Archeologický výskum hradnej studne museli zastaviť

Ilustračný obrázok k článku, Studňa hradu Červený kameň, foto: Kamil Nováčik

Archeologický výskum studne na treťom nádvorí Ľubovnianskeho hradu museli dočasne zastaviť. Pri odkrývaní zásypov studne dochádzalo k samovoľnému uvoľňovaniu kameňov zo stien studne. „Napriek zabezpečeniu formou dreveného paženia opätovne dochádzalo k závalom a pokračovanie výskumu mohlo znamenať ohrozenie nielen pamiatkových hodnôt objektu studne, ale aj ľudských životov,“ uviedol Dalibor Mikulík, riaditeľ Ľubovnianskeho múzea, ktoré sa na archeologickom výskume podieľa. Archeológom sa podarilo dostať do hĺbky 9,5 metra. Podľa niektorých skorších údajov by mohla byť studňa hlboká až 150 metrov, čo sa Mikulíkovi zdá nepravdepodobné. Archeologický výskum studne má zodpovedať aj na základnú otázku, či ide o studňu alebo cisternu (nádrž) na vodu.

Archeologický výskum studne podľa Mikulíka preukázal potenciál, za ktorý sú studne na hradoch prevažne považované. Svedčia o tom vyzdvihnuté nálezy. Najpočetnejšími z nich sú novoveké črepy z keramických, prevažne úžitkových nádob bežnej stolovej keramiky. Výnimku tvorí okraj misy, ktorý možno datovať do obdobia vrcholného stredoveku. Medzi drobnými nálezmi prevažujú olovené tyčinky so sklenenou výplňou, pôvodne tvoriace sieť na farebnú sklenenú vitráž. Tieto vitráže pravdepodobne pochádzajú z okien kaplnky sv. Michala, ktorá stojí západne od studne. Aj tieto nálezy potvrdzujú, že výskum studne má svoj zmysel. Pri postupnom zasypávaní studne sa do studne dostal rôzny materiál, ktorý je dnes pre archeológov veľmi zaujímavý.

Medzi početné nálezy, ktoré sa podarilo doteraz nájsť patria aj mince. Doteraz archeológovia zo zásypu studne získali štyri desaťlitrové vedrá mincí. Ide predovšetkým o slovenské mince z rokov 1993 až 2009 a československé mince z rokov 1953 až 1993. V zmysle zákona o ochrane pamiatkového fondu však nejde o archeologický nález. Zaujímavejšie nálezy možno predpokladať v hlbších vrstvách studne.
Doterajší archeologický výskum studne stál približne 9 000 eur, z čoho približne 40 percent získalo Ľubovnianske múzeum z grantu z ministerstva kultúry, zvyšok predstavovali vlastné prostriedky múzea. Na ďalší výskum a zabezpečenie padajúcich stien studne chce múzeum získať peniaze opäť z ministerstva kultúry. „Pokračovať by sme chceli už na budúci rok,“ dodal Mikulík. Okrem výskumu studne pokračuje Ľubovnianske múzeum aj vo výskume severovýchodnej fortifikácie hradu, kde sa v minulosti nachádzali kasárne. Výskum má slúžiť pre budúcu obnovu tejto časti hradu. Ľubovnianske múzeum tiež pripravuje historicko-archeologický výskum barokového paláca, ktorý bol začiatkom 20. storočia prestavaný a počas tejto prestavby sa stratila pôvodná podoba paláca.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.