1.2 Panopliá - triedenie strelných zbraní

titulka

Vychádzajúc zo základného členenia panoplií (1), do druhej podskupiny zbraní patria strelné zbrane.

 

 

 



Strelné zbrane

Ako som už naznačil, strelné zbrane nie sú zbraňami v pravom slova zmysle. Sú to stroje schopné premieňať jeden druh energie na iný, vhodný na dopravu "skutočnej zbrane" do cieľa. "Zbrane" strelných zbraní sa označujú termínmi projektil alebo strela a všetky patria do skupiny munícia.

strela

teleso alebo telesá vhodného tvaru, ale aj zapuzdrená alebo voľná chemická látka, ktoré sú do cieľa dopravované výstrelom a sú určené na jeho zničenie alebo vyradenie z činnosti

Nemôžu byť zaradené do skupiny zbrane, pretože človek ich neovláda priamo, ale sprostredkovane, práve prostredníctvom strelnej zbrane. Samotná strelná zbraň, napr. puška, nie je vhodná na boj, pokiaľ ju nechcete používať ako kyjak.

Strelné zbrane a ich používanie sú úzko späté s civilizačným vývojom, ich rané typy boli vyrobené z organických materiálov a objavujú sa relatívne neskoro. To sú dôvody, prečo sú strelné zbrane na okraji pozornosti archeologickej obce. Smerovanie záujmu súčasných historikov najlepšie ilustrujú výsledky ich snažení (2). Najväčší záujem o strelné zbrane prejavujú umenovedci, ktorí v mene "umenia" a s visačkou "umeleckého remesla" skôr škodia ako pomáhajú, a to nielen v oblasti strelných zbraní (3).

Strelné zbrane sú predmetom legislatívnych regulácií a noriem, takže stav základnej terminológie je na relatívne lepšej úrovni ako u chladných zbraní (4). Nemožno ho však označiť za optimálny.

Strelné zbrane sú oproti chladným zbraniam oveľa nehomogénnejšou podskupinou a k triedeniu treba pristupovať individuálne a s odstupom. Našou úlohou bolo vytvoriť čo najoptimálnejšie triedenie pre potreby enyológie. Každý, kto sa čo i len okrajovo zaujíma o problematiku strelných zbraní, mi dá určite za pravdu, že je niekedy dosť ťažké zabudnúť pri posudzovaní strelnej zbrane na známe, zaužívané praktiky a zachovať si nadhľad. Chápe, akou neľahkou bola úloha vybrať triediace kritériá tak, aby systém ostal funkčný a zvládol by ho aj normálny človek - zberateľ.

Možno nejestvuje žiadna oblasť, ktorá by sa vyvíjala takým tempom ako práve strelné zbrane, zvlášť ručné palné zbrane. Žiadna z oblastí nemá, z konštrukčného hľadiska toľko modelov, typov, modifikácií a hybridov. Pokiaľ pri chladných zbraniach existujú mnohé výnimky, u strelných zbraní sú takmer pravidlom.

Vychádzajúc z našich vymedzení (5) sme pri triedení tejto skupiny zbraní zvolili tri premisy:

A. spôsob použitia - jednotlivcom, skupinou,

B. druhu energie - mechanická, chemická,

C. druh iniciačného systému - trenie, úder a pod.

Strelné zbrane sme podľa týchto hľadísk rozdelili takto:

PANOPLIÁ

1 ZBRANE

1.2 strelné zbrane

všetky identifikovateľné prostriedky, ich časti a príslušenstvo, určené na ničenie cieľa alebo jeho vyradenie z činnosti sprostredkovanou obsluhou

1.2.1 ručné strelné zbrane

strelné zbrane jednotlivca, ich časti a príslušenstvo, na ktorých transport netreba viac ako dve osoby

1.2.1.1 ručné mechanické zbrane

strelné zbrane, ktoré na vystrelenie strely využívajú mechanickú energiu akumulovanú v pružnom médiu

Mechaniské zbrane

A luk, Turecko(?), cca 1670; B kuša, Nemecko, cca 1590; C balister, Francúzsko,cca 1700 (ang. stonebow, nem. Schnepper), D harpúna ARROW 45, Taliansko, 2011 (ang. Speargun, nem. Harpune)

