobnú zatia? nikde inde neobjavili.


Na konštrukciu v tvare dreveného zrubu narazil pred rokom bagrista pri práci na území budúcej továrne. V prvej chvíli si pomyslel, že je to starý muni?ný sklad alebo bunker z druhej svetovej vojny. Nechal stroj beža? a sám utekal kade ?ahšie. Archeológ Peter Roth z Podtatranského múzea ?oskoro zistil, že ide o dvojkomorovú hrobku významného ?loveka. Výskumníci postupne nachádzali rôzne predmety, z ktorých usúdili, že patria kultúre východogermánskych kme?ov, ktoré prenikali do tejto oblasti zo severu.


Výnimo?nos? nálezu už potvrdila expertíza odborníkov z Nemecka. ?Nemeckí experti sa podie?ajú aj na konzervácii predmetov, ako sú ?asti zdobeného nábytku alebo textilu,? uviedol Pieta. Do takejto hrobky sa zvyklo dáva? všetko, ?o by zosnulý potreboval na druhom svete. ?iže osobné veci, zbrane, odev, šperky. Viaceré cenné kusy padli dávno za obe? vykráda?om hrobov, nie?o však predsa len nechali. ?Podrobnosti však zverejníme až po závere?nom medzinárodnom konzíliu v pondelok podve?er,? dodal Roth.


Už v júli sa rozhodlo, že hrobka musí ís? z priemyselného parku pre?. ?Všetko sa rozoberie a zakonzervuje a dúfam, že do dvoch alebo troch rokov sa podarí postavi? pavilón, kde tento unikátny archeologický nález vystavíme,? predpokladá Pieta. Otvoreným problémom sú peniaze, a to už aj teraz pri konzervácii. Európska únia je síce pripravená financova? projekt, najprv však treba zloži? 30 percent z predpokladanej sumy. Ministerstvo kultúry sa rozhodlo prispie?, chýba už len 170-tisíc korún.


(jc)


Zdroj: Denník Pravda, 27. 10. 2006

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Boli tu Vandali! (Poprad-nálezisko)

Najvzácnejší nález – zlatá minca z roku 375. Je na nej zobrazený vladár východorímskej ríše Valens.
POPRAD ? Na území dnešného Popradu sa už vo štvrtom storo?í pohyboval germánsky kme? Vandalov! Dôkazom toho je kniežacia hrobka, ktorej poklady od júla až do v?era v Poprade-Matejovciach odkrýval tím archeológov z nieko?kých krajín.