Levoča bude opäť opravovať strechu kostola sv. Jakuba

Levoča a jej strechy, foto: panoramio

Mesto Levoča bude tohto roku po vyše desiatich rokoch opäť rekonštruovať strechu kostola sv. Jakuba na Námestí Majstra Pavla. Dôvodom rekonštrukcie strechy sú problémy so zatekaním do interiéru kostola. Pri odstraňovaní havarijného stavu v roku 2000 a 2001 sa strecha opravila bez montáže paropriepustnej fólie, dažďového systému strechy, nezohľadnili vplyv vetrov na konštrukciu strechy a neriešil sa podkrovný priestor objektu, uviedol pre SITA primátor Levoče Miroslav Vilkovský. Na rekonštrukciu strechy má mesto Levoča v rozpočte na rok 2013 vyčlenených vyše 293 000 eur. S prácami by sa malo začať hneď po Veľkej noci. Dodávateľom prác bude firma Schott z Bardejovskej Novej Vsi.

Na kostole sv. Jakuba sa pred rokom 2000 dlhodobo nerobili väčšie stavebné zásahy v strešnej časti objektu. V rokoch 2000 a 2001 sa podľa primátora výmenou krytiny riešila len havarijná situácia na streche pri dodržaní postupu odsúhlaseného Krajským pamiatkovým úradom Prešov. Mesto Levoča v roku 2000 získalo z ministerstva kultúry dotáciu 136 000,60 eura na opravu severnej časti strechy, výstavbu ťažkého vysutého lešenia okolo veže kostola a na bleskozvod. Následne v roku 2001 získalo mesto ďalšiu dotáciu z ministerstva financií 151 364,27 eura na opravu južnej časti strechy a na odvetrávací kanál.

Súkromný vlastník na vlastnom rodinnom dome by si podľa primátora dal väčší pozor na prípravu dokumentácie stavby, a ak by sa niečo také stalo, určite by sa to bolo skončilo reklamáciou u zhotoviteľa, prípadne u toho, kto pripravil projekt. „Takáto strecha musí vydržať minimálne 30 rokov. Muselo tam dôjsť k nejakému technickému zlyhaniu. Pravdepodobne, z môjho laického pohľadu, sklon strechy je tak výrazný, že neviem, či práve šindeľ je najvhodnejším materiálom. Určite tam muselo dôjsť k nejakej technickej chybe, že zateká do chrámu sv. Jakuba,“ povedal primátor. Mesto podľa primátora ešte definitívne neuzavrelo celý problém. „Budeme sa tým zaoberať,“ dodal primátor.

Na ďalšiu opravu strechy kostola sv. Jakuba získalo mesto opäť prostriedky z dotácie z ministerstva kultúry. Mesto Levoča je vlastníkom objektu rímskokatolíckeho kostola sv. Jakuba. Vlastníkom interiérového vybavenia kostola, vrátane gotického oltára od Majstra Pavla, je rímskokatolícka farnosť v Levoči.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa antiK
Offline

V článku citujú primátora Levoče: "Pravdepodobne, z môjho laického pohľadu, sklon strechy je tak výrazný, že neviem, či práve šindeľ je najvhodnejším materiálom".

Nenašiel som žiadnu fotku šindľovej strechy na chráme. Dúfam, že je to iba nedorozumenie, pretože v kontexte mesta by šindeľ vyzeral dosť zle. Alebo je tým myslená iba strecha veže?

Neviete niekto ako je to teda s tou strechou sv. Jakuba v skutočnosti?

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Jedná sa o bobrovku. ktorá svojim kladením pripomína skôr šindeľ a občas sa nepoužíva názov škridla, ale šindeľ.

Dúfam, že pán primátor nie je technik, lebo jeho omyl v sklone strechy a použitie bobrovky je veľmi výrazný.

A za " ťažkého vysutého lešenia" by mal niekto odvisnúť.

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Musím opraviť sám seba, pán primátor je naozaj laik, takže jeho vyjadrenia sú úplne mimo, vrátane šindľa, ide o románsku škridlu a nie bobrovku, ako som si poddľa jeho vyjadrenia myslel, (inak neviem, prečo nepoužili radšej ju).

http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6334381/strecha-chramu-sv-jakuba-z...

 

 

Obrázok používateľa Palo-ba
Offline

Ospravedlňujem sa za komentár tri roky po termíne. Samozrejme, že by tam bola vhodnejšia bobrovka. Myslím, že sa vtedy išlo na cenu. Ktovie, či za ten preklep so šindlom nemôže aj novinár. Prepisy rozhovorov bývajú katastrofálne. Čo sa týka historických krytín, na lodi kostola sa vystriedalo asi úplne všetko už od 15. storočia, t.j. meď, šindel, škridla, na striedačku. 

 

