Kosisko a iné

Keďže dlhý Martin má skoro dva metre, odporučil som mu aby vyrobil kosisko špeciálne pre seba a tak nekonečne dlho osekával dlhý jaseňový štiep a potom ho nekonečne dlho hobľoval a nekonečne dlho do neho čapoval rúčku a nasádzal objímku a zosekával šikminku.

Ja som robil klasickú kováčinu na studeno, poohýbal som daľšie jazdce z pásoviny a urobil aj horné zatváranie zadných vrát do gátra. Takisto som urobil koníka k hobľovačke s klasickými rybinovými čapmi, hoci Pedro mal blbé pripