Archeológovia začnú areál bývalých kasární v Nitre využívať na jeseň

Obrázok k článku

Už na jeseň začne areál bývalých kasární po Zoborom v Nitre využívať Archeologický ústav. Kompletnou rekonštrukciou prešla prvá z 12-tich budov, ktoré získal prevodom od štátu. Pôvodne v nej bol hangár na rakety, archeológovia ju budú využívať ako centrálny sklad keramických nálezov. Investíciu vo výške 460-tisíc eur financovali z peňazí zarobených vlastnou činnosťou, informoval agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Ústav má dlhodobo nedostatok skladovacích priestorov pre archeologické nálezy. Na opravu ďalšej budovy sa archeológom podarilo získať časť peňazí z eurofondov. Zostáva už len vybrať verejnou súťažou dodávateľa stavby a rekonštrukcia sa môže začať. Zároveň čakajú na vypísanie výzvy, v rámci ktorej sa chcú uchádzať o financie na rekonštrukciu ďalších dvoch objektov. Hotový je už projekt na obnovu budovy, v ktorej vznikne múzeum s najväčšou plochou v Nitre. Venované bude prioritne obdobiu Veľkej Moravy.

V areáli kasární má zároveň vzniknúť archeopark, ktorého súčasťou bude prezentácia veľkomoravského Kostola svätého Martina. Ten je už roky zakonzervovaný a čaká na sprístupnenie verejnosti. „Ak nám vyjde čas, chceli by sme koncom leta odkryť pôdorys kostolíka, chceli by sme zistiť celý stav pamiatky – či je možné ju prezentovať alebo nie,“ povedal Rutkay. V prípade, že to jej stav dovolí, sprístupnili by ju priamo na mieste nálezu. „Ak však bude veľmi porušená, čoho sa trošku obávam, tak by sa pristúpilo potom k takej jednoduchšej prezentácii nejakým vyložením na povrchu,“ doplnil Ruttkay. Na archeopark by archeológovia chceli získať peniaze z ministerstva kultúry, ktoré by malo vypísať podporné schémy k oslavám 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré budú v roku 2013.

Archeologický ústav získal koncom roka 2008 ako štátna inštitúcia bezplatne od ministerstva obrany 12 budov v obrovskom areáli kasární z 19. storočia. Zvyšných 34 budov dostalo mesto. Vlastníkom rozhodujúcej časti pozemkov je Rímskokatolícka cirkev. Pamiatkový úrad SR pred časom vyhlásil časť kasární za národnú kultúrnu pamiatku. Archeológovia chcú v kasárňach zriadiť depozitáre nálezov, dokumentačné pracovisko, múzeum a archeoskanzen. „Máme trošku problém s inžinierskymi sieťami, ktoré sú staré a vo veľmi zlom stave. Najhoršie je na tom kanalizácia, voda a plyn. Najlepšie by bolo urobiť úplne nové siete,“ myslí si Ruttkay. Mesto zatiaľ žiadne aktivity v kasárňach nevyvíja. Záujemcov o prenájom budov eviduje 19, magistrát chce však najprv zmapovať stav inžinierskych sietí a spraviť nový geometrický plán areálu. Kasárne plánuje využívať najmä na kultúru, oddych a spoločenské vyžitie.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

V Nitre bude Klenotnica s najvzácnejšími nálezmi zo Slovenska

V bývalých kasárňach pod Zoborom v Nitre má vzniknúť Klenotnica s najvýznamnejšími archeologickými nálezmi z celého Slovenska. Verejnosť v nej bude môcť po prvý raz vidieť cenné nálezy, ktoré boli doteraz schované v trezoroch. Budú medzi nimi predmety z drahých kovov, plastiky či vzácny originál Moravianskej Venuše z mamutoviny, ktorej vek sa odhaduje asi na 22 800 rokov. „Prezentácia bude zabezpečená proti krádeži aj proti poškodeniu nálezov,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Klenotnica bude súčasťou múzea, ktoré chce Archeologický ústav otvoriť v jednej zo svojich budov v areáli kasární v roku 2013, teda pri príležitosti 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie. V múzeu bude stála expozícia venovaná obdobiu Veľkej Moravy.

Archeológovia by chceli v Nitre vytvoriť archeoskanzen

O priestory v bývalých kasárňach pod Zoborom v Nitre prejavilo záujem niekoľko uchádzačov. Mesto síce zatiaľ žiadnu súťaž na ich obsadenie nevypísalo, už teraz sa však o ne uchádza hneď niekoľko subjektov. Divadlo Andreja Bagara by tu chcelo skladovať svoje kulisy, Univerzita Konštantína Filozofa sem chce presťahovať rektorát a Filozofickú fakultu. Ďalší by tu chceli umiestniť záchranárskych psov, automobilové veterány, letecké múzeum či Vínnu galériu. “Žiadosti budeme rešpektovať, pokiaľ to len trošku bude zapadať do scenára, ktorý sa pripravuje,” uviedol primátor Jozef Dvonč.