Hodiť kameňom

Ľudia majú na pamiatkárov rôzne názory. To je samozrejme právo každého z nás – mať svoj názor a stáť si za ním, ak je opodstatnený. Mnohí si však utvárajú názory len na základe druhotných informácii z overeného zdroja „jedna pani povedala“, alebo si niečo myslíme, „lebo aj Fero to povedal…“, alebo sa pri utváraní názoru spoliehame na emócie. Takto by však rozhodne nemali postupovať novinári. Tí by mali informovať objektívne, po vypočutí všetkých strán v spore. V štiavnickej regionálnej tlači, ktorú teraz sledujem, sa však základnými novinárskymi pravidlami neriadia. Pomerne často sú na pretrase pamiatkári. Tí sú zvyčajne zodpovední za zlý technický stav pamiatok, prípadne sú „brzdou rozvoja“ tohto regiónu (ak nie celého Slovenska!). Takéto zbavovanie sa viny a jej zvaľovanie na niekoho iného ma hnevá. Najmä, ak je to navyše aj klamstvo.

Je zarážajúce, že vždy sa o pracovníkoch pamiatkového úradu hovorí ako o nejakej skupinke ľudí, akoby to bola nejaká súkromná iniciatíva, Timurova družina, alebo neviem čo. Nie je tomu tak.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky je zriadený na základe zákona. Pôsobí pod Ministerstvom kultúry SR a jeho zamestnanci sú pracovníkmi v štátnej alebo vo verejnej službe. Nie sú to teda žiadni samozvaní mudrlanti. Konajú na základe zákona a v jeho medziach. Zo zákona majú dané, že sa vyjadrujú ku každej stavebnej zmene kultúrnej pamiatky, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Svoje požiadavky si nevyťahujú „z brucha“, ale vychádzajú zo Zásad pamiatkovej starostlivosti – materiálu, ktorý je spracúvaný pre každé pamiatkové územie samostatne a býva aktualizovaný. Ďalej sa prihliada na metódy a tendencie v pamiatkovej ochrane. Ale najdôležitejšie v ich práci je posudzovať každý objekt individuálne, vzhľadom na jeho pamiatkové hodnoty, ojedinelosť výskytu, polohu atď.

Pamiatkový úrad ako rozpočtová kapitola Ministerstva kultúry nedisponuje peniazmi, ktoré by prideľoval vlastníkom na obnovu pamiatky. Tí môžu o grant žiadať ministerstvo, prípadne obec, ak má zriadený fond na ochranu pamiatok. V roku 2004 bolo rozdelených medzi vlastníkov kultúrnych pamiatok na celom Slovensku spolu 120 miliónov slovenských korún v rámci programu „Obnov si svoj dom“.

Nechcem tu viac vysvetľovať, čo je úlohou pracovníkov pamiatkového úradu, to sa napokon môže každý dočítať v zákone o ochrane pamiatkového fondu (č. 49/2002 Z.z.). Ale musím podotknúť, že zo zákona vyplýva, že o pamiatku sa má predovšetkým starať jej vlastník. Ale poďme ešte ďalej. Ak je ochrana pamiatok verejným záujmom, potom je vecou všetkých nás. Preto nech sa každý seba opýta čo robí pre záchranu pamiatok a kto je bez viny, nech prvý hodí kameňom.

cocovicka

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky

Od 1. apríla vstúpi do platnosti zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený 19. decembra 2001. Jednou z najdôležitejších zmien vyplývajúcich z toho zákona vo vzťahu k vlastníkom kultúrnych pamiatok, je zriadenie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako špecializovaného orgánu štátnej správy. Cieľom tohto kroku je odstránenie súčasného duplicitného rozhodovania vo veciach ochrany a obnovy pamiatok.. Pamiatkový úrad SR bude zriadený transformáciou terajšieho Pamiatkového ústavu a jeho regionálnych stredísk a pracovísk s tým, že zo zákona prejdú naň aj pracovnoprávne vzťahy zamestnancov okresných a krajských úradov, ktorí doteraz vykonávajú činnosti súvisiace so štátnou pamiatkovou starostlivosťou.

Čo je pamiatkový fond Slovenskej republiky ?

Seriál: VADEMECUM VLASTNÍKA – Príručka pre vlastníka kultúrnej pamiatky /výber/ (1 z 3)
(1) Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len “kultúrna pamiatka”), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.

Zúženie pamiatkovej zóny CMO Bratislava

Minister kultúry SR František Tóth po podrobnej analýza dňa 25. októbra 2005 definitívne potvrdil právoplatnosť rozhodnutia o zúžení pamiatkovej zóny Centrálnej mestskej oblasti Bratislava tak, ako to navrhol Pamiatkový úrad SR a schválil generálny riaditeľ Sekcie kultúrneho dedičstva MK SR.