Hrad Veveří v kaskádach času alebo Ako z nedostatkov spraviť prednosť

Hrad Veveří, foto: Petr Fedor

Tak ako sa v kolese dejín mení sláva na márnosť, tak isto sa môžu šťastné a slávne chvíle opakovať. V príbehu hradu Veveří sa často hlásilo o slovo obdobie úpadku. Napriek tomu sa dá konštatovať, že je to slávny a hlavne šťastný hrad. 
Prvá písomná zmienka viažuca sa k hradu je z roku 1213. Netreba ani vysvetľovať, že existuje oprávnený predpoklad o jeho skoršej existencii. Jeho meno sa od začiatku objavuje v spojitosti s kráľovským majestátom a s najvýznamnejšou nobilitou v zemi. „Veverský purkrabí“ bola v přemyslovskom kráľovstve skrátka prestížna funkcia. Prvý úpadok zažil hrad potom, ako vrahova dýka predčasne ukončila život mladíka Václava III. Veď si pamätáme neúspešný pokus jeho otca, tiež Václava, spraviť ho našim uhorským kráľom.
Keď sa teda na javisku dejín vystriedali Přemyslovci s Luxemburgovcami, hradu prinavrátil lesk mladší brat kráľa Karola IV, markgróf Jan Jindřich. Ten bol iniciátorom veľkolepého rozšírenia a prestavby hradu. Dôležitosť hradu bola podporená súdnou právomocou, ktorou disponovali jeho kasteláni.

Obrázok k článku
Ďalší úpadok prišiel koncom 14. storočia a príčinou boli vojny, ktoré spolu viedli markgrófski bratia Jošt a Prokop. Začiatkom nasledujúceho storočia prišlo iba krátke vydýchnutie pred husitským obdobím. V roku 1421 dal kráľ Žigmund hrad do zálohu. Koniec koncov vieme, že podobne získaval financie náš kráľ „bohém a diplomat“ všade.
V ťažkých povojnových časoch celé Veverské panstvo úspešne reštauruje v úlohe správcu markgrófskeho majetku, Jošt Hecht z Rosic. Kľudné obdobie opäť netrvá dlho. Zrejme v roku 1469 obsadilo hrad uhorské vojsko. Ktovie prečo ten náš „dobrý kráľ Matej“ hľadal celý život bohatstvo a slávu západným smerom, keď už pri juhovýchodných hraniciach Uhorska vykrikovali tureckí mezuzíni.
Zmenu štatútu hradu Veveří, priniesol začiatok 16. storočia. Ten sa fakticky stáva slobodným šľachtickým majetkom. Neráčim vymenúvať všetkých, ktorí hradom disponovali a zmien vo vlastníckych pomeroch bolo, ako to už býva, neúrekom. Aj tak sa na Veveří vystriedali také zvučné rodové mená ako páni z Pernštejna, Lipé, Lomnice. V dobách represií po stavovskom povstaní si vtedajší majiteľ Žigmund z Tiefenbachu, len cez vplyvné konexie zachránil svoju hlavu. Aj napriek tomu tento rod vymrel po meči už v polovici 17. storočia. Až začiatkom storočia nasledujúceho sa hradu dostáva pozornosti, ktorú mu venoval rod Zinzendorfov. Práve v tomto období hrad získal zámockejší vzhľad.
Začiatok 19. storočia priniesol zmenu vo vlastníckych vzťahoch. Vlastníci Veverského panstva sú zrkadlom svojej doby. Najprv podnikateľ a priemyselník Vilém Mundy. Potom švédsky princ Gustav, ktorý si na hrade zriadil honosný dvor. Zosadený kráľovský majestát strieda podnikateľ Jiří Šimon Sina, ktorý panstvo predal finančníkovi barónovi Hirch – Gereuth. Ten nechal na hrade niektoré priestory účelovo upraviť. Úpravy sa dotkli napríklad aj kaplnky svätého Prokopa, ktorá prišla o svoje stredoveké klenby.

