Geniálny teoretik – Leonardo da Vinci

V utorok 15. apríla uplynie 556 rokov od narodenia Leonarda da Vinci. Taliansky renesančný architekt, hudobník, vynálezca, staviteľ, sochár a maliar Leonardo di ser Piero da Vinci sa narodil pred 556 rokmi v Anchiane neďaleko mesta Vinci (1452). Jeho matka Caterina bola vraj otrokyňou dovezenou zo Stredného Východu, ktorú vlastnil Leonardov otec Piero. Leonardo sa však narodil z nemanželského vzťahu. Keďže sa tak stalo pred zavedením modernej konvencie o menách v Európe, jeho celé meno v preklade znamená “Leonardo, syn pána Piera z Vinci”. Pod svoje práce sa však podpisoval ako “Leonardo” alebo “Ja, Leonardo”. Vyrastal vo Florencii u svojho otca. Asi v roku 1466 sa začal učiť u maliara Andreu del Verrocchia. Neskôr sa z neho stal nezávislý maliar a usadil sa vo Florencii.

Zlom v jeho súkromnom živote nastal v roku 1476, keď ho anonymne obžalovali z homosexuálneho styku s prostitútom Jacopom Saltarellim. Neodsúdili ho iba na základe nedostatku dôkazov. Dostal sa ale pod kontrolu florentskej mravnostnej polície. Najdlhší vzťah prežil s delikventom Gianom Giacomom Caprottim da Oreno, prezývaným Salai. U Leonarda slúžil od desiatich rokov ako jeho sluha a asistent. Leonardo ho podporoval celé štvrťstoročie a spomenul si na neho aj v testamente.

V rokoch 1482 až 1499 pracoval pre milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu. Práve v Miláne si založil vlastnú dielňu s učňami. Rozvíjal sa tam najmä v oblasti sochárstva. Niekoľko rokov pracoval na projekte monumentálnej sochy koňa z bronzu Gran Cavallo, ktorá mala stáť v Miláne. Dokončiť ho však nestihol pretože krajina vstúpila do vojny s Francúzskom. Na sochu mal pripravených sedemdesiat ton bronzu, no tie napokon použili na výrobu pušiek. Leonardo istý čas ostal v meste, až kým jedného rána neuvidel francúzskych lukostrelcov trénovať na jeho hlinenom modeli sochy v polovičnej veľkosti. So Salaiom a Lucom Paciolim odišli do Mantovy, odtiaľ do Benátok a napokon sa vrátil do Florencie. Napriek rozsiahlym sochárskym plánom, žiadna z jeho sôch sa nezachovala. Vo Florencii vstúpil do služieb syna pápeža Alexandra VI. – Cesara Borgiu. Stal sa jeho vojenským architektom a staviteľom. Do Milána, kde vládol Maximilian Sforza sa vrátil v roku 1506. O necelý rok sa stretol s mladistvým aristokratom grófom Francescom Melzim, ktorý sa stal jeho žiakom, druhom a dedičom. V rokoch 1513 až 1516 žil v Ríme. V roku 1515 obsadil Miláno František I. a Leonarda poverili vytvorením dekorácie – mechanického leva pre mierové rozhovory v Boloni medzi pápežom Leom X. a francúzskym kráľom.

Génius, ktorým da Vinci nepochybne bol, sa ako maliar preslávil obrazom Mony Lízy či Poslednou večerou. O prvom z týchto majstrovských diel sa však polemizuje, či mu pri ňom nepomáhal jeden z jeho žiakov. Dodnes sa zachovalo sedemnásť jeho obrazov. V skutočnosti však vytvoril bohatú zbierku náčrtov. Dôvodom je podľa odborníkov skutočnosť, že Leonardove záujmy boli mimoriadne široké a veľmi často sa nechal strhnúť novými vecami, takže zvyčajne nedokončil, čo začal.

Leonardo bol taký všestranný, že vo svojich úvahách sa venoval aj architektúre a plánom na výstavbu katedrál. Z dnešného hľadiska bola väčšina z jeho štúdii teoretická. Žiadny z monumentov, ktoré navrhol, nikdy nepostavili. Jedným z jeho najzaujímavejších projektov ostáva model ideálneho mesta, ktorý vytvoril pre Ludovica Sforzu. Leonardo sa podieľal na prestavbe trhu Vigevano, pričom pravdepodobne spolupracoval s Ambrogiom da Cortisom a Bramantom. Jeho projekt centrálnej veže Milánskej katedrály odmietli. Požiadali ho, aby vytvoril nový, ten ale nikdy nedokončil. Da Vinci je autorom kresby visutého mosta s jediným segmentom. Nikdy ho nevybudovali, ale podľa jeho predlohy postavili v roku 2001 menší most v Nórsku. Vytvoril množstvo pôsobivých konštrukčných štúdií. Všetky z nich silne poznačilo jeho estetické cítenie.

