Zárubňa a dvere

Od nového roka robíme iba stolárčinu a nič iné. Najskôr sme urobili zárubňu v pitvore na dvere, čo vedú do mlynice. Pri tej príležitosti som zistil, že pitvor má pätoro dverí: von, do mlynice, do čiernej kuchyne, do izbice a na povalu. A potom sme začali robiť klasické rámové dvere s výplňami, len s profilmi sa nám naozaj nechcelo babrať, aj preto, že drevo, čo sme na to mali bolo hodne sukovaté a my nemáme na profily frézu. Nemáme ani dlabačku, čiže všetko sme robili ručne a trvalo nám to aj s výplňami desať dní. Ešte dobre, že nás vtedy prišla pozrieť Ivka a narúbala dreva aj triesok (za plný kalfas) a ešte aj varila a upratovala. Blbé je, že na dvere nemáme pánty a Pedro, ktorý nám ich sľúbil sem akosi nevie trafiť už dlhšiu dobu. A tak hotové dvere stoja v pitvore vedľa hotovej zárubne.

Stolička, hrable, vrátka, zárubňa a jaseň

Martin opravil starú stoličku. Musel na ňu vyrobiť 4 nové dielce, doplniť vrchnú dosku a ešte aj naprotézovať nohu. To naprotézovanie sme urobili spolu a nadpojili sme to čapom, ktorý som vyčítal z múdrej knižky o tesárskych spojoch a dal by sa nazvať fľaškový. Martin má dobrú fotku: drží protézu v ruke pri nachystanom dlabe, nadšene sa škerí a druhou rukou ukazuje jednotku.

Vzali sme Salajom z humna dvoje hrable na opravu. Dva zuby vyrobila Jakubova frajerka Lucia a asi deväť som ch spravil ja. Ona tie dva robila dva dni. Ja tých deväť pol dňa. Vôbec sa ale nemachrujem. Nazbieral som aj lubce a zviazal a nechal sušiť. Dva som použil na hrable a dva nám ešte ostali do zásoby.

Pod gátrom, tam, kde bude pracovný stôl, sme s Jakubom vyrobili vrátka aj s pekným obrtlíkom na drevenom kolíčku so širšou hlavou. Hlavne kvôli svetlu na prácu.

A spílili sme ďalší jaseň. Boli sme na to štyria a bolo to aj treba. lebo bol veru riadne hovädo. Teraz čaká len na zídenie snehu, aby mohol odpochodovať do gátra. Pri tej príležitosti sme roztrhli reťaz ťahom hubcugu. Sakra!

Posunul som poličku pri hobľovačke trochu stranou a vypílili sme v doskovej stene dieru na ďalšie okienko (to som dorobil už v jaseni). Teraz nám treba urobiť zárubňu.

Umývací stolček, pracovný stôl do podpílnice, okienko a opäť jaseň

S hobľovačkou sme mali malú nehodu a tak naša najväčšia prednosť na zimu zlyhala. Nič inšie nám neostávalo len začať hobľovať ručne. Našťastie už nás nečakali také veľké plochy, aké sme mali na dverách. Ako prvý sme urobili umývací stolček. Na počiatku mal aj príklopnú dosku na pántoch, no tá sa tak rozsušila, že sme ju dali dole. Naštvala ma, lebo bola z červenáčových cóloviek, ktoré sme mali na povale hádam 5 rokov a vnútri sa sušili tri týždne, čiže už mali byť úplne suché. Bodaj im Parom na bruchu kosu šmirgľuval!

Potom sme začali robiť pracovný stôl do podpílnice. Mal by byť na ňom poriadny zverák a teda by mal slúžiť predovšetkým na roboty so železom. Najskôr sme urobili tri páry nôh, čo vyzerajú ako rímske dvojky. Potom som odišiel do Bratislavy, podal tam daňové priznanie a kúpil si škodu 100vku, na ktorej som potom išiel tri dni naspäť na mlyn. Mal som po ceste kopec zážitkov, stavil som sa v Doľanoch, pozrel si jeden starý mlyn, dostal dve fľaše vína, získal zlatý prsteň, zablúdil pri Hornej Strede a podobne. Keď som sa vrátil, Martin práve pracoval na zárubni na okienko k hobľovačke. Ja som doniesol aj nový remeň, aj novú lištu na hobľovačku a tak sme poslednú dosku nahobľovali už strojom. No odskok a profil Martin musel znova nahobľovať ručne, lebo až tam naše možnosti nesiahajú. Zapílili sme zárubni rohy a osadili. Okienko sme dali na dva obrtlíky, ešte treba zohnať pántiky. Potom prišiel na víkend podplukovník Rudo Zahradníček a vojak Peťo Glofák. Nakotúľali sme do gátra jaseň a popílili ho na 50ky. A Peťo urobil na zárubňu vnútorné obvodové lišty. Tri. Poslednú som urobil ja.

S Rudom sme ešte rozobrali ráštubňu. Rudo tu chodil v baretke so znakom letectva SR. Rudo vymyslel nový tvar goravišov a hneď si to kreslil, že ich vyrobí. Tak sme ho poprosili aj o pántiky na okienka.

Piatkový seriál Kreše mlynár, kreše kameň (noviny z Kvačianskej doliny) Stavebné práce a iné poznámky o živote na Oblazoch od 12. 9. 2005, zapísal vtedajší stály obyvateľ mlyna Miro Čársky