...
Posledným súkromným majiteľom panstva sa na prelome 19. a 20. storočia stal barón De Forest, ktorý ale žil v Londýne a na Morave sa zdržiaval iba príležitostne. Na Veveří v tom období celkom trikrát zavítal, ako jeho hosť, Winston Churchil. Barón De Forest nesúhlasil s pozemkovou reformou a viedol s Československou republikou spor, ktorý ukončila až v roku 1925 vzájomná dohoda, kedy za odstupné prešiel hrad do majetku štátu.
V prvorepublikovom období sa hrad stáva obľúbeným výletným miestom. Táto idyla končí s vypuknutím druhej svetovej vojny, kedy hrad obsadil Wehrmacht. Nemci hrad využívali ako rehabilitačné centrum pre ranených vojakov a miesto sa našlo aj pre laboratóriá Akadémie SS. Napriek tomu, poškodenie a devastáciu hradu priniesol až prechod frontu.
Naozaj krušné časy priniesol až socializmus. V 50. rokoch rozhodli kompetentné orgány o účelovej premene hradného areálu na lesnícke učilište. Architektúra hradu bola necitlivo upravovaná na učebne a ubytovacie priestory. Netreba zdôrazňovať, že tak úpravy, ako následné využitie neboli vôbec šetrné k pamiatkovým hodnotám objektu. Lesnícke učilište sa v roku 1972 odsťahovalo, ale tento nevyhovujúci stav trval naďalej. Pod patronátom VÚT v Brně, sa rodil plán využiť hradný areál nielen pre potreby tejto vysokej školy, ale aj ako medzinárodné študentské centrum s ubytovacou kapacitou 800 lôžok. Našťastie sa tento zámer nerealizoval v celom rozsahu. Prvou etapou prác bolo vykopanie novej kanalizácie a vodovodu. Kopalo sa naprieč celým areálom, pričom absentoval archeologický výskum. Druhá etapa si kládla za cieľ staticky zabezpečiť hradné budovy. Zvolené boli nevhodné cementové technológie, konkrétne boli použité torkretové nástreky a to plošne v exteriéroch, ale i v interiéroch hradu. Nepriedušná cementová škrupina navždy zničila mnohé historické omietky a zároveň je príčinou vlhnutia stien.

...

...
...
Že nemôže byť ešte horšie? Aká pohroma by sa ešte mohla vyskytnúť?
S umierajúcim socializmom pošiel aj plán dokončiť „reštaurátorské práce“ v duchu „brutalizmu“ 80. rokov. V ovzduší spoločenských zmien rokov 90. sa mal celý areál zmeniť na rekreačno - kongresové centrum. Keby sa tak bolo stalo, bol by pravdepodobne hrad Veveří predobrazom nevhodnej rekonštrukcie a následného využitia, s ktorým sa dnes (ne)zmierujeme v prípade Vígľaškého zámku. Veveří malo to šťastie, že veľkolepé podnikateľské plány sa obrátili v popol a prach.
Zlom v novodobých dejinách hradu priniesol magický rok 1999. Očakávanie lepšej budúcnosti v novom tisícročí sa začalo napĺňať. Vec sa riešila na úrovni ministerstiev a hrad prešiel z rezortu školstva, do rezortu kultúry. Fakticky to znamenalo, že sa hradu ujal Státní památkový ústav v Brně. Bola to predzvesť niečoho nového.
Literárnou hyperbolou by sa dalo vyjadriť, že alchymistický proces započal vo chvíli, kedy sa na hrad nasťahoval skutočný správca, kastelán. Tu by som si dovolil upozorniť na rozdiel medzi fungovaním pamiatkových objektov v štátnej správe u našich susedov a u nás. Nechcem sa zamerať na hru so slovíčkami, kastelán, správca pamiatkového objektu, vedúci údržby, riaditeľka múzea (Betliar) a podobne. Na Slovensku vo väčšine prípadov absentuje správca, ktorý by objektu nielen rozumel, ale by na ňom aj býval. Teda by si vytvoril s pamiatkou silnú osobnú väzbu. Z vlastných skúseností poznám, že taký správca vie o každej náletovej vegetácií, ktorú treba odstrániť z okolia múrov, o každom krehkom detaile, fragmente omietky, či statickom probléme. Hlavne  pamiatke dáva určité bytostné smerovanie. 
V prípade Veveří bolo treba začať konať na mnohých úrovniach. Po praktickej stránke to znamenalo riešiť statické problémy, vlhkosť múrov, čo si vyžadovalo odstránenie predošlých, technologicky nevhodných zásahov a v neposlednom rade obnova striech. Samozrejme bolo treba vdýchnuť pamiatke život, v prípade Veveří nadviazať na prvorepublikovú tradíciu obľúbeného výletného miesta. 
Kastelán Petr Fedor sa rozhodol z nedostatkov spraviť prednosť. Ukázal návštevníkom a vlastne robí to dodnes, aký necitlivý prístup ku konzervácií bol zvolený v predchádzajúcich desaťročiach, zároveň je príležitostne možné vidieť ako prebiehajú niektoré reštaurátorské zásahy. Samozrejme po jedenástich rokoch zmysluplnej práce, môže dnes návštevník vidieť aj časti, ktoré napovedajú, ako by to raz mohlo celé vyzerať. Je to postupný proces regenerácie. Nespomenul som ešte zložité dohľadávanie a opätovné získavanie pôvodného mobiliáru. Zámerne, pretože som chcel upozorniť na to, že historický objekt je sám o sebe najdôležitejším exponátom a je zaujímavý pre verejnosť aj v svojej nie úplne najlepšej kondícii.
Šťastný hrad  Veveří, lebo ho nestihol osud neadekvátneho využitia  a rýchlej jednorazovej prestavby. Naopak sa mu dostáva zaslúženej pozornosti a hlavne starostlivosti. Mnohé významom podobné pamiatky môžu len závidieť. Čo by za podobný osud dal napríklad taký zámok v Hlohovci.

 

© Kamil Nováčik

Zdroj informácií a väčšiny fotografií: Správa hradu Veveří, Petr Fedor

...

...

...

...
...

...
...
...
...

Súvisiace články: 

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Veľmi dobrý článok, máš u mňa 5 z piatich možných hviezdičiek.

Aj ten kastelánsky príklad je v každom prípade inšpiratívny, ono to má samozrejme hlbšie rozmery, než sa dalo napísať.

A nebol by som to ja, menšia oprava smiley

keď už pri juhovýchodných hraniciach Uhorska vykrikovali tureckí mezuzíni.

má byť muezíni

http://sk.wikipedia.org/wiki/Muez%C3%ADn

A nebol by si to Ty, keby si si nerýpol smiley

Ktovie prečo ten náš „dobrý kráľ Matej“ hľadal celý život bohatstvo a slávu západným smerom

Toto mu dosť vyčítajú aj maďari, češi ho nikdy nemali v láske a nikdy ho neuvádzali ako českého kráľa, (aj keď treba dodať že vládol iba východnej časti, viacmenej Moravy), na milosť ho vzali až pred nedávnom.

A vydali o ňom aj knihu Matyáš Korvín (Uherský a Český král) autor Antonín Kalous.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Ako vždy, vďaka Vĺčik za korekciu. Ešte keď som býval na Morave, vždy sme vymýšlali hanlivé opilecké piesne o "mezuzínoch" :D

Čo sa týka Korvína, češi ho ani nemajú mať prečo v láske. Z ich pohľadu to bol agresor, ktorý sa po všetkých vojnových peripetiách vyhlásil za pána Moravy. Ja sa napríklad dosť čudujem mytologizácií jeho osoby u nás. Asi by to chcelo, aby niekto vtipne literárne spracoval jeho neslávny koniec, kedy sa vo Viedni rozčúlil kvôli pokazenej fige a švihlo to sním :D Mne sa to ako námet na scenár, viac než pozdáva. Mohlo by sa to volať "Peripetie renesančného neurotika na uhorskom tróne". :D

Obrázok používateľa jozo
Offline

Šťastný hrad, až sa mi oči pretáčajú ... z tých porovnávačiek.

Obrázok používateľa harp
Offline

Velmi pekna praca.

Ja by som vsak preferoval pouzitie povodnych prvkov pre krov vezicky. Bolo to mozne?

10_2004_11_19_ucf1_pict0011.jpg 10_2004_11_19_ucf1_pict0011.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Máš na mysli, či bolo možné krov protézovať?

Zistím pri najbližšej príležitosti, ale zdá sa mi, že drevo bolo znehodnotené.

Inak zaujímavá otázka. Úplne chápem, že máš rád, keď zostane čo najviac pôvodného krovu.

Ja tak vnímam použitie tehál na pamiatkach, vždy by som dal prednosť starým, pred novými.

Obrázok používateľa harp
Offline

K otazke ma doviedol ten vzor na zaklade ktoreho rezali rimsu, polozeny nalavo od krovu.

Obrázok používateľa harp
Offline

Este dodam, ze z fotografii to vyzera byt ukazkova obnova. Presne o toto sa snazim v ramci nasej firmy.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Kultúrne dedičstvo môže mať rôzne podoby. Mňam, Veveří a vůně uzeného

Obrázok používateľa antiK
Offline

Na Harpovu otázku...väčšina krovov je protézovaných, pri tej konkrétnej vežičke to však nebolo možné.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Antik, v príspevku #3 si sa odreagoval na Matejovi Korvínovi – akože agresorovi na Morave.

Za to, že k Morave prechovávaš vrúcny cit ťa predsa nemôže oprávňovať k urážaniu väčšiny Slovákov kydaním na kráľa Mateja. Husiti sa po r.1420 obohatili majetkami katolíkov a Nemcov (podobne komunisti po r.1946). Takto podfutrovaní sa vrhli na Uhorsko, ničiac každý odpor vypálením a zabíjaním (1431 až 1434 takmer každé mestečko Slovenska). Neskôr túto agresiu opisovali klamári v dejepisoch ako spanilé jazdy – to je vrchol arogantnosti.
Až v roku 1467 skoncoval Matej s husitmi. Po 37 rokoch bašovania husitov na Slovensku sa Matej „opovážil” mlátiť ich aj na Morave, och aký to nepomer medzi agresormi Uhrami na jednej a Čechmi na druhej strane!!!

V roku 1930 predsa husiti nemali Uhrom čo oplácať. Husili vtrhli ako neohrabaní sebci.
Nakoniec Česi presadili poliaka Vladislava aj na uhorský trón, čo bol začiatok plánov Osmanov na zábor Európy do svojej ríše, pretože vedeli, že uhorskí Jagelovci nemajú gule.

Antik, všetko je to minulosť, prítomnosť považujem za lepšiu ako výbornú (historia est magistra vitae), len neviem, prečo kadíš zlými myšlienkami. Ak chceš napísať scenár z 15 storočia, tak nech nie je kráľ Matej vytrhnutý zo súvislostí.

enlightened

 

Voľby prehliadania komentárov

.

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.