Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti

Alfons Mucha, Slovanská epopej

Režisér Juraj Jakubisko sa prostredníctvom svojho nového filmu vráti do obdobia Veľkej Moravy. Scenár sa však začína v budúcnosti. „Príbeh sa začne odohrávať povedzme v roku 3000, pretože historické filmy sa musia robiť trošku iným spôsobom, nie ako kedysi, to už by nikoho nezaujímalo,“ prezradil pre agentúru SITA Jakubisko. Z budúcnosti sa však presunie do minulosti, do čias Svätopluka, ktorého život bude sledovať od detstva. „Najprv som to nazval Tisíc rokov samoty, ale Slovanská epopeja je bližšia k tomu, čo by som chcel vyjadriť. Keď som chodil po svete s Bathory, tak som zistil, ako málo vedia o našej histórii ľudia za hranicami. Pochopil som, že je treba robiť historické filmy, prihlásiť sa k nejakému odkazu,“ prezradil.

  Slovanská epopeja bude zrejme finančne ešte náročnejší projekt ako Bathory. „Čím hlbšie siahate do histórie, tým je to ťažšie, lebo si musíte všetko vyrobiť, nič nemáme, len vykopávky,“ vysvetlil. Spolu s manželkou, producentkou Deanou Jakubiskovou, sa spoliehajú najmä na finančnú pomoc zo zahraničia, kde plánujú aj nakrúcať. „Všetko, čo budem môcť urobiť na Slovensku, urobím na Slovensku, pretože chcem, aby vznikol slovenský film,“ dodal. Medzinárodné bude tiež obsadenie. „Samozrejme, že tam budú i cudzinci, dokonca i černosi, ale budú v Carihrade, aby ste si nemysleli, že ich donesiem na Slovensko ako v Tisícročnej včele,“ povedal so smiechom Jakubisko. Veľa vecí plánuje konzultovať s historikmi, ale je si vedomý, že bude môcť do veľkej miery zapojiť aj svoju fantáziu. „O Svätoplukovi nevieme ani to, či mal skutočne troch synov, je to legenda. O tom treťom nič nevieme a musím to urobiť tak, že by mohol byť, ale nemusel byť. Dáva mi to podnety pre fantáziu, ale pokiaľ sa držím historických prameňov, ktoré mi naznačujú cestu, tak sa nemôžem spliesť,“ vysvetlil. Ďalšou dejovou líniou bude prechod Slovanov od pohanstva ku kresťanstvu. Ako uviedol Jakubisko, išlo síce o bolestnú a krvavú zmenu, ale žiť vo vtedajšom svete bez kresťanstva bolo veľmi spiatočnícke. „Zmysel toho celého, čo robím je, že chcem ukázať, že všetci kráčame k rovnakému bohu, len každý inou cestou a každý ho inak nazýva. Nechcem urobiť príbeh len pre nás, chcem trošku prekvapiť svet,“ uzavrel.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Nitra: V hradnej katedrále predstavia archeologické nálezy

Výsledky archeologických výskumov v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade bude môcť vidieť aj verejnosť. Biskupstvo pripravuje stálu prezentáciu, ktorá bude novou atrakciou pre návštevníkov hradu. Pozrieť si tu budú môcť zrekonštruované a osvetlené múry kostola s výklenkami z obdobia gotiky, ktoré sa našli pod podlahou dnešného Dolného kostola. „Budú pod sklom, schváliť to však najprv musia pamiatkari,“ informoval agentúru SITA nitriansky diecézny biskup Viliam Judák. Až po ich súhlase sa môže začať pracovať na realizácii prezentácie.

Odpovede

  1. Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Vyjadrujem veľké nadšenie pri čítaní tejto správy. Je pravda, že Slovákov spravidla ich história zaujíma len sporadicky. Najjednoduchším a najmasovejším spôsobom ako zlepšiť národné “skóre” je práve film. Máme byť na čo hrdí, máme sa čím pýšiť. Či už sú to moravské kniežatá, alebo je to práve Juraj Jakubisko, ktorý sa nezľakne náročnej historickej tematiky. Pri množstve nejednoznačností týkajúcich sa Veľkej Moravy bude fantázii svietiť zelená. Ako učiteľka sa teším aj na fakt, že žiakom sa mnohé historické osobnosti budú spájať s konkrétnymi hercami a prvé, čo budem u vedenia vybavovať, budú lísky do kina. Už teraz sa nesmierne (aj za žiakov) teším.

