Barokovú kaplnku reštaurujú študenti

V Aspremontovom paláci na Lekárskej fakulte UK začali s reštauráciou barokovej kaplnky. Kultúrno-historickú pamiatku by mali dostať do pôvodného stavu študenti Katedry reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Od leta renovuje nástenné maľby v kaplnke pod odborným vedením akademického maliara Vladimíra Plekanca študent 3. ročníka Ján Patsch. Ak sa na renováciu nájde dosť peňazí, zreštaurujú študenti v rámci svojich diplomových prác aj polychrómované (drevené viacfarebné) plastiky v špecializovanom ateliéri vedúcej katedry, akademickej sochárky Dany Salamonovej. Rovnakým spôsobom by mali reštaurovať aj závesný obraz Ukrižovanie, ktorý visí nad oltárom kaplnky.Palác dal postaviť cisársky kráľovský komorník Ján Gobert z Aspremontu v roku 1769 v barokovom štýle, ovplyvnenom architektúrou z čias francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.Prodekan lekárskej fakulty profesor Pavol Traubner a profesorka Salamonová začali hľadať zdroje na reštaurovanie na jar tohto roku a z fondu Pro Slovakia sa im podarilo získať 250 000 korún. Tie stačili na základnú reštaurátorskú dokumentáciu, nákup lešenia a potrebného materiálu. V. Plekanec a J. Patsch doteraz určili rozsah poškodenia a potrebné renovačné zásahy a v prvej fáze renovácie očistili pôvodné maľby a odstránili premaľby z 19. storočia.Zistili tiež, že spodné časti múrov do výšky 1 až 1,5 metra v minulosti neodborne zabetónovali, aby zabránili opadávaniu omietok. Podľa D. Salamonovej by reštaurácia mala trvať ešte tri roky a bude na ňu treba okolo 400 000 korún – všetko je určené len na materiál. Podľa odborného asistenta Jána Hromadu kaplnku ohrozuje najmä voda. Múry od základov vlhnú, s vodou sa do muriva dostáva soľ, ktorá tiež veľmi znehodnocuje výzdobu. Preto súčasne s čistením malieb začali stavbu izolovať od vlhkosti. V druhej fáze budú musieť murivo odsoliť.Okrem bežne používaného sondážneho, kunsthistorického a chemicko-fyzikálneho výskumu pod vedením Ing. Jany Želinskej v kaplnke prvýkrát na Slovensku použili elektrónovú mikrosondu.Tá reštaurátorom uľahčuje prácu pri zisťovaní chemického zloženia a ďalších vlastností muriva, malieb a pigmentov výzdoby. Katedra reštaurovania predstavila projekt Aspremontovho paláca na výstave o ochrane a spoločenskom uplatnení kultúrneho dedičstva Nostalgia Expo 2001.MIRO GRMAN


Zdroj: www.sme.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Reštaurujú sochu ukrižovaného Krista na Kalvárii

BRATISLAVA 29. januára 2002 (SITA) – Korpus ukrižovaného Krista z krížovej cesty na Kalvárii v Bratislave reštaurujú v súčasnosti v rámci projektu Starého Mesta Revitalizácia bratislavskej Kalvárie. Baroková plastika osadená na drevenom kríži pôvodne tvorila jedno zo zastavení krížovej cesty. Socha bola vysvätená v roku 1694. Jej autorom je neznámy nemecký sochár z preddonnerovského obdobia. Prieskum plastiky preukázal originálny bronzový odliatok s vrstvou prirodzenej medenej patiny. Pokrytá je hrubou vrstvou uhlíkatého depozitu a dvoma hrubými olejovými vrstvami náterov, ktoré sú prepojené s originálnymi vrstvami. Viditeľné sú stopy po streľbe, prestrelené miesta boli prelepené plátennými náplasťami a pretreté olejovými nátermi.

Umelecké vysoké školy chcú viac peňazí

Umelecké vysoké školy požadujú viac peňazí na umeleckú činnosť. Tri školy – Vysoká škola múzických umení (VŠMU) v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave a Akadémia umení v Banskej Bystrici chcú, aby im ministerstvo školstva dávalo ročne o 30 miliónov korún viac.