1.2.1.2 ručné palné zbrane

strelné zbrane, v ktorých je strela uvedená do pohybu okamžitým uvoľnením chemickej energie strelného prachu alebo nárazovej zlože

1.2.1.2.1 zbrane s priamou iniciáciou

1.2.1.2.2 luntové zbrane

1.2.1.2.3 kolieskové zbrane

1.2.1.2.4 kresadlové zbrane

1.2.1.2.5 perkusné zbrane

1.2.1.2.6 zbrane s elektrickou zapaľovacou sústavou

PAlné zbrane

A ručnica, Švajčiarsko, cca 1360; B jazdecká pištoľ, Nemecko, cca 1640; C revolver Colt Navy M 1851, USA, cca 1856 ; D šesťhlavňová pištoľ, Belgicko, cca 1840; E samonabíjacia puška G43, Nemecko, cca 1945

1.2.1.3 ručné plynové zbrane

strelné zbrane, v ktorých je strela uvedená do pohybu energiou mechanicky stlačeného vzduchu alebo plynu

1.2.1.3.1 vzduchovky

plynová zbraň, v ktorej sa na vymetenie strely používa vzduch stlačený v okamžiku výstrelu

1.2.1.3.2 vetrovky

plynová zbraň, v ktorej sa na vymetenie strely používa tlak vzduchu vypúšťaného z tlakovej nádoby

1.2.1.3.3 plynovky

plynová zbraň, v ktorej sa na vymetenie strely používa stlačený plyn, najčastejšie kysličník uhličitý

Plynové zbrane

A vzduchovka, Nemecko, cca 1820; B vetrovka, Rakúsko, cca 1800; C plynovka Umarex 850, Nemecko, 2011; D pneumatická harpúna ASSO 30 - vetrovka, Taliansko, 2011

1.2.1.4 ručné raketové zbrane

strelná zbraň, umožňujúca odpálenie raketovej strely priamou iniciáciou alebo iniciáciou výmetnej náplne

1.2.1.5 kombinované strelné zbrane

strelné zbrane kombinované s chladnou zbraňou, jej časťou alebo zbraňou inej podskupiny ručných strelných zbraní, pričom zbraň alebo jej časť je neoddeliteľným prvkom ich konštrukcie

1.2.1.6 ukryté strelné zbrane

strelné zbrane kryté schránkami zvláštnej konštrukcie, ktoré nesú znaky predmetov osobnej potreby a slúžia na zastretie prítomnosti zbrane

1.2.1.7 závesné zbrane

strelné zbrane, ktoré možno upevniť na ručnú strelnú zbraň, s ktorou tvoria dočasný celok

1.2.1.8 nástražné strelné zariadenia

zariadenia skladajúce sa z hlavne a niektorého z iniciačných systémov, uvádzané do činnosti cieľom

Ostatné skupiny strelných zbraní

A raketová pištoľ Gyrojet Mark I, kaliber 13mm, USA, cca 1965; B revolver kombinovaný s čepeľou, Belgicko, cca 1860; C puška v palici, USA, cca 1867; D 40 mm závesný granátomet Colt M 203, USA, cca 1970 E strieľajúce vreckové hodinky, kaliber 3 mm, Anglicko, cca 1870; F nástražné strelné zariadenie, Francúzsko, cca 1800

1.2.2 lafetované strelné zbrane

strelné zbrane kalibru väčšieho ako 20 mm vrátane, ktoré zväčša nemajú ovládacie prvky ručných strelných zbraní a vzhľadom na rozmery, hmotnosť alebo spôsob konštrukčného riešenia sú montované na stacionárne alebo mobilné lafety, resp. tvoria neoddeliteľnú súčasť napr. transportných prostriedkov ozbrojených zborov

1.2.2.1 lafetované mechanické zbrane

lafetované strelné zbrane, ktoré na vystrelenie strely využívajú mechanickú energiu akumulovanú v hmotnosti závažia alebo pružnom médiu

