Liptovská galéria oživuje keltský sviatok

Obrázok k článku

Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši oživuje keltský sviatok a zakladá tradíciu súťaže o najkrajšieho svetlonosa. Galerijnú záhradu zaplnia v utorok 27. a v stredu 28. októbra vyrezávané tekvice s rôznymi motívmi. Prvý ročník súťaže Svetlonos 2015 je určený pre žiakov škôl, školské kluby, ale aj širokú verejnosť. O víťazovi rozhodnú samotní návštevníci galerijnej záhrady počas stredajšieho hlasovania.

 

„Svetlonos je pôvodne keltský sviatok, a nie americký zvyk, ako sa mnohí domnievajú. Noc z 31. októbra na 1. novembra sa označovala za magickú. V túto noc sa údajne duše mŕtvych vracali do sveta živých a mali moc ovplyvňovať živých ľudí,“ prezradila pre agentúru SITA riaditeľka galérie Alena Chebeňová. Podľa jej slov chcú podujatím viacej zapojiť rodičov s deťmi k tvorivosti a stretávaniu sa. „V centre mesta tak môžu v príjemnej atmosfére stráviť čas nielen so svojou rodinou, ale aj s priateľmi,“ dodala. Všetky výtvory budú vystavené v záhrade aj po ukončení súťaže.

 

Sviatok Halloween má pôvod v kultúre Keltov. Večer 31. októbra Kelti slávili sviatok Samhain, ktorým sa skončilo leto a začínala sa zima, prezradila etnologička a historička Katarína Nádaská. Samhain bol podľa jej slov sviatok, ktorým sa ďakovalo za úrodu, veštilo sa, aká bude zima, Kelti komunikovali s mŕtvymi, prinášali dary božstvám i zosnulým predkom. Práve preto na kopcoch pálili ohne, aby mŕtvi vedeli, kam sa majú vrátiť, no oheň a jeho očistná sila zároveň chránili živých pred zlými démonmi a duchmi. Ako ďalej etnologička uviedla, v túto noc sa taktiež rozprávali príbehy o mŕtvych, ktoré však museli mať len pozitívny obsah, inak by si mŕtvi duchovia vzali živých do záhrobia.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hallowen či Samhain ???

Halloween pôvodne pochádza ešte z keltských čias: v noci z 31. októbra na 1. novembra sa Druidi lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina (zo slova „Sam-fuin“ – koniec leta), ktorý vládol zime. Aj keď tento zvyk pochádza z čias pred narodením Krista, oslavoval sa ešte v prvých storočiach nášho letopočtu.

Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok

Slávnosť Narodenia Pána je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom. Spočiatku narodenie Pána nemalo svoj osobitný sviatok a od polovice 3. storočia pripomínalo sa na Východe spolu s inými „zjaveniami Pána“. Sviatok sa slávil 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začína objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia (prvý záznam je z Ríma z r. 336). Sviatok sa slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne slávil sviatok Zvestovania Pána, keď archaniel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov (čo je čas vývinu dieťaťa v tele matky) podľa tohto datovania je symbolický deň narodenia Pána práve 25. december.