  2. Re: Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Dúfam ,že ho budeš prúštať deťom cez vyučovanie,aby sa poučili.Masmédia sú lepší výchovný prostriedok ,ako pedagóg,a dúfam že masmedialna výchova bude čoskoro poviný predmet.
    Jakubiska som obdivoval,teda jeho všetky filmy,až prišla ERŽEBE,no a to som nepochopil.Asi to bude vekom ,nie mojím ,ale Jakubiskovím.
    Jeho fdilmy sú úžasné,ale tento historický paškvil je hodný zasmiatia sa.No ja som to skrátka nedokázal pozerať.

    Réžia: Juraj Jakubisko; scenár: Juraj Jakubisko, John Paul Chapple; kamera: František Antonín Brabec, Ján Ďuriš; hudba: Simon Boswell. Hrajú: Anna Friel, Karel Roden, Hans Matheson, Vincent Regan, Bolek Polívka, Franco Nero, Deana Horváthová, Antony Byrne, Michaela Drotárová.

    Viete, ktorý človek žijúci na Slovensku je vo svete najznámejší? Štefánik? Jánošík? Nie. Najznámejšia je krvavá grófka z Čachtíc Alžbeta Báthory. Údajnými 650 vraždami, ktorých sa dopustila na svojich panstvách, sa dostala do Guinessovej knihy rekordov. Podľa nej je nazvaná aj populárna švédska blackmetalová skupina a najnovšie po jej sláve skočil aj majster Jakubisko. Pritom treba povedať, že čachtická grófka je mierne nepresné označenie, keďže mala 30 hradov a zámkov na Slovensku, v Maďarsku, Rakúsku a Rumunsku.

    Čo povedať o tomto filme? Podľa vlastných slov chcel Jakubisko vrhnúť čerstvé svetlo do temných zákutí legendy o Alžbete Báthory a vyrobil z nej sebavedomú renesančnú ženu, ktorá bola nevinnou obeťou politických intríg. Záhadou ostáva, prečo sa pustil do boja s históriou. Jeho najsilnejšia zbraň, osobitá poetika, mu v tomto filme len pomáhala zastierať stopy jeho zločinov proti historickým faktom. Možno chcel plebejský príbeh grófky Báthory Joža Nižnanského prebiť patricijskou verziou. Siahol preto po tridsať rokov starej brožúrke maďarskej sudkyne Irmy Szádeczky-Kardoss, podľa ktorej Báthory nebola vinníkom, ale obeťou. Jej názory maďarskí historici zmietli zo stola a teóriu o sprisahaní Thurza hodnotili ako zaujímavú, no nedôveryhodnú.

    Doteraz v príbehu Alžbety Báthory dominoval konflikt svojvoľná šľachta, vykonávajúca takmer neobmedzenú moc nad svojimi poddanými, verzus ľud. Bola to zhýralosť, krutosť, beštialita voči poddaným, ktorá aj v 17. storočí bola v civilizovanej Európe nepredstaviteľná, no Uhorsko a Sedmohradsko – ako periféria Európy – túto krutosť nielen umožňovali, ale ani ju netrestali, a ak trestali, tak len služobníctvo. Jakubisko z histórie Alžbety Báthory však vytvoril príbeh, kde ide v prvom rade o spor medzi silnou emancipovanou ženou a mužským okolím (Juraj Thurzo), v druhom rade o spor medzi tzv. národnou stranou uhorskej šľachty a prohabsbursky orientovanými magnátmi (teda o spor uhorská šľachta a jej vernosť uhorskej – stavovskej – slobode verzus absolutistické – modernizujúce, štát centralizujúce a disciplinizujúce – tendencie Habsburgovcov. Táto nová interpretácia teda vychádza v ústrety teóriám rodovej rovnosti. Zároveň preberá maďarský nacionalistický výklad dejín, najmä čo sa týka historickej úlohy Habsburgovcov. V dlhotrvajúcom spore medzi tzv. labanskými (prohabsburskými a katolíckymi) a kuruckými (protestantskými) historikmi, ktorý existuje v Maďarsku (dôležitý trh pre Jakubiskov film, čo je vidno i z toho, že má maďarskú jazykovú mutáciu), stojí jednoznačne na strane „kurucov“.

