Bude Múzeum dizajnu v Bratislave?

Ilustračný obrázok - Design Museum Holon

Prvé slovenské múzeum dizajnu má už základy. Minister kultúry Daniel Krajcer podpísal 26. januára doplnenie zriaďovacej listiny Slovenského centra dizajnu (SCD) o novú činnosť "nadobúdať predmety kultúrnej hodnoty z oblasti dizajnu, odborne spracovávať a sprístupňovať ich verejnosti“, informovala agentúru SITA riaditeľka SCD Katarína Hubová a potvrdilo to aj ministerstvo kultúry. Toto doplnenie umožňuje SCD vytvárať od 1. februára tohto roka zbierky dizajnu a je prvým oficiálne uznaným krokom k zriadeniu múzea. Sídlom múzea by mohli byť Hurbanove kasárne v Bratislave. Priestory, ktoré boli z ministerstva obrany prevedené na ministerstvo kultúry vlani v júni, by malo využívať nielen SCD pre potreby múzea dizajnu, ale aj Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV). SCD a ÚĽUV začali so snahami o získanie priestorov v Hurbanových kasárňach ešte v roku 2010, keď ich rezort obrany označil ako prebytočný majetok a ponúkol ich ostatným rezortom.
Diskusia o vzniku múzea dizajnu, či umelecko-priemyslového múzea na Slovensku trvá už desiatky rokov. Posledná sa intenzívne začala na pôde SCD. Vlani v júni a naposledy 27. januára sa stretla odborná verejnosť – teoretici, dizajnéri, zberatelia dizajnérskych diel na diskusii. Užšiu pracovnú skupinu tvorí Katarína Hubová (riaditeľka SCD), Maria Rišková (teoretička, spolupracuje na vytvorení koncepcie múzea dizajnu), Maroš Schmidt (dizajnér, zberateľ dizajnu), Adriena Pekárová (teoretička dizajnu) a Ľubomír Longauer (grafický dizajnér, historik grafického dizajnu). Hovorili najmä o zámere vytvoriť múzeum dizajnu ako inštitúciu spĺňajúcu medzinárodné kritériá spracovania zbierok a ich prezentácie. So zriadením múzea podľa nich netreba otáľať, množstvo predmetov z oblasti priemyselného dizajnu, napríklad starých rádií, či gramofónov sa totiž stráca v zahraničí alebo ako nepotrebné končia na skládkach. Potrebné je tiež nájsť čo najskôr priestory na bezpečné skladovanie diel dizajnu, ktoré doteraz už SCD darovali desiatky ľudí. Ideálne by bolo, ak by sklad (depozit) bol priamo v budúcom sídle múzea.
Podľa Kataríny Hubovej súčasné aktivity smerujú k tomu, aby v priebehu piatich až šiestich rokov vzniklo špecializované múzeum dizajnu a architektúry v rámci Slovenského centra dizajnu a neskôr i samostatné múzeum. Už existuje základ zbierky, pripravuje sa koncepcia múzea a jeho zbierok. Pracuje sa externe aj na koncepcii jeho architektonickej časti. Zbierka by pravdepodobne mala byť usporiadaná podľa oblastí a účelu, aj keď v zahraničí je často bežné, že sa zbierky múzeí dizajnu radia podľa materiálu. Múzeum by sa malo venovať všetkým typom produkcie – malosériovej, priemyselnej aj unikátnej. Špecializovať by sa malo na študentský dizajn. Zbierky by mala doplniť výskumná a vzdelávacia činnosť, knižnica, informačné služby a podobne. SCD vyzve v blízkom čase odbornú verejnosť na oponovanie projektu a koncepcie budúceho múzea. Aktuálne informácie možno nájsť na adrese http://www.sdc.sk/muzeum-dizajnu-aktuality

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. jeeej, tak toto by som si rad

    jeeej, tak toto by som si rad pozrel ze co to bude az to bude, ale vyzera ze to bude super:

     

    http://kultura.sme.sk/c/6762138/o-co-prichadzame-ked-nemame-muzeum-dizajnu.html

    “..povyťahovali zo zbierok SCD najmä komunikačný a priemyselný dizajn od 20. rokov minulého storočia až po súčasnosť – telefóny, písacie stroje, televízory, rádiá, hracie skrinky, plagáty. Sú to diela slovenských a českých autorov….

    …najmä z rokov 1945 – 1992, ale aj z 20. a 30. rokov…”

     

    “Za pomerne krátky čas sa podarilo na prízemí kasární zrekonštruovať skvelé priestory pre galériu Satelit. Ďalšie dve poschodia sa zapĺňajú tisíckami exponátov….

    …A keď pôjde všetko dobre, na konci roka by sme chceli požiadať o registráciu špecializovaného múzea dizajnu,“ hovorí Katarína Hubová, šéfka SCD.”

  2. pekny kusok to

    pekny kusok to radio…

     

    http://kultura.sme.sk/c/6773059/za-nalepkou-made-in-czechoslovakia-je-vela-nezvycajnych-pribehov.html

    “Svetová úroveň

     

    Pri tom však treba dodať podstatnú vec – „Ak sa pozrieme na špecifikum tej doby, krutej a v mnohom obmedzujúcej, ale aj na masívnu industrializáciu našej krajiny a súperenie medzi Východom a Západom, rozdelených železnou oponou, tak práve v Československu sa v tom období podarilo vyprodukovať také obrovské množstvo rozličných výrobkov, že to na svete skutočne nemá obdobu. Samozrejme – ich kvalita bola rôznorodá, ale popri slabších produktoch tu vznikali aj výrobky, ktoré dosiahli svetovú úroveň,“ zdôrazňuje Schmidt.

    Skúmanie podmienok a vzniku vecí s nálepkou made in Czechoslovakia považuje za krásnu detektívku. „Mám tú česť rozprávať sa s ľuďmi, ktorí si veľa pamätajú, dizajnérmi a konštruktérmi, ktorí majú pocit, že sa na nich úplne zabudlo. Naša iniciatíva ich veľmi teší a dávajú mi energiu, aby som pokračoval,“ vraví.

    Mnohí si podľa neho mysleli, že v deväťdesiatych rokoch budeme pokračovať – vyvážať a ohurovať svet našimi výrobkami. „Československo sa vždy vedelo dostať s výrobkami na zahraničný trh, či už to bolo v rámci propagandy, alebo súperenia – vysávače išli do Fínska, tranzistory do Rakúska a Nemecka, gramofóny do Ameriky, do Británie sme vyvážali aj Škodu 105 v tom najlepšom vybavení, hoci tam to bol automobil nižšej triedy. Nečakali sme však, že police s dizajnom 90. rokov budú v múzeu dizajnu poloprázdne,“ hovorí Schmidt.

    Práca Ostbloku by tak mala byť aj inšpiráciou pre dnešné podniky a dizajnérov. „Šikovných ľudí aj škôl tu máme dostatok na to, aby sme neboli iba krajinou montážnych hál, ale aby tie podniky mohli mať aj výskumno-vývojové  pracoviská.“

  3. MICROPHONA Superdual MK 205

    MICROPHONA Superdual MK 205 I

    Bratří Knotkové, Praha-Strašnice, ČSR 1934-1935

     

     

Comments are closed.