Archeológovia postavili slovanský dom z 9. storočia

Ilustračné foto: Kamil Nováčik (archeoskanzen Modrá)

Slovanský dom z 9. storočia postavili archeológovia na nálezisku Bojná v okrese Topoľčany. Stojí na mieste nálezu pôvodného slovanského obydlia a jeho súčasťou sú aj autentické prvky – spodné časti stien aj kozub v dome sú originály z 9. storočia. Dom sa zamyká presnou kópiou kľúča, ktorý sa tu našiel, a dvere sa otáčajú na replike nájdených kovových pántov. Návštevníci náleziska teraz budú môcť získať oveľa jasnejšiu predstavu o tom, ako naši predkovia bývali. Súčasťou prezentácie náleziska verejnosti je aj sčasti zrekonštruované valové opevnenie slovanského hradiska. Prezentácia sa postupne rozšíri o ďalšie prvky a pribudnú tiež informačné tabule.

Modelová rekonštrukcia predstavuje typické slovanské obydlie - zemnicu, akých sa na Bojnej našlo niekoľko. Z izolačných dôvodov sú zahĺbené do zeme alebo skaly. Centrom domu bola kamenná pec, ktorá slúžila na varenie a kúrenie. Ďalší priestor poskytovala povala. „Slovanské domy sú pre súčasníka nezvyčajné maličké, majú len zhruba 3,5 krát 3,5 metra, ale bolo to štandardné bývanie pre uzavretú, možno aj dvojgeneračnú rodinu so šiestimi až ôsmimi členmi,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu na Bojnej Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. Naši predkovia boli síce nižší ako dnešní ľudia, no skutočným dôvodom pre stavbu malých príbytkov bola lepšia ochrana pred chladom – malý dom sa dá ľahšie vykúriť ako veľký. Pieta pripomenul, že malé drevené domy nie sú u nás ničím výnimočným, veď len pár generácií dozadu bývali ľudia na dedinách v dreveniciach s rozmermi ako zhruba dva takéto slovanské domy. Život Slovanov sa odohrával najmä vonku, v dome väčšinou len varili a spali a v nepriaznivom počasí aj pracovali.

Zemnica je jednoduchá a na výstavbu nenáročná stavba. „Aj naša rekonštrukcia trvala len 10 dní. Keďže ani naši predkovia nešli do stavebnín, aby si nakúpili stavebný materiál, my sme museli postupovať ako oni a zoťať stromy, zbaviť ich kôry a lyka, pretože to sú prvky, ktoré znásobujú riziko poškodenia dreva v budúcnosti,“ hovorí Pieta. Archeológovia počítajú s tým, že naše súčasné technické možnosti vyvážila zručnosť Slovanov, preto im výstavba domu mohla trvať viac-menej rovnaký čas. Slovania si však drevo pripravovali vopred – stromy vytínali v zimnom období, keď neprúdi miazga, drevo odkôrňovali a vysušovali v predjarí a stavali až z vysušeného dreva. Archeológovia museli z časových dôvodov použiť nevysušené drevo. Natreli ho konzervačnými látkami, pretože inak by takýto nevykurovaný dom veľmi rýchlo podľahol skaze, napadol by ho hmyz, plesne a huby.

V horizonte niekoľkých rokov sa v Bojnej počíta s vybudovaním archeoskanzenu, ktorý by mal stáť v priestore medzi obcou a lesmi, kde sa nachádza nálezisko. Prezentoval by život Slovanov. Obec chce v spolupráci s archeológmi vypracovať projekt a získať naň financie.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Archeológia, Drevená architektúra, SITA Štítky: bojna

Obrázok používateľa Orgon
Offline

nejaké foto by sa nenašlo?

 

 

Obrázok používateľa antiK
Offline

Zatiaľ iba ilustračné. Až bude čas, nafotim...

Obrázok používateľa Orgon
Offline

jasné, ale ja sa trochu čudujem že oni sami neposkytli aspoň zopár fotiek, veď  to by bola najlepšia reklama

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

S vetou:

„Slovanské domy sú pre súčasníka nezvyčajné maličké, majú len zhruba 3,5 krát 3,5 metra, ale bolo to štandardné bývanie..."

mám problém. Buď to boli prvé cigánske osady, alebo prechodné príbytky nejakých utekajúcich pred zákonom, alebo valachov s ovcami. Tisíc rokov po stavbách na Akropole, Jeruzalemskom vŕšku, či trochu neskôr na Palatíne u Tibery, teda asi v roku 500 n.l., sa tu nik nezmôhol na stavbu 6x6 m? A čo v roku 900? Čo tu potom vlastne Maďari našli? Veď aj mravenisko najdeme 2x2 m. Aj Avari sa (ešte pred tými Maďarmi) natisli do tých unimobuniek? To bolo smradu!

Pochybujem, že z takéhoto prostredia pochádzam. Lakomosť a prirodzený sklon k činorodosti by mi nedala, aby som si nestaval čosi lepšie. Materiálu bolo všade nadostač. Telo som nemal horšie, ako tí z Judei, či z Ríma. Prečo by som bol v roku 600 ako odkundes?

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

http://video.sita.sk/videoservis/bojna-archeologovia-postavili-slovansky...

