Gombíky rómskeho vajdu

Milan Šoka
Životné podmienky rómskej populácie v minulom storočí boli na našom území biedne. Ponižujúcemu postaveniu Rómov v spoločnosti zodpovedalo aj ich oblečenie, ktoré nebolo jednotné. Všeobecne sa odievali nedostatočne, lebo boli odkázaní na podarované obnosené veci alebo inými spôsobmi nadobudnuté súčiastky, z čoho vyplývala ich rezignácia na úroveň obliekania, ako aj celková neupravenosť. Napriek tomu im nebola cudzia túžba po pestrosti a najmä cenných doplnkoch, ozdobách zo zlata a striebra.
Nemajetná a najpočetnejšia vrstva Rómov sa živila prevažne žobraním a drobnejšími krádežami, čomu zodpovedalo aj sporé oblečenie mužov, ktorí najčastejšie nosili iba roztrhanú košeľu a nohavice, prípadne sako, ktoré ich chránilo pred zimou. Zamestnaní alebo čiastočne zamestnaní Rómovia ako nádenníci, remeselníci a robotníci sa prispôsobovali svojmu okoliu a uprednostňovali skôr konfekčný mestský odev. Osobitnú kategóriu tvorili rómski hudobníci. Vo vidieckom, poľnohospodárskom prostredí nosili odev podobný roľníckemu. V prostredí mestských kaviarní, reštaurácií, barov a iných pohostinných či zábavných zariadení prijímali vkus a zvyky meštianstva.
Majetnejší Rómovia sa obliekali okázalejšie, pričom si odev aspoň pri slávnostnejších príležitostiach obstarávali podľa vlastných predstáv, v ktorom uplatňovali farebné prvky. K vytúženým odevným súčiastkam mužov patrila červená alebo ružová košeľa a vesta s retiazkou a príveskami. Celkový dojem zvýrazňovali dlhé farebné nohavice, klobúk a čižmy na vyššom opätku, ozdobené na sáre gombíkom. Kočovní Rómovia, ktorí kupčili s koňmi, napodobňovali priekupníkov koní. Na hlave nosili mäkký klobúk so širokou stuhou, okolo hrdla si viazali pestrú šatku a nohavice mali vtesnané do čižiem. Na košeli sa vynímala pestrofarebná vesta s prišitými veľkými striebornými gombíkmi a masívna strieborná retiazka ako výraz zámožnosti.
Osobitné, výsadné postavenie v rómskej komunite, buď kočovnej, polokočovnej alebo usadlej, mal volený, iba málokedy dedičný vodca skupiny – náčelník, čiže vajda. Obyčajne ním bol starší, skúsenejší muž, ktorý vo viacerých životných situáciách osvedčil svoju rozvahu, smelosť a rozhodnosť. Vítaná bola aj istá dávka šikovnosti a prešibanosti najmä v kontaktoch s vrchnosťou a, samozrejme, pri riešení rozličných sporov a nedorozumení medzi nižšie postavenými súkmeňovcami. Okrem toho im musel imponovať nazhromaždeným bohatstvom, aby v nich vzbudzoval prirodzený rešpekt, úctu a zároveň obdiv.
Už samotný odev, oveľa honosnejší od ostatných členov rómskej pospolitosti, zvýrazňoval vajdovu vonkajšiu moc a okázalosť. Na pestrofarebnom oblečení vynikala predovšetkým nápadná vesta s veľkými striebornými gombíkmi a rozličné prívesky so striebornými, prípadne zlatými mincami. Funkciu a honor vajdu pri slávnostných príležitostiach zvýrazňovala palica ako žezlo, strieborná kanvica alebo pokál s výjavmi zo života rómskej skupiny a rôzne iné doplnky.
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici vlastní mimoriadne vzácne rómske artefakty z výbavy vajdu Jána Dancsa (1862 – 1957) z Behyniec pri Tornali (predtým Šafárikovo), v okrese Revúca. Do múzea ich získal v roku 1957 kúpou jeho vtedajší archeológ a historik Gejza Balaša (1914 – 1994) od vajdovho syna Kolomana a jeho zaťa Štefana Sarkóziho. Celý súbor obsahuje atraktívnu striebornú kanvicu rómskeho vajdu (Šoka, M.: Rómsky klenot – symbol moci, Pamiatky a múzeá, č. 4/1993, s. 14 – 15) a 47 kusov strieborných gombíkov ako odevných doplnkov. Jeden gombík, vyrobený z toliara Františka I. (1821), bol odcudzený pri veľkej krádeži zbierkových predmetov z depozitára múzea v roku 1993.
Najpôsobivejším doplnkom vajdovej vesty, ktorý dokázal upútať už na prvý pohľad a súčasne zvýrazniť autoritu a bohatstvo vodcu, boli dva typy strieborných gombíkov prišitých v niekoľkých radoch. Predovšetkým je to osem kusov masívnych gombíkov polguľovitého tvaru s priemerom 5 cm a výškou 7 cm. Pomedzi červené, modré a zelené sklené očká sa po celom obvode vinie had, ktorého hlava v hornej časti smeruje k žaluďu. Ďalších deväť kusov gombíkov má tiež polguľovitý tvar, ale sú menšie, s priemerom 5,5 cm a výškou 6 cm. Vrchnú časť zdobí listový ornament, po ktorom sa ovíja had opäť smerom k žaduďu. Všetky gombíky majú v spodnej časti ušká na prišitie. V oboch druhoch, vyrobených zrejme na objednávku, možno tušiť skrytý zmysel, istú formu tajuplnej mágie, ktorá zreteľne bola a ešte stále pretrváva v časti rómskeho etnika.
Nemenej zaujímavú časť zbierkovej kolekcie tvorí súbor tridsiatich gombíkov zhotovených zo strieborných mincí s priemerom 4 cm a prirobenými uškami v strede reverzov. Ušká v tomto prípade slúžili na prichytenie ku koženému pásu v podobe šerpy, ktorý vajda nosil pri slávnostných príležitostiach prehodený cez plecia ako symbol a znak vážnosti svojho stavu. Zachovaný celok tvorí dvanásť kusov toliarov Márie Terézie (1780), desať kusov toliarov Františka I. (1815, 1818, 1819, 1820 – dva kusy, 1821, 1822, 1824, 1825, 1830) a ďalších toliarov brandenburského markgrófa a pruského vojvodcu Fridricha Krištofa ((17)66), bavorského kurfirsta Maximiliána III. Jozefa (1771,1775),
bavorského kurfirsta Fridricha Augusta (1780, 1790, 1793, 1799) a saského kráľa Fridricha Augusta (1822).
Vzácny súbor artefaktov vajdu napovedá o sklonoch a túžbach jednotlivcov i celých rodín nadobúdať vyššie spoločenské postavenie vlastnením predmetov zo vzácnych kovov, ktoré zhromažďovali viaceré generácie. Na druhej strane sú nesmierne hodnotným, aj keď len útržkovitým dokladom a svedectvom o minulej duchovnej i hmotnej kultúre rómskeho etnika.




  Publikované na: www.snm.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pamätníky na rómsky holokaust

Dnes, t.j. 2. marca 2005 sa na pôde Ministerstva kultúry SR pod vedením generálneho riaditeľa sekcie medzinárodných vzťahov Igora Otčenáša uskutočnilo pracovné rokovanie k iniciatíve odhalenia pamätných miest, pripomínajúcich utrpenie a obete rómskeho holokaustu počas II. svetovej vojny, ktorý je v rómskom jazyku označovaný ako PORRAIMOS. Na stretnutí sa zúčastnili predstavitelia Ministerstva kultúry SR, Úradu splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity, zástupcovia Veľvyslanectva USA v SR, Slovenskej akadémie vied, Slovenského národného múzea, Nadácie M. Šimečku a nezávislí konzultanti.