Farba (základy)

Čo je farba
Slovom farba označujeme predovšetkým všetky látky, ktoré sú schopné odrážať svetelné lúče určitých vlnových dĺžok. Ak tieto lúče dopadajú do oka, vyvolávajú v ňom popud, na základe ktorého vznikne v mozgu vnem farby. Farba, ako iste vieme, môže vzniknúť i mnohými inými spôsobmi, a preto pod farbou budeme rozumieť aj všetky úkazy, ktoré sa môžu označiť ako farebný pocit alebo farebný vnem.
Pod pojmom farba sa dá tiež aj rozumieť zrakový pocit, ktorý závisí od vlastností a stavu zrakového orgánu pozorovateľa, od podmienok pozorovania a od jeho psychického stavu.Členenie farieb
Poznáme rôzne delenia farieb, ale najčastejšie sa delia na primárne, sekundárne a terciárne. Primárne žltá, červená, modrá. Sekundárne oranžová, fialová, zelená, Terciárne žltooranžová, oranžovočervená, purpurová, indigo, tyrkysová, zelenožltá

Z iného pohľadu sa delia farby zase na chromatické, achromatické a lomené farby. Chromatickéŕ farebné. Achromatickéŕ biela, čierna, odtiene šedej
Lomené farby miešané chromatické farby s achromatickými.

Usporiadanie farieb
Farby predmetov na seba vplývajú a vo svojom účinku sa buď zosilňujú alebo zoslabujú. Pri ich vnímaní je človek ovplyvňovaný jednak zákonitosťami povahy fyziologickej a psychologickej. Farby preto treba usporiadať nielen podľa zákonov kontrastu, ale aj podľa príbuznosti, aby tvorili kontinuálny rad, aby na seba nadväzovali a aby rad nepôsobil rušivo. Výskumy v oblasti pôsobenia farieb nie sú však ukončené ani dnes, a preto vo svete existuje viacej systémov usporiadania a označovania farieb. Jedným takýmto usporiadaním je aj farebný kruh.

Základom na vytvorenie farebného kruhu je taký počet farieb, aby sa pri ich rozmiestnení do kruhu mohli uplatniť rozdielne kvality farieb a zákonitosti kontrastu. Goethe napr. vytvoril farebný kruh zo šiestich farieb, Munsell z desiatich a Oswald dospel k 24-dielnemu kruhu.
Farebný kruh z 24 farieb vyhovuje aj našim potrebám, pretože počet farieb je dostatočný na demonštráciu základných zákonitostí pri vnímaní a miešaní farieb a ich pomenovanie ešte nerobí problémy. Oswaldov farebný kruh však musíme upraviť tak, aby oproti sebe ležiace farby vyhovovali základným podmienkam kontrastov.
Poznáme však i Ittenov farebný kruh, ktorý má menej farieb ako Oswaldov (12 farieb), ale dajú sa na ňom dobre rozlíšiť, ktorá farba, sa s ktorou mieša. Nachádzajú sa v ňom primárne, sekundárne a terciárne farby. V kontraste sú oproti sebe stojace farby. Ittren farby rozdelil na teplé (farby slnka) a studené (farby mora) farby.

Kontrasty farieb
Pod pojmom kontrast rozumieme kvalitatívnu alebo kvantitatívnu rozdielnosť toho istého javu. Mnohostrannosť účinkov farby na človeka umožňujú mu hodnotiť farebné pocity z viacerých hľadísk. Farby hodnotíme predovšetkým porovnávaním ich základných vlastností: tónu, svetlosti a sýtosti. Ďalšími kritériami pri ich porovnávaní a hodnotení sú tie vlastnosti, podľa ktorých sme ich usporiadali do kruhu: v ňom ležia oproti sebe farby komplementárne, teplé a studené, svetlé a tmavé, pasívne a aktívne. Podľa toho rozoznávame niekoľko druhov kontrastov, ktoré môžeme rozdeliť do skupín podľa toho, či so podmienené objektívnymi alebo subjektívnymi faktormi ich vzniku.

Ak chceme, aby farby na obraze vynikli, je dobré dávať ku sebe farby, ktoré sú v kontraste. Aby sme však vyvážili veľkosť plôch rozličných farieb, mali by sme sa pozerať i na intenzitu farieb. Napríklad ak máme pri sebe žltú a fialovú, stačí aby boli veľkostne asi 1:3. Oranžová a modrá, je už v menšom kontraste, 1:2. Farby, ktoré sú si rovnocenné t. j. sú v pomere 1:1 sú červená a zelená.