 

Obrázok používateľa Satrapold
Offline

Vlčik . Tlčik veľká vďaka. naj ... prosím Ťa povedz že si iba robíš srandu

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Slovanský dom“ 3,5 x 3,5 m. Nakreslil som si tých 8 tiel Slovanov v „slovanskom dome“ z roku 850 vedľa seba - po 50 cm na jedného je to 4 m. Ale povedzme, bolo ich len 6, aj tak zaľahli celú šírku domu v jednom rade. Zostal ešte pás 1,5 m od konca ich nôh po stenu (hlavy mali pri dverách), kde môhlo byť ohnisko, lavice, nádoby, oblečenie a iné harampádie. V podstreší asi nik nespal, asi bolo začmudené. Ak neležali na zemi, priestorové parametre sa ešte zhoršovali zavadzajúcimi ležoviskami cez deň. Poschodové postele možno mali, dúfam, že v tom rekonštruovanom „slovanskom dome“ budú. Pomery pri spaní zhoršovali aj chorí, starí a dojčiace nemluvňatá.
Prečo by boli Slovania takí masochisti, aby sa našli v sardinkovej konzerve? Nevedeli nič o okolitých kmeňoch a národoch? Veď sa tu pred nimi „prevalili“ hyperaktívni Kelti aj Germáni. Alebo slovanský mladý gazda v roku 600 naschvál postavil malinkú „kuču“, aby k jeho žienke neprišiel prezimovať Avar?

Motív stavby minidomčeka bol vraj minimalizovať vykurovací priestor. Museli kúriť celú noc a deň, lebo asi bola v streche diera. (Skúste v zime pootvoriť okno na celú noc). Bez tej diery by tak isto vykúril Slovan 10-násobný priestor. To by aspoň na drevenný komín neprišiel, keď videl, že tá diera v mu v januári zabíja deti? Zháňal by v boji s nasadením života zlaté retiazky od nepriateľa, aby žienku s deťmi doma utláčal v „slovanskom dome“ 3,5 x 3,5 m? Ona je to už dosť dobrá izba, len nesmie byť jediná pre viacgeneračnú rodinu.

Možno to vtedy riešili tak, že gazda mal aj tri také samostatné „slovanské domy“ pri sebe. Nazval by som to potom „slovanský modulový systém“. Možno prvý na svete. Tak sa dali riešiť priestorové pomery mnohočlennej rodiny, pri osamostatňovaní sa ich členov. Nestavali teda viacizbový dom, ale viacdomové bývanie. Ako krtko, keď má aj tri kopčeky.

Podstata toho, čo chcem povedať: neverím, že Slovania trpeli nedostatkom obytného priestoru. Už Avari to vedeli. A ešte: výnimky vždy sú, ale že sú výnimkami z nejakého pravidla – to už mnohí nechápu.
A Satrapoldovi: ano, trochu sarkazmu do mojich príspevkov miešam, aby navodili predstavivosť.
 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

naj napísal/a:

Slovanský dom“ 3,5 x 3,5 m.  A ešte: výnimky vždy sú, ale že sú výnimkami z nejakého pravidla – to už mnohí nechápu.
A Satrapoldovi: ano, trochu sarkazmu do mojich príspevkov miešam, aby navodili predstavivosť.

Samozrejme, že výnimky boli, bohatí, obyčajní (teraz bežní) ľudia sa uspokojili aj s 12 m na druhú. Ani 19 a začiatky 20 storočia neboli bohviečo, aspoň na slovenskom vidieku, ale zasa boli výnimky.

Kelti, Germáni boli barbari, slovania detto, nerobil by som si ilúzie.

Spalo sa v pohode hore, nakoniec to je na videu aj vidno, v zime sa kúrilo cez deň, v peci sa nahriali veľké kamene, diera sa čiastočne prekryla trebárs kožou a veselo sa spalo. Izolácia strechy slama, trstina. Ešte aj zvery sa zmestili, smrad, ale teplo.

Moji predkovia to mali jednoduchšie, postavili jurtu, poskladali a išli ďalej, bez sarkazmu.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=904992

 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

    V súčasnosti nadobúdajú na dôležitosti testy, dokazujúce akú-takú pravdivosť navrhovaných riešení. Napríklad sa simuluje let na mars -MARS-500. Robia sa crash-testy airbagov a deformácií aút. Na balsovej lodi sa Heyerdahl preplaví oceánom, lebo chce nejaké svoje tvrdenie dokázať (Kon-Tiki). Preto navrhujem, aby ten, čo nakreslí obrázok „slovanského domu“ v 9.storočí, prežil v takom dome tri zimy (december, január, február i marec). Archeológovia mu ho postavia. Myslím, že by to bol vhodný námet aj pre TV JOJ, až skončia nakrúcanie na Farme. V prípade akútneho zápalu pľúc by sa experiment samozrejme skončil. Pokračovalo by sa po zateplení stien domu v ďaľšej zime.
Aj keď sa pri tom usmievam, musíte uznať, že to má čosi do seba. Je to ale záležitosť zložitejšia: iná je zima v Rusovciach a iná vo Vrútkach. Možno to bude tak, že tu hore na Horniakoch Slovania ani neboli (vzhľadom na odhad pre súčiniteľa prestupu tepla nakreslených stien). Začali tu bývať až Slováci (niekedy po Tatárskom steeplechase), a rovno poviem, že v poriadných zrubových viacizbových domoch. Slovák by zimu netrpel.
 

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.