História mesta Žilina 1/3

Jeden z významných slovenských básnikov nazval Žilinu perlou na Váhu. Niet hádam výstižnejšej charakteristiky. Je to mesto s jedinečnou históriou i množstvom unikátnych historicko-umeleckých pamätihodností, mesto neopakovateľnej urbanisticko-architektoniky, ktoré už v stredoveku právom nazývali uhorským Norimbergom.Prvé stopy ľudskej existencie v žilinskom regióne pochádzajú zo staršej doby kamennej (20 000 r. pred n.l.). Bohatšie osídlenie je doložené v mladšej dobe bronzovej (1300-800r. pred n.l.), keď na tomto území žil ľud lužickej kultúry, ktorý sa zaoberal prevažne roľníctvom a chovom domácich zvierat. Napokon v 5. storočí n.l. sa aj v tomto regióne už natrvalo usadzujú Slovania.



V 9. storočí, počas existencie prvého štátu západných Slovanov, sa jadrom spoločenského života Žilinskej kotliny stalo rozsiahle hradisko, ktorého zvyšky možno nájsť neďaleko obce Divinka. Slovanské osídlenie potvrdzujú aj názvy a nálezy v blízkom okolí - Hričov,Lietava, Strečno, Súľov... Najstaršie písomné správy o tomto území pochádzajú z 13.storočia. Prvú z nich nájdeme v listine nitrianskeho župana Tomáša asi z r. 1208, napísanej v latinčine. Územie Žiliny sa v nej nazýva Terra de Selinan. V tomto storočí sa Žilina spomína aj ako usadlosť a neskôr dedina pod názvom Sylna a Zilina.



Centrum starej slovanskej Žiliny sa zrejme nachádzalo v blízkosti kostola sv.Štefana-kraľa v historickej časti mesta pomenovanej Rudiny. Tento neskororománsky kostol je najstaršou zachovalou pamiatkou na území Žiliny. Prapôvodná slovanská Žilina ľahla popolom, ba možno povedať, že bola okrem spomínaného kostola sv. Štefana-kráľa koncom 13. storočia úplne zničená. Nemeckí kolonisti zo slieskeho Tešínskeho kniežatstva, ktorí zohrali v dejinách Žiliny významnú úlohu, začali ešte pred r.1300 stavať nové sídlo. Jeho jadrom sa stal tzv. rínok, ktorý v priebehu dejín často menil svoje oficiálne pomenovanie a teraz sa nazýva v duchu tradície Mariánskym námestím.



Viacero vierohodných a zároveň aj historicky neobyčajne vzácnych a zaujímavých zmienok o Žiline nájdeme v písomných dokumentoch zo 14. storočia. Prvá správa o Žiline ako meste pochádza z roku 1312. Na základe logickej historickej dedukcie možno však s relatívnou istotou tvrdiť, že klasické mestské práva získala už predtým : zistiť, kedy sa to presne stalo, ostáva jednou z úloh pre pokolenia budúcich historikov.



V r. 1321 uhorský kráľ Karol Róbert udelil Žiline určité výsady - trvalé a úplné oslobodenie od mýta, ďalej míľové právo a právo rybolovu a Žilina sa stala kráľovským mestom. Roku 1357 Žilina dostala od kráľa Ľudovíta Veľkého právo výročného trhu, známeho pod označením jarmok (právo týždenných trhov pravdepodobne získala už v pôvodnom privilégiu). Táto výsada bola nepochybne dôležitým impulzom pre rozmach remesiel i obchodu v Žiline a nevyhnutným právnym predpokladom zabezpečenia prosperity jej obyvateľov.



Keď r. 1379 ten istý panovník zakázal Žiline používať žilinské právo, založené na cudzozemskom tešínskom práve, bol to veľký zásah do tradičnej právnej štruktúry a života obyvateľov mesta. Krupinské mestské právo, ktoré Žilinčania prijali, znamenalo zlepšenie postavenia mešťanov a obmedzenie práv dedičného richtára.


Obnova.sk Foto


Významnú historickú úlohu pre ďalší rozvoj Žiliny zohralo povestné Privilegium pro Slavis, ktoré vydal kraľ Ľudovít Veľký začiatkom mája r. 1381. Slováci, ktorí v meste žili a predstavovali jednoznačnú väčšinu, sa sťažovali kráľovi na žilinských Nemcov, že odmietajú prijímať za členov mestskej rady Slovákov, hoci tí platia všetky dane rovnako ako Nemci. Kráľ v spomínanom dokumente rozhodol v prospech Slovákov - polovicu členov mestskej rady majú tvoriť Slováci a aj funkcie v rade majú sa rozdeliť rovnako medzi Slovákov a Nemcov.



V 14. storočí bola Žilina malým mestom a pozostávala len z niekoľkých ulíc a uličiek okolo štvorcového námestia. Pokiaľ ide o počet jej obyvateľov, zrejme ich nebolo viac ako 800-900. Napriek nízkemu počtu obyvateľov bola Žilina typickým stredovekým mestom - žili tu zámožní patricijovia (bývali väčšinou na námestí), remeselníci, ktorí tvorili strednú vrstvu a najnižšia, nemajetná, živoriaca sociálna vrstva - mestská chudoba.



O počiatkoch hospodárskeho rozmachu svedčí to, že predstavitelia Žiliny sa roku 1405 zúčastnili na celokrajinskom zhromaždení kráľovských miest, mestečiek a slobodných obcí v Budíne. V tom istom roku cisár Žigmund vydal tzv. Malý dekrét, ktorý sa vzťahoval aj na Žilinu a osobitnú listinu, ktorou prikazoval mestu, aby si vybudovalo opevnenie.



Celková situácia v Žiline, jej sociálne a národné problémy, ako aj jej hospodársky rozkvet v 15. storočí sú doložené viacerými významnými písomnými pamiatkami. Všetko nasvedčuje tomu, že rozhodujúci vplyv malo 20 až 30 rodín, ktorých príslušníkov navyše spájali príbuzenské zväzky. V tomto období sa Žilina začala aj územne rozrastať, takže ju už možno charakterizovať ako väčšie malé mesto-bezpochyby práve vtedy vznikli obe žilinské predmestia (Predmestie a Kálov). Žilina bola prevažne slovenským mestom, hoci najbohatšiu vrstvu v nej tvorili nemeckí občania.



Do kontinuity vnútorného vývinu mesta zasiahla významná historická udalosť - vpád husitských vojsk. Prvý raz husiti Žilinu dobyli a obsadili na jeseň r. 1431. Druhý pobyt husitských votrelcov v Žiline trval dlhšie, niekoľko mesiacov na rozhraní rokov 1433 a 1434. Pochopiteľne, že poznamenal postavenie a význam nemeckého patriciátu v meste.

Ďalší historický zvrat, pre obyvateľov Žiliny neveľmi príjemný, priniesol rok 1508. Vtedy Ľudovít II. daroval spolu so Sučanmi a Strečnom Žilinu feudálnemu magnátovi Jánovi Podmanickému, ktorý sa dožadoval i vlastníctva majetkov patriacich niekdajšiemu dedičnému richtárstvu. Aj keď sa tento spor rozhodol v prospech Žiliny, Podmanickovci naďalej chceli rozšíriť svoj vplyv, čo v nejednom prípade viedlo až ku krvavým ozbrojeným konfliktom.



Začiatkom dvadsiatych rokov 15. storočia sa Žilina po zložitých právných procesoch dostala do vlastníctva význačného feudála rodu Zápoľskovcov. Znamenalo to, že fakticky prestala byť kraľovským mestom a poklesla na úroveň mesta zemepanského. Historickú realitu tohto obdobia odráža Žilinská mestská kniha z rokov 1378-1524 (-1561). Túto unikátnu knihu možno pokladať nielen za najstaršiu, ale aj za najdôležitejšiu písomnú pamiatku v celoslovenskom meradle. Svojím významom presahuje hranice Slovenska a bez zveličenia patrí na čestné miesto v archíve celej strednej Európy. Je to pamiatka trojjazyčná - záznamy sú v latinčine, nemčine a slovenčine. Nachádza sa v nej aj najstarší knižný zápis v slovenskom jazyku na území Slovenska - pochádzajúci z r. 1451. Žilinskú mestskú knihu, ktorá obsahuje 149 popísaných listov v koženej väzbe z 15. storočia, vyhlásili r. 1988 za národnú kultúrnu pamiatku.



Udalosťou, ktorá nepriaznivo ovplyvnila postavenie Žiliny, bola Moháčska bitka v r. 1526. Ako následok oslabenia centrálnej kráľovskej moci a zosilnenia moci feudálnych zemepánov prehlbuje sa úpadok kráľovských miest, teda i Žiliny, ktorej postavenie sa napriek jej privilégiám stáva čoraz neistejšie. V tomto období Žilina vystriedala niekoľkých vlastníkov. V 30. a 40. rokoch 16. storočia sa Ján a Rafael Podmanickovci usilujú zmocniť Žiliny, patriacej vtedy Mikulášovi Kostkovi. Feudáli, zastupujúci záujmy Jána Zápoľského, násilne obsadili blízky hrad Budatín a Rafael Podmanický dobyl a vypálil brániace sa mesto. Farský kostol prebudoval na pevnosť a tvrdým spôsobom postupoval proti obyvateľom mesta. Situácia sa nevyriešila ani po smrti Jána Zápoľského v r. 1540.


Zdroj: Zilina.sk


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Publicistika, Pamiatky Štítky: Lietava, najstraršie

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.