Máriine meniny sa slávia od víťazstva nad Turkmi

Obrázok k článku

Deň, keď slávia meniny Márie, je v katolíckej cirkvi sviatkom Mena Panny Márie. Toto meno bolo v Kristových časoch veľmi rozšírené: v Novom zákone sa spomína Mária Magdaléna, Mária z Betánie, Mária Kleopasova a iné. Zaužívané bolo nielen v jednoduchých ľudových vrstvách, celý rad Márií vystupuje aj v rodine kráľa Herodesa. Pôvod a význam mena je však nejasný. Prvýkrát sa spomína v starozákonnej časti Biblie v príbehu o Mojžišovi, ktorý mal sestru Máriu, po hebrejsky Mirjam. V súčasnosti existuje približne 60 výkladov tohto mena, najčastejšie sa prekladá ako bohumilá alebo Bohom milovaná.

 

Starí kresťania pripisovali menu Mária božský pôvod a boli presvedčení, že budúcej matke svojho Syna ho vybral sám Boh. “Toto meno je medom jazyku, ľubozvukom sluchu a plesaním srdcu,” napísal o ňom svätý Bernard. Rýchlo sa stalo obľúbeným, vzývali ho prví mučeníci, zasvätili mu pokresťančený Panteón v Ríme, kam uložili kosti zabitých kresťanov, chopili sa ho umelci, Kolumbus ním nazval jednu zo svojich lodí, má prvenstvo v názvoch chrámov a pútnických miest.

 

Sviatok Mena Panny Márie vznikol po víťazstve kresťanských európskych panovníkov nad Turkmi pri Viedni v roku 1683. V januári toho roku vtrhlo do Európy dvestotisícové vojsko veľkovezíra Karu Mustafu, ktorý obsadil Balkán, vyplienil Uhorsko a časť alpských krajín a od júla dva mesiace obliehal Viedeň. Pápež Inocent XI. vyzval celý kresťanský svet, aby sa modlil k Bohorodičke za záchranu Európy pred mohamedánskym jarmom. Cisárovi Leopoldovi prišiel na pomoc poľský kráľ Jan Sobieski, lotrinský vojvodca aj saské knieža. V boji proti presile sa spoliehali na pomoc Panny Márie. Kara Mustafa nepriateľov podceňoval, ale po celodennom boji 12. septembra boli Turci na hlavu porazení. Bezhlavo utekali pred kresťanským vojskom, pričom sa mnohí utopili v Dunaji, a od toho času začala moc Turkov vo východnej Európe upadať. Pápež Inocent XI. z vďačnosti za víťazstvo ustanovil slávnosť Mena Panny Márie, ktorý sa prvýkrát slávil v celej cirkvi roku 1684.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Katolíci si pripomenú patrónku Slovenska

Katolícka cirkev na Slovensku si v utorok, 15. septembra, pripomína sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Národnou svätyňou Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku sa stal chrám v Šaštíne, kde sa aj tento rok konala od 12. do 15. septembra 2009 národná púť. Sviatok Sedembolestnej je na Slovensku štátnym sviatkom.

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.

Svätý Otec vráti kazanskú ikonu Ruskej pravoslávnej cirkvi

20. 07. 2004 – S nádejou v napomáhanie bratských vzťahov s Pravoslávnou cirkvou pápež Ján Pavol II. vráti najuctievanejšiu ikonu v ruských dejinách Moskovskému patriarchátu.
„Pred týždňom vyjadril Svätý Otec moskovskému patriarchovi svoje želanie odovzdať Ruskej pravoslávnej cirkvi posvätnú ikonu Kazaňskej Panny Márie,“ vyhlásil prekvapivo hovorca Vatikánu Joaquin Navarro-Valls v sobotu 10. júla.