Jeho denníky dokazujú, že bol ľavák a celý život používal zrkadlové písanie. Počas života plánoval zostaviť veľkú encyklopédiu založenú na detailných kresbách. Po tom, ako zanechal štúdium latinčiny a matematiky, ho ako vedca vtedajší učenci zväčša ignorovali. Nikdy nepublikoval ani inak nerozširoval obsah svojich denníkov. Pravdepodobne preto, že nestihol.

Jedným z posledných fenoménov je jeho tajné laboratórium, ktoré bádatelia objavili v roku 2005 vo Florencii. Používal ho na štúdium lietania a pri vedeckej činnosti. Fenomén lietania ho oslovil natoľko, že vytvoril štúdie letu vtákov a plány na zostrojenie niekoľkých lietajúcich strojov. Patrí medzi ne helikoptéra poháňaná štyrmi ľuďmi, ľahké rogalo, načrtol lietací stroj s chvostovým kormidlom. Analyzoval aj činnosť padáka, ale nápad rozpracoval iba na teoretickej úrovni. Da Vinci vynašiel anemometer – prístroj na zisťovanie smeru fúkania vetra, anemoskop, ktorý meral rýchlosť vetra a inklinometer, ktorý kontroloval vodorovnú pozíciu počas

Leonarda fascinovalo ľudské telo, ktoré spoznával vďaka pitvám. Okolo roku 1490 vytvoril štúdiu Kánon proporcií, o ideálnych mierach mužského tela. Štúdia nazývaná Vitruviánsky muž patrí k jeho najznámejším dielam. Jeho štúdium ľudskej anatómie viedlo k návrhu prvého známeho robota v histórii pod názvom Leonardov robot.

Vo svojich úvahách sa zaoberal aj konštrukciou vojenskej techniky – guľometov, obrneného tanku, tanku poháňanom ľudskou silou alebo koňmi a uvažoval aj o klastrovej bombe. Vojnu však odsudzoval. Skonštruoval stroj podobný bojovému delu, vylepšil baranidlo, kušu a vytvoril rôzne druhy projektilov. Jeho myšlienky smerovali tak ďaleko, že uvažoval o vytvorení auta, ponorky a zariadenia, ktoré by sa dalo považovať za prvú mechanickú kalkulačku. Pohrával sa s myšlienkou priemyselného využitia slnečnej energie pomocou parabolických zrkadiel na zohrievanie vody. Navyše je autorom skafandra a vŕtačky. Špekuloval aj o zostrojení hydraulickej píly a klimatizácie.

Zomrel 2. mája 1519 vo francúzskom Amboise. Podľa jeho poslednej vôle, za jeho truhlou v deň pohrebu kráčalo šesťdesiat žobrákov. Pochovaný je v Kaplnke Saint-Hubert na zámku Amboise, kde žil.

Spracované podľa: www.mos.org, en.wikipedia.org, kausal.com.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Leonardo – Frank Zöllner

Leonardo da Vinci maliar, vynálezca, vedec a spisovateľ, ktorý je považovaný za génia renesančnej doby.
Vytvoril množstvo zaujímavých kompozícií, experimentoval s maliarskymi technikami, s výrazovými prostriedkami a dámam na obrazoch dával záhadný úsmev, ktorý fascinuje dodnes. Medzi jeho najznámejšie diela patrí freska Posledného súdu v Miláne, obrazy Mony Lisy, Dámy s hranostajom a ilustrácie k príbehom Nového zákona zo života Ježiša Krista. Leonardo ako jeden z mála kládol veľký dôraz aj na kresbu – disegno, ktorá bola považovaná za najvyššie umenie, a ktorého bohatá zbierka sa nám zachovala.

Da Vinciho automobil je stále predmetom obdivu

Slávnymi rodákmi, ktorí dosiahli vo svete veľké úspechy, sa môžu pochváliť mnohé malé mestá. Avšak len toskánske mestečko Vinci, ležiace v kopcoch neďaleko Florencie, dalo ľudstvu naozajstného génia. Narodil sa tam Leonardo da Vinci (1452-1519), maliar, sochár, architekt, hudobník, inžinier, vynálezca, vedec, vojenský stratég, botanik, anatóm a maliar.