Záver
Farba ako taká je pre nás veľmi dôležitá. Farbou môžeme zvýrazniť to, čo sa nám zdá dôležité, môžeme ňou vyjadrovať svoje pocity, môžeme ňou skrášliť veci a mnoho iného. Bez farby by bolo všetko fádne, jednoliate, pochmúrne a nemalo by nás čo tešiť. Keď si predstavím napríklad krásnu lúku plnú pestrofarebných kvetov a mala by som ju nakresliť bez farieb, bola by to práca zbytočná a na tom obraze, by tie kvety vôbec nevynikli alebo by možno vôbec neboli ani vidno.
Farba je naozaj veľmi krásna a uvedomím si to, vždy keď vidím na oblohe dúhu.

Zdroje: Bartko O.: FARBA a jej použitie, Bratislava, SPN, 1980.

Autor článku je vysokoškolský študent: sten.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Biela fasáda už vychádza z módy – súčasnosť praje farebnosti

Fasáda má nielen dobre vyzerať, ale aj chrániť dom pred poveternostnými vplyvmiči mechanickým poškodením. Aby vydržala čo najdlhšie a cena za prípadné opravybola čo najnižšia, rozhodne si nenechávajte jej dokončenie na neskorú jeseň či nazimu. “Dostavovali sme rodinný dom koncom jesene a chceli sme mať hotovú i celúfasádu,“ spomína pani Irena z Topoľčian…

Dom zaujme fasádou a farbami

Staviate nový domov, alebo zútulňujete domček, v ktorom bývate? Potom ste si už určite obzerali domy v bližšom a možno i vzdialenejšom okolí, porovnávali, ktorý sa vám páči, ktorý je pekne tvarovaný, upravený, má krásny dvor …

Svet farieb v Banskej Štiavnici.

Silvia Šujanová, www.obnova.sk
Mesto prastarých baní a šácht, v ktorom ľudia po stáročia žili viac pod zemou ako na jej povrchu, mesto historických stavieb poznamenaných časom a ľudskou ľahostajnosťou, mesto v obkľúčení sopečných hôr, toto zatracované a zároveň milované mesto sa prebúdza vo farbách.

Odhalili 4200 rokov starú hrobku s veľmi zachovanými farbami

Generálny tajomník Najvyššej rady pre pamiatky Egypta Zahi Hawass vo štvrtok odhalil hrobku spred 4200 rokov s maľbami, ktorých farebná sýtosť je prekvapujúca. Objavili ju v archeologickom nálezisku Sakkára vzdialenom 25 kilometrov na juh od egyptského mesta Káhira. “Sú to najneuveriteľnejšie farby, ktoré sa nikdy predtým nepodarilo v hrobke objaviť,” povedal Hawass.

Édouard Manet – Maliar

Édouard Manet (1832 – 1883) patril ku klasickým maliarom. Jeho obrazy sú známe svojou snahou o pravdivé zobrazenie videného. Narodil sa v Paríži, zhodou okolnosti oproti Vysokej škole krásnych umení. V mladosti sa chcel stať námorníkom, rád pozoroval more. To sa odzrkadlilo aj v jeho tvorbe pri vnímaní premenlivosti farieb a svetla. Po celý život rád cestoval a navštevoval múzeá. Kvôli chorobe opustil olejové farby a venoval sa pastelu.

Odpovede

  1. Farby a relativita ich vnímania

    Vnímanie farby je závislé nie len na svetle samotnom, ale aj na pozorovateľovi. Je celkom možné, že každý človek vidí farebné spektrum posunuté podľa jeho vlastných dispozícií, a extrémne povedané, to čo vidí jeden ako zelené, iný môže vidieť ako červené. A keď nazývame farby rovnakým menom, nemusí to hneď znamenať, že vidíme rovnakú farbu, ale iba že nás od mala učili hovoriť farbe trávy zelená, oblohe modrá… Možno preto niekoho pobyt v prírode upokojuje, iný je v nej nervózny. : )

  2. Re: Farby a relativita ich vnímania
    Zaujimave Petros ako keby som cital vlastne slova, ktore som niekdu uz pisal, alebo hovoril.

    Mozeme to rozobrat aj tu:
    http://www.obnova.sk/modules.php?name=Forums&file=viewtopic&t=11848

    Eo Ipso: uz som dlho podobneho nazoru ale bal som sa to povedat. Podla mna je farba iba vysledok dohody v spolocnosti.

    Ja mam taku teoriu ze tu cast spektra co jeden vidi ako zltu druhy moze vidiet ako modru. Ale nazvali sme ju takym istym nazvom.

    Aj oranzovu ktora je hore vidim ja ako mozno vy vidite modru. Ja viem ze proti mojmu tvrdeniu je fyzika, ale… Farba je iba pocitom suhrou elektoimpulzov ktore vyvolal impulz pochadzajuci z oka. Zhodou okolnosti tiez elektro

Comments are closed.