1.2.2.1.1 vahadlové

1.2.2.1.2 trakčné

1.2.2.1.3 torzné

1.2.2.1.4 tenzné

1.2.2.1.4.1 eutitony

lafetované mechanické zbrane s jedným pružným ramenom

1.2.2.1.4.2 palintony

lafetované mechanické zbrane s dvoma protistojnými pružnými ramenami

Lafetované mechanické zbrane

1.2.2.2 lafetované palné zbrane

lafetované strelné zbrane, v ktorých je strela uvedená do pohybu okamžitým uvoľnením chemickej energie strelného prachu

1.2.2.2.1 zbrane s priamou iniciáciou

1.2.2.2.1 zbrane s frikčou iniciáciou

1.2.2.2.5 zbrane s perkusnou iniciáciou

1.2.2.2.6 zbrane s elektrickou iniciáciou

LAfetované palné zbrane

A dvojhák, Nemecko, cca 1620; B mažiar, Rakúsko, cca 1780

1.2.2.3 lafetované plynové zbrane

lafetované strelné zbrane, v ktorých je strela uvedená do pohybu energiou mechanicky stlačeného vzduchu, plynu alebo pary

Planová lafetovaná zbraň

86 mm francúzsky mažiar Boileau-Debladis - vetrovka, Francúzsko, cca 1917

1.2.2.4 lafetované raketové zbrane

lafetované strelné zbrane, umožňujúce odpálenie raketovej strely priamou iniciáciou alebo iniciáciou výmetnej náplne

Obrázok k článku

15cm Nebelwerfer 41

1.2.2.5 lafetované kombinované zbrane

lafetované strelné zbrane kombinované s chladnou zbraňou alebo jej časťou, pričom chladná zbraň alebo jej časť je neoddeliteľným prvkom ich konštrukcie

Lafetovaná kombinovaná strelná zbraň

Organová puška (ribauldequin), Nemecko, cca 1420

Prítomnosť primárnych identifikačných znakov umožňuje jednoznačnú identifikáciu rozličného výcvikového náčinia, symbolov, makiet a miniatúr ako strelných zbraní, ktoré odlišujeme používaním prívlastkov - signálna, ceremoniálna, divadelná, detská, miniatúrna atď. strelná zbraň.

Aj keď triedenie strelných zbraní, podobne ako triedenie chladných zbraní, má za sebou viacročnú testovaciu prevádzku a doposiaľ nebolo potrebné ho zásadnejšie modifikovať, nazdávam sa, že problematika nie je bezozvyšku vyriešená a jestvujú artefakty, ktoré môže byť problematické zaradiť.

Koniec.

Informačné pramene:

1) http://www.obnova.sk/clanok/uvod-do-enyologie-2-panoplia.

2) http://www.obnova.sk/clanok/material-skoro-tajny

3) http://www.obnova.sk/clanok/nauka-o-zbraniach-bludenie

4) Zákon č. 92/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive

Vyhláška č. 555/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive

5) http://www.obnova.sk/clanok/uvod-do-enyologie-21-zbrane-evolucia2

JURGA, R. M.: Machiny wojenne. Warszawa, 1995.

MARSDEN, E.W.: Greek and Roman Artillery: Technical Treatises. Oxford, 1971.

VIOLLET-le-Duc, E. E.: Dictionnaire raisonné du mobilier français de l'époque carlovingienne a la renaissance. Paris, 1858-1875.

© tpd 2011 for obnova.sk only


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa harp
Offline

V ramci 1.2.1.3.3 plynovky ma zaujla na fotografii B vetrovka, Rakúsko, cca 1800; zaujimalo by ma cim bola pohanana. Je mozne ze sa dpo nadobky vkladal napr. karbit?

Obrázok používateľa asomtam
Offline

...vetrovky boli podľa mňa "poháňané" stlačeným plynom, a je teoreticky jedno akého zloženia je ten plyn. Karbit nieje plyn . Keby sa do nádobky vložil karbit a následne by reagoval s vodou pravdepobobne by vznikol v nádobke tlak a plyn acetylén, ktorý pri tlaku cca 150 kPa  alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. preto  sa  vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne. Podľa mňa sa teda karbit do nádobky nevkladal, ale to je len môj úplne laický pohľad, viac bude vedieť isto Sasha. 

Voľby prehliadania komentárov

.

Opus dea Enyo

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.