Požiare a opravy striech kostola (Chalupecký, Ivan: Dějiny kostela a jeho výstavby, s.11-85. In: Levoča, kostol sv. Jakuba – Stavebně historický pruzkum, SÚRPMO Praha 1988):
1431 požiar mesta, kostol pravdepodobne tiež vyhorel (str. 16),
1443 mesto postihlo zemetrasenie (str. 16),
1538 požiar vyšného námestia, kostola a fary (str. 20),
1550 požiar zachvátil takmer celé mesto vrátane kostola a radnice. Následne boli strechy opravené a pokryté šindľom (str. 21),
1554 bolo rozhodnuté, že kostol aj s vežou bude zastrešený medenou plechom, k čiastočnej realizácii došlo až v roku 1572 (str. 22),
1561 západná polovica strechy hlavnej lode bola pokrytá keramickou krytinou (str. 22),
1562 východná polovica strechy hlavnej lode, vrátane pôvodnej južnej sakristie a dvoch severných kaplniek (sv. Juraja a súčasnej sakristie) bola pokrytá keramickou krytinou (str. 22),
1572 medeným plechom pokrytá severná loď (str. 22),
1573 medeným plechom pokrytá južná loď (str. 22),
1574 medeným plechom pokryli západné kaplnky po stranách veže (str. 22),
1576 medeným plechom pokryli vtedajšiu sakristiu situovanú medzi východnou stenou južnej lode a južnou stenou presbytéria (str. 22),
1580 oprava strechy na severnej strane kostola opäť medenou krytinou (práce realizuje meditepec Wilhelm), veža je v tom čase pokrytá šindľom (str. 22),
1586-87 veža pokrytá meďou, na krov boli použité trámy a dosky z červeného smreku, tesárske práce vykonali majstri Bartel, Galle a Severinus, klampiarske meditepci Filip, Benedikt a Enders (str. 23),
1598 vykonaná oprava vetrom poškodenej plechová krytina, práce realizoval meditepec Fridrich (str. 24),
1599 v januári vypukol veľký požiar v meste, zhoreli strechy kostola i veže, požiar čiastočne zasiahol aj interiér, pokrytie kostola realizoval majster Jakub Bassler, ktorý vyhotovil 88 300 ks šindľov (str. 24),
1600 práce na oprave strechy boli ukončené (str. 25)
1608 29. septembra poškodil blesk vežu, na ktorej zhorela strecha, na opravu bolo použitých 2000 ks šindľov (str. 25)
1614 v septembri a októbri bola opravená strecha kostola (str. 28),
1627-29 nahradená časť keramickej krytiny 1200 ks šindľov (str. 31),
1630 na veži vymenených 1200 ks šindľov (str. 32),
1639 oprava strechy, tesárom bol majster Martin (str. 33),
1641 príprava na väčšiu opravu striech, mesto zakúpilo 16 000 šindľov z červeného smreka na vežu a kostol (str. 33),
1647 meďou pokrytá strecha meditepcami Baltazárom Puschom z Absamu v Tirolsku a Michalom Szalayom z Bratislavy (str. 34),
1652-54 oprava strechy kostola aj nad hlavnou loďou, zakrytou šindľom, ktorý už bol v zlom stave, zakúpených 26200 šindľov a 29600 šindľovcov (str. 35),
1655-56 v roku 1656 použitých na opravu strechy asi 10 000 ks šindľov z červeného smreka z Hrabušíc, v roku 1656 asi 8 100 ks (str. 36),
1660 pokračujú opravy strechy, použitých 6 200 ks šindľov z Hrabušíc (str. 36),
1663 práce na opravách strechy pokračujú, použilo sa 34 000 ks šindľov, okrem toho sa pokryla škridľovou krytinou kaplnka sv. Juraja (str. 36),
1665 kronikár Gašpar Hain okrem iného o kostole hovorí, že jeho strecha je čiastočne pokrytá meďou, rovnako aj vysoká veža (str. 37),
1667 opravou medenej krytiny na vtedajšej sakristii sa opravy kostola dočasne skončili (str. 37),
1696 rok po veľkom zemetrasení (1. 8. 1695), pri ktorom došlo k určitým statickým poruchám múra sa prestala používať doterajšia južná sakristia a nahradila ju dnešná sakristia, dovtedy (?) samostatná kaplnka, stará sakristia odvtedy slúžila ako sklad do roku 1857, kedy bola zbúraná (str. 41),
1747 22. augusta požiar mesta, vyhorelo 273 domov vrátane kostola sv. Jakuba, presnejšie strechy veže, knižnice a časť strechy kostola (zvyšok zhodil vietor), opravy začali ešte v roku 1747, meď bola zakúpená v Smolníku, tesárske práce realizoval majster Andrej Kossarik alias Kominyak so 17-30 tovarišmi, ako prvé boli zastrešené stará sakristia a ossarium, vietor zhodil dve bočné strechy (z bočných lodí?), použitých bolo 142 000 nových šindľov, 17 trámov, 323 dosák, 1109 párov lát a 1 odkvapový žľab, drevo dovezené z Kačeľagu(str. 46-47),
1849 8. marca požiar zachvátil mesto, vyhorelo 190 domov i kostol so strechou, ktorá bola v tom čase z veľkej časti pokrytá šindľom, naposledy bola opravovaná v roku 1813, po požiari sa rozhodlo, že z bezpečnostného hľadiska už kostol nesmie byť zastrešený šindľom, ale musí mať tvrdú pálenú krytinu, ktorú potom zabezpečili z Kežmarku a Prešova (str. 55),
1857 10. augusta dokončený nový krov neogotickej veže (str. 58),
1860 Vzhľadom na nekvalitu tvrdej pálenej krytiny z roku 1849 bol krov strechy zvýšený a táto pokrytá opäť šindľom (str. 55),
1873 oprava šindľovej aj plechovej krytiny (str. 65),
1923 7. mája posledný veľký požiar mesta, zhoreli všetky strechy kostola, okrem krovu a plechovej krytiny nad sakristiou, ktorá mala ešte na východnej strane murovaný štít, nový krov na kostole realizoval majster Horváth so Smižian, novou krytinou bola tvrdá pálená (asi bobrovka) z tehelne Sučany (str. 73,74),
1932 uvažuje sa o prestavbe (zrušení?) murovaného strešného štítu na východnej strane sakristie (str. 76),
1948 6. marca bol posúdený stav keramickej krytiny (bobrovky) ako zlý, krytina sa rozpadáva a do kostola preteká, pričom časť krovu je prehnitá, pokrývači firmy Štefan Dobrovolný z Brna pokryli kostol bobrovkou z tehelne v Bohuniciach (str. 80)


 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.