    Cisárske vojská vo filme buď utekajú pred Turkmi, alebo naháňajú ženy z háremu. Proti Turkom bojujú len statočné protestantské kniežatá. Pritom skutočnosť vyzerala ináč. Turecký pochod do Európy zastavili a nakoniec Turka definitívne porazili Habsburgovci. Protestantské kniežatá od Bočkajovho povstania až po povstanie Imricha Tökölyho zväčša s Turkami kolaborovali.

    V čase, keď sa odohráva dej filmu, bolo Uhorsko rozpadnuté na tri časti, z ktorých na Turkoch boli nezávislé len habsburgovské územia. Okrem tzv. Kráľovského Uhorska – čiže habsburskej provincie na území dnešného Slovenska, Burgenlandu, západného Chorvátska a priľahlých území Maďarska (s hlavným mestom Bratislavou) – to bol turecký vazalský štát Sedmohradsko a dnešné Maďarsko – Budínsky pašalik, priama súčasť Osmanskej ríše.

    Paul Lendvai vo svojej knihe Tisíc let maďarského národa píše: „Koncom stredoveku bol v Uhrách každý dvadsiaty až dvadsiaty piaty obyvateľ šľachtic, naproti tomu vo Francúzsku len každý stý. A naopak, v Uhrách bol každý štyridsiaty piaty až päťdesiaty človek slobodný mešťan, avšak vo Francúzsku každý desiaty.“ Podľa správy poľského vyslanca maďarská šľachta sa po porážke pri Moháči tešila z tureckého víťazstva: „Maďari sa tešili, ako keby sa znova boli narodili. (…) Veľká radosť sa zmocnila širokých kruhov šľachty, keď padla cudzia vláda v krajine. (…) Palatín István Báthory so svojím priateľom grófom Batthyánym po včasnom úteku od Moháča trávil čas okrádaním kanonikov, ktorí utekali od Moháča. S prastarými klenotmi z biskupského paláca v Päťkostolí mu padla do rúk bohatá korisť. Iní uhorskí šľachtici a dôstojníci vyplienili klenotnicu arcibiskupstva v Ostrihome, prepadli kráľovninu loď a znásilnili jej dvorné dámy.“

    Alžbeta (Erzsébet) Báthory bola šľachtičná, ktorá pochádzala z jedného z najvýznamnejších uhorských rodov. Narodila sa v tejto dobe, keď sa jedávalo rukami, v dobe tureckých vojen, povstaní, vypaľovaní dedín, náboženských bojov, mučenia a popráv. Krajom sa potulovalo množstvo sirôt, ktorých rodičia zmizli počas tureckých nájazdov. Poddaní v Uhorsku nemali žiadne práva. Alžbeta prišla na svet v roku 1560. Vydávala sa ako 15-ročná. Jej manžel František Nádašdy bol tiež významný šľachtic, radca kráľa, hlavný veliteľ uhorských vojsk – a aj mohutný chlap, surový človek, vojak, ktorého sa báli aj Turci. Volali ho Čierny beg. Po boji vraj tancoval s mŕtvolami zabitých Turkov a ich hlavy vyhadzoval vysoko do vzduchu. Pri zaobchádzaní s obyvateľmi Čachtíc nebol iný, preto sa Čachtičania na jeho spôsoby sťažovali u panovníka – samozrejme, zbytočne. Menej energický bol vo vlastnom dome a jeho nevšímavosť voči zločinom vlastnej manželky spôsobila, že jej neresti sa ešte stupňovali.

