(vysvätená 18. novembra 1626) je jednou zo štyroch ve?kých rímskych
bazilík, považuje sa za hlavný chrám Katolíckej cirkvi. Na jej mieste
stála pôvodne ranokres?anská bazilika, postavená za cisára Konštantína I.

Pod?a legendy leží pod základmi hrob sv. Petra. Už v 2. storo?í tu bolo
pútnické miesto kres?anov. Od roku 500 sa pri kostole postupne vybudovalo
pápežské sídlo.

Chrám v stredoveku zna?ne schátral, o jeho prestavbe
rozhodol až pápež Mikuláš V. v roku 1451. Výstavba baziliky sa za?ala za
pontifikátu Júliusa II., ktorý nechcel iba úctyhodnú schránku na ochranu
pozostatkov prvého apoštola, ale kolos, ktorému sa ni? nevyrovná. Projekt
novej budovy vypracoval architekt Donato Bramante. inšpirovaný byzantskými
stavbami, navrhol kostol v tvare gréckeho kríža s piatimi kupolami. Napokon
však zostalo pri jednej.

Stavbu postupne viedlo nieko?ko významných
umelcov: po Bramanteho smrti Raffael Santi, neskôr Michelangelo, Vignola,
Domenico Fontana, Carlo Maderno… Práce dokon?il Gian Lorenzo Bernini v
roku 1626, ktorý je aj autorom Námestia Sv. Petra pred bazilikou. Pápež
Urban VIII. miesto 18. novembra vysvätil.

Chrám Sv. Petra bol dlho najvä?ším kres?anským chrámom, rozmermi ho až v roku 1990 predstihla
Bazilika Panny Márie Ví?aznej z Pobrežia Slonoviny. Rímsky chrám pokrýva
plochu 23-tisíc štvorcových metrov, je v ?om 30 oltárov, viac ako sto
hrobov významných osobností, desiatky diel od najvä?ších mien dejín umenia
(medzi nimi Michelangelova Pieta ?i Berniniho Stolec sv. Petra)… Na
bohoslužbách sa môže zú?astni? naraz až 60-tisíc ?udí. Predstava pápeža
Júliusa II. o adekvátnom symbole ví?aznej cirkvi sa splnila.

Zdroj: www.obnova.sk, Denisa Dori?ová, HN