Detaily a prvky včelína označené ako hodnotné majú architektonicko – remeselné hodnoty typické najmä pre historické poľnohospodárske stavby 1. polovice 20. storočia, kde sa ešte objavujú reminiscencie na výtvarné tendencie historických slohov. Najmä použitie paspárt – lizén na fasáde a rezbárska práca na kazetovej stene sú toho dôkazom. Podľa autorkiných skúseností z výskumov v Kremnici, ako aj komparáciou napr. s výskumom Ing. arch. J. Žuffovej, CSc. na kostole tzv. Katrínky pri Dechticiach, ale aj v knihe Ľudová architektúra vidieckych sídiel na Slovensku (cit. lit.) podobný typ úpravy fasád sa uplatňuje na našom území, ale napr. aj dnes v susednom Rakúsku – Wolfstal, Hainburg a pod. ako koncom 19. storočia až po 2. svetovej vojne. Každý detail má spracovaný aj konkrétny návrh obnovy prezentácie, je súčasťou návrhu obnovy a neoddeliteľnou súčasťou výskumu, je označený VČ pre včelín. Vzhľadom na stav včelína boli vyhodnotené nasledovné nálezové situácie, ktoré potvrdili vznik stavby v jednej etape, ktorú datuje doska v okne štítu –rok  1940.

Analýza vývoja pamiatkového objektu
Na základe poznatkov z výskumu, preštudovanej literatúry i podkladov a najmä s dokumentovaním súčasného stavu včelína z dôrazom na jeho stavebnú podstatu etapizácia vývoja sa opiera o:
– katastrálnu mapu a jej operáty z roku 1858, kde včelín nie je zakreslený,
– informácie a dokumenty rod. Mudroch
– preštudovanú literatúru
– poznatky z terénu s vyhodnotením nálezových situácii a detailov ( priložené samostatné tabuľky)
 

Výskum určil vznik a vývoj stavby, ktorá má len 1. stavebnú etapu. Včelín vznikol v roku 1940 ako to určuje doska so slovenským znakom a dátumom, ktorá uzatvárala primárne otvor v štíte južnej fasády. Aj osadenie drevenej steny k úľom je primárne osadené k obvodovým murivám. Účelová stavba pre včelárstvo majiteľa mlyna a nahradila predpokladaný starší včelín, ktorí bol podľa údajov rodiny – teda po roku 1904 v podobnej situácii, ale asi 10 m smerom na severozápad. Autorom včelína bol Ján Mudroch st., ktorý okrem svoje mlynárskej, stavebnej a inej remeselnej zručnosti bol aj výtvarne nadaný, čo dokumentujú aj jeho kresby, ktoré dnes môžeme zaradiť do kategórie insitné umenie.

Charakteristika pamiatkových hodnôt
Pamiatkové hodnoty PO – včelína sú dané jej ojedinelým historicko – urbanistickým, historicko – architektonickým a umelecko – remeselným riešením v hmotovo – priestorovom a konštrukčno – materiálovom zložení, ktoré vzniklo v roku 1940 ako objekt doplnkovej poľnohospodárskej činnosti (mlynára – roľníka) – včelárenia.

Urbanistické a architektonické hodnoty
Existencia takto riešeného včelína s presným určením jeho doby vzniku v roku 1940 opakuje zrejme ( podľa pamätníčky – babičky majiteľa) aj staršie situovanie podobnej staršej stavby. K včelínu vedie pomerne upravené cestička z mlyna i terénne schodisko smerom na juh do záhrady a k potoku. Jednoduché architektonické riešenie 1-priestorovej stavby s nepálenej omietanej tehly zvýrazňovali pásové lizény okolo nároží, strechy a otvorov najmä je južnej vstupnej strane. Západnú stranu obvodu okrem soklovej časti zvýrazňuje kazetový raster rezbársky stvárnených obrázkov v rade do vstupmi do jednotlivých úľov v interiéri,
 

Hodnoty umelecko – remeselnej práce
Sú dané zachovaným stvárnením najmä južnej fasády včelína, ale najmä drevenou rezbársky stvárnenou južnou stenou včelína s priamou väzbou na radené úle v interiéri, spolu s rezbársky stvárnenou doskou so slovenským znakom a datovaním 1940 ako uzavretie okna štítu na južnej strane. Z hore uvedených dôvodov predmetom ochrany a prezentácie včelína sú všetky pamiatkové hodnoty, ktoré určuje súčasný objem a hmotovo – priestorové usporiadanie ako jednotlivých pamiatkových objektov, tak aj ich situovanie na parcele. Súčasťou pamiatkových hodnôt je aj konštrukčno – materiálové riešenie budov spolu s hodnotnými detailmi s výsledkami súčasných i budúcich nálezových situácii i sond. Súčasťou ochrany sú najmä nálezy doposiaľ neodkryté a nezistené najmä pod úrovňou suterénov a v ostatných častiach v rozsahu príslušnej parcely ako aj archeologické nálezy – hnuteľné i nehnuteľné, resp. kultúrne vrstvy pod terénom, v ktorých sa tieto nachádzajú. Na doskách sú umiestené v 2-och radoch pravouhlé rámy na vrchu so strieškou. Po bokoch striešky sú ozdobné guličky na spôsob čučky, celé ukončenie pripomína štylizovaný tympanom s vázami.
 

V každom ráme je alebo bol vyrezávaný ornament: v hornom rade:
kľúč, včela, kalich, slovenský znak, stavba ( kaštieľ?), delo, lýra, ihličnatý strom (jedľa?)
v dolnom rade:
časť ozubených kolies – označenie mlyna, 8-cípa hviezdička s 3-mi rotujúcimi esíčkami zväzok klasov, pravdepodobne znak železníc s písmenami SAK, modrá srdcová plocha so zvyškom meča a kľúča( srdce Ježišovo?). červený kruh – paragraf, lipová ratolesť a pluh.

V interiéri bola na zvyšku úľa je doska ozdobená podobne – slovenský znak s datovaním 1940, ktorý primárne uzatváral okno v štíte južnej fasády. Tvarovanie, osadenie a farebná povrchová úprava lazúrovaním patrí k výtvarnému prejavu ľudového rezbára a maliara, ktorý si jednoduchým spôsobom upravil funkčnú stenu k úľom. Včelíny ako samostatné stavby sa všeobecne používali v rámci poľnohospodárskej jednotky – roľníckej usadlosti. V tomto prípade roľníka, mlynára i remeselníka – oprava pohonu mlynov ( rýhovací stroj).
Autorom včelína bol Ján Mudroch st., ktorý okrem svojej mlynárskej, stavebnej a inej remeselnej zručnosti bol aj výtvarne nadaný, čo dokumentujú jeho kresby, ktoré dnes môžeme zaradiť do kategórie insitného umenia. Datovanie včelína určuje najmä doska l úľa s datovaním. Je zrejmé aj to, že pri stavbe použili staršie zvyšné časti z mlyna – kazetové dvere a kovové okno. Ján Mudroch st., bol realizátorom prestavby a modernizácie mlyna v roku 1933.  Včelín je od roku 1979 nevyužívaný.

Požiadavky:
a/ na zachovanie, obnovu a prezentáciu hodnôt kultúrnej pamiatky, jej hmotnej podstaty, prvkov a detailov

Na základe súčasných poznatkov o stave včelína zostane jeho dispozičné, hmotovo – materiálové a konštrukčné usporiadanie zachované s uplatnením hodnotných detailov a riešenia výrazu fasád. Pre včelín  platia nasledovné základné a špecifické požiadavky na  zachovanie a obnovu:
Povrchová úprava miestnosti bude väčšinou vápennými omietkami s bielou povrchovou úpravou s použitím kontrastu drsného (plochy) a hladkého( pasparty hrán otvorov, nároží i strechy) povrchu. Uplatnia sa dvere a drevená stena úľov, Výplne okien budú riešené v súlade s riešením okien celého areálu. Podlahy v súlade s prevádzkou priestoru sa položia nové. Predpokladaná úprava podlahy a okolitého terénu musí zabezpečiť izolovanie proti zemnej vlhkosti. Fasády budú mať nové omietky v súlade s riešením fasád celého areálu – s uplatnením bieleho – prípadne mierne lomeného náteru so striedaním hladkých plôch okolo otvorov a hrán a drsnej omietky ako výplne týchto hladkých plôch. Okolie včelína sa upraví podľa samostatného návrhu a rozhodnutia KPÚ Trnava Podľa potreby sa do včelína zavedie elektrická energia prípadne voda.

Špecifické požiadavky vyplývajúce z predmetu ochrany včelína:

Pri riešení krovu je potrebné uvažovať s krytinou v súlade s krytinou celého areálu a únosnosťou krovu. Pri realizácii neodporúčame používanie mokrých procesov pri obnove podlahy najmä vzhľadom na zemnú vlhkosť a osadenie stavby. Drevenú stenu úľov a dvere je potrebné obnoviť rezbársko – remeselným spôsobom pri uplatnení lazúrnych farieb a náterov dreva podľa zvyškov na dreve. Všetky stupne projektovej dokumentácie pre včelín sa po spracovaní komplexného výskumu a návrhu obnovy musia predložiť na rozhodnutie KPÚ Trnava. Všetky zmeny oproti spracovanému návrhu obnovy je nutné predložiť na rozhodnutia KPÚ Trnava. Súčasťou tohto návrhu obnovy je inventarizácia hodnotných detailov a prvkov, pre ktoré sú spracované jednotlivé tabuľky s popisom, vyhodnotením a návrhom obnovy.

b/ na odstránenie predchádzajúcich nevhodných zásahov a úprav.

Vyčistiť dvor a záhradu vrátene úprav terénu s uplatnením existujúcich uprav stupňov,  chodníkov i zelene. Posúdiť a prípadne využiť možnosť využitia náhonu a mostu v areály mlyna.