    Týranie a vraždenie dievčat vykonávala Alžbeta dokázateľne nepretržite v rokoch 1585 – 1610 na svojich tridsiatich sídlach. Obyvatelia ju tak znenávideli, že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. Sťažnosti na Alžbetu Báthory sa množili, dokonca prichádzali aj z Viedne, kde mala kaštieľ. Mnísi z kláštora, ktorý sa nachádzal v blízkosti jej kaštieľa, sa sťažovali na strašný ženský rev, ktorý vychádzal z neho vždy, keď bola grófka vo Viedni. Napokon sa sťažnosti dostali až k panovníkovi, ktorý nariadil palatínovi grófovi Jurajovi Thurzovi, aby začal vyšetrovanie. Ale palatín bol dobrý priateľ Nádašdyovcov. Jeho manželka si s Alžbetou Báthory dopisovala a vzájomne si chodili na svadby svojich detí. František Nádašdy mu pred smrťou zveril celú svoju rodinu do opatery. Thurzo sa ocitol v nezávideniahodnej situácii. Zrejme najprv informoval Báthoryovej rodinu a chránil obrovský nádašdyovský majetok pred prípadnou konfiškáciou, pretože Alžbeta v roku 1610 napísala testament, v ktorom odporučila majetok deťom. O tri mesiace nato prišiel palatín Thurzo neohlásene do Čachtíc a prichytil Alžbetu rovno pri mučení. V tej dobe nebolo veľa možností dostať pred súd človeka tak významného, ako bola grófka Báthory. Thurzo pravdepodobne o žiadnom súde neuvažoval. A ak by aj – korupcia v súdnictve bola v tej dobe pravdepodobne väčšia ako dnes a rodina Báthory určite robila, čo mohla, aby zabránila obrovskej verejnej hanbe. Thurzo síce okamžite začal vyšetrovanie, ale rovnako rýchlo všetko ukončil. Pred súdom, ktorý tvorilo 24 vysokopostavených osobností, medzi nimi podžupani a richtári, vypovedalo množstvo svedkov, hlavne vysokopostavení ľudia, šľachtici a zemania, kasteláni jej hradov, lekári, kazatelia, richtári; poddaných sa nikto nepýtal. Existujú písomné doklady dohromady o 300 svedeckých výpovediach, mnohé z nich obsahujú šokujúce informácie o týraní dievčat. Pomáhači Alžbety Báthory boli odsúdení, ale súd s hlavnou vinníčkou sa nikdy nekonal. Uväznili ju na Čachtickom hrade, kde 21. augusta 1614 zomrela.

    Alžbeta týrala dievčatá horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (palatín Thurzo ju pristihol pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Raz ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore. Jej pomocníci pred súdom udávali rôzne počty obetí – 37 alebo 50 umučených dievčat na jednom hrade. Podľa zoznamu, ktorý sa údajne našiel medzi Alžbetinými vecami, bolo obetí asi 650. Báthoryovej pomocníčky Ilona Jó a Dorota Szentés boli odsúdené na odcviknutie prstov na rukách kliešťami a na smrť upálením zaživa. Ficko – ani nie tridsaťročný Ján Ujváry – bol sťatý pri Váhu v blízkosti Bytče; bol predtým asi 15 rokov milencom Alžbety, ktorá si ho zobrala do služby ako 16-ročného. Bola to špička ľadovca, lebo Alžbeta mala asi 300 takýchto pomocníkov, pasákov, spoluvinníkov. Podľa Jozefa Kočiša a Andreja Štiavnického vlastnou rukou zabila za 25 rokov na 30 hradoch okolo 3000 dievčat a žien.

    Historik Jozef Kočiš, ktorý je jedným z najväčších európskych odborníkov na toto obdobie, vo svojej knihe Alžbeta Báthoryová a palatín Thurzo píše, že pre väčšinu Báthoryovcov boli charakteristické povahové črty ako krutosť, pýcha, zmyselnosť a sexuálna zvrátenosť. Sedmohradské knieža Žigmund Báthory dal postupne popraviť svojho strýka Baltazára Báthoryho, svojho radcu a najvzdelanejšieho muža v krajine Pavla Gyulaiho, svojho vychovávateľa Jána Gálfiho a kardinála Andreja Báthoryho. Na sneme v roku 1594 niektorí radcovia len spomenuli, ako ticho žilo Sedmohradsko za Štefana Báthoryho. Pre tento výrok Žigmund dal siedmich svojich hodnostárov sčasti sťať, sčasti uškrtiť, pričom ich pozostalým zhabal ešte aj majetky. Gabriela Báthoryho, krutého a mravne zhýralého vládcu Sedmohradska, ktorý vo filme vystupuje ako dobrý a galantný bratranec s anjelskou tváričkou, zabili v roku 1613 jeho vlastní vojaci. Stupeň všeobecnej nenávisti voči nemu dokumentuje okolnosť, že ho nechali tri dni na mieste, kde skonal, a potom ho hodili na voz ťahaný volmi. Anna Báthory, Gabrielova mladšia sestra, mala na svedomí vraždu vlastného dieťaťa, za čo ju v roku 1621 odsúdili na smrť. Všetky neresti rodu však vrcholili v osobe Alžbety Báthory. Ovládaná svojím sadizmom sa dopustila zločinov, ktoré dovtedy nemali v Uhorsku obdobu.

    Jakubisko sa vyjadril, že „nájde úzku paralelu medzi svetom dávno zabudnutých časov a svetom dneška“. Zmenil príbeh úchylného vraždiaceho maniaka na príbeh o spore medzi jednou silnou emancipovanou ženou a mužským okolím. Takéto príbehy zneužívaných žien, žien pod tlakom mužského okolia, sa ľahko zaraďujú do správnych kolóniek rodovej rovnosti na formulároch žiadostí o finančné dotácie na rôznych eurofondoch. (Piata žena necháva pozdravovať…) Jakubisko svoju osobitú poetiku zapriahol do koča politickej korektnosti a poplatnosti dobe. Na výrobu filmu dostal napríklad z kinematografického fondu Rady Európy Eurimages 650-tisíc eur, teda sumu, akú z tohto fondu ešte nikdy nikto nedostal.

    No a aby celé dielo lepšie chutilo, pridal trochu proticirkevného korenia. Luteránsky farár Ponický je bigotný, nenávistný inkvizítor, arcibiskup Forgács kuje intrigy, špiónuje a zhŕňa majetky. Mnísi Peter a Cyril sú – citujúc režiséra – komickí, zrejme preto na ich stvárnenie vybral dvojicu komikov Polívka – Mádl! Jakubisko sa tu značne inšpiroval podobnou dvojicou z románu Umberta Eca Meno ruže, no brat Viliam z Baskervillu by nikdy nepovedal vetu, ktorú Jakubiskov mních Peter povedal Alžbete pred jej smrťou: „Keby som ešte dokázal veriť, že Boh je všemohúci, modlil by som sa za vás.“ Dúfam, že majstra nenapadne točiť aj o Stalinovi – ktovie, komu by prišil na krk obete Josifa Vissarionoviča z gulagov. Napokon, tieto krvavé šrámy zo súboja s matkou históriou celkom stačia.

    V každom prípade tento historický guláš, okorenený jedinečnou poetikou majstra s dezertom piatej ženy, je najdrahším slovenským filmovým projektom a má najlepší víkendový opening zo všetkých filmov uvedených do slovenských kín v roku 2008: videlo ho 35 925 divákov.

    Albert Otruba

    A tak nám Juraj Jakubisko dejiny uvaril,aby pani učiteĺky filmy pozerali a nie o historické fakty sa zaujímali,lebo lepší paškvil vidieť,ako sa učiť.

    Ak je niečo film-tak je to film,nie prostriedok na výchovu ba dvíhanie sebavedomia národa.Ak má história zaujímať slovákov takýmito filmami ,je lepšie nech sa zaujímajú o Dalasi Jednoduché márie a Batmanov

  3. Nuž nikto nikomu názor neberie. netvrdím, že Bátorička je vhodná ako celok a že je vhodná a pre všetky yročníky. Deti ale aj bezo mňa tento film videli a keď už, tak nech sledujú aj niečo iné ako obnažené prsia. Už na vysokej škole som sa stretla s predmetom, ktorý nás učil ako podávať reálie žiakom, čo preskočiť, čo vyzdvihnúť. Alebo čo zatratiť – zhodnotiť predsa neznamená prijať kladne.
    Nevnímam výuku dejepisu obohatenú o ukážky z historických filmov (netvrdiach, že Báthory je najhodnotnejším materiálom) ako škodiacu. Moji žiaci musia literárne dielo porovnávať s audiovizuálnym stvárnením a čuduj sa svete, že dokážu upozorniť aj na nedostatky.
    Zufero

  4. Re: Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Némám chuť sa dohadovať o kvalite podania histórie v tomto paškvile.Pokial by tento film nebol historiký,nevystupovali tu osoby známe z dejín,ale nejaké aj keď podobné postavy,ktoré by mohli navodiť podobnosť s historickou osobou,bolo by to o trošku prijatelnejšie.
    Viem ,je to len film a vďaka marketingu aj úspešný.na slovenské pomery.
    Je to ukážka toho.ako sa dá z masového vraha obeť,s kolaborantov hrdinovia,a z histórie trhací kalendár.

  5. Re: Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Minimálne nechápem, kde sa čitateľ dočítal, že som priznala, že som s nadšením prijala film, už akýkoľvek. A vôbec nepochopím názor, že učiteľ nemá púšťať filmy, ale učiť historické fakty. Je veľmi jednoduché takto trápne a ostro reagovať a vôbec nemať obraz o tom, ako dané hodiny prebiehajú. Predsa história to nie sú len fakty, čísla, mená, názvy, je to nádherná symbióza. Neviete koľko času a informácií stojí učiteľa vybrať vhodných 5 minút z filmu, podložiť, alebo vyvrátiť ho písomným prameňom, či už primárnym ak sa podarí, alebo sekundárnym, koľko prechádzok do archívov a historických knižníc a neskutočných reakcií od žiakov to obnáša. Či už je to paškvil alebo paródia, je to jedno. Je totiž potrebné súbežne s vychádzajúcimi dielami či už lit., dramatickými alebo filmovými reagovať. A nie ako kedysi vyyjadriť hneď názor. Však žiak si má právo vybrať z ponúkaných možností. A najradšej mám tých, ktorí v živote neučili a len ťažko si vedia predstaviť realitu. Predsa nie sme v komunizme, aby sme žiakom predostierali len jeden pohľad definitívny a smerodajný. Žijeme chvalabohu v dobe, kedy nie je problém žiakov naučiť pracovať s viacerými pohľadmi na danú tému, majú možnosť porovnávať a tiež majú možnosť oprieť sa o rôzne pohľady vďaka aj slovenským historikom. A navyše, písomné pramene zďaleka nielen slovenské, ale aj české, nemecké, anglické a maďarské.
    Ako pracovníčka historickej knižnice som strávila dlhé a krásne chvíle nad historickými tlačami.

    tzv. zľahčujúca si povolanie učiteľka, ktorá nemá svoj názor a by zabila čas, púšťa žiakom filmy

  6. Re: Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Ak niekto učí dejiny ,alebo niečo podobné ,by mal vedieť,že nikde na svete,twda ani u nás nikdy nebol žiaden komunizmus.

    História sú len fakty – naštastie,hoci rôzne vykladané.Čo tam navyvraciaš na filme.ak nejde o dokument?Vybrať vhodných 5 minút z filmu je cenzúra,blýzka totalite,ktorá len 5 minút z filmu vystrihla…nieto 90.
    PS:Kvoli tým 5.minutám musíš doniesť projektor ,notebook nastaviť tých 5 minút,odniesť toto všetko a z 5 minut pozerania je pol hodina roboty.
    PS2:Mám pocit že jakubiskovia sú schopný urobiť z Rastislava učiteľa Cyrila a Metoda ,ktorí budú sexturisti v karpatskej kotline,len aby to malo návštevnosť.a aby učiteľky tých 5 vhodných minút hladali na premieanie neplnoletým .
    PS3:

  7. Re: Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Je mi Vás úprimne ľúto. Nuž ale čo už, každý kráča svojou cestou. Potvrdili ste, že o učení nemáte ani šajnu, aký notebook preboha? Aká polhodina? A samozrejme, že dokumenty a to drvivá väčšina a samozrejme, že je to asi 5 hodín za polrok, čo je naozaj straaašne veľa. Kultúrny poukaz do kina je len jeden, tak čo sa staráte do vecí, o ktorých nič neviete? Jeden poukaz predsa pokryje tak štvrtinu ceny celého lístka. Haha, toto sú tie úžasné konverzácie? Chápem, prečo profesori nestrácajú čas písaním sem, je to pre nich mrhanie časom a oddnes aj pre mňa. Možno by ste mali zájsť medzi ľudí a žiť.
    A dávať pozor na vlastnú gramatiku, robíte školácke chyby.

  8. Re: Jakubiskov film o Slovanoch sa začne v budúcnosti
    Nechcel som Ťa uraziť,a obzvlášť nie majstra Jakubiska,ktorý je podľa mňa najlepší slovenský režisér.
    Moja zásada je píš .ako chceš,mne gramatika nerobí problém,s tým že ju neovládam,som totiž neslovák,na rozdiel od Teba svoje chyby následne neopravujem.
    O učení mám žial šajnu,no neved som že si profesorka,keď Vás už ten prezident menoval,tak Vám budem vykať,aby som Vás ešte viac neurazil,pani profesorka.
    K tej polhodine zabitej:nepredpokladám,že si doma film zostriháte a vystrihnete tých 5 správnych minút na výučbu,tak ho teda musíte nastavovať na tie vhodné momenty,čo by v prípade Bathory asi nebolo vôbec možné nie je tam jedna sekvencia vhodná na výučbu.
    Myslíte si ,že film o Slovanoch od majstra Jakubiska bude iný?

    Ja som v tejto téme skončil,a nebudem už na nič reagovať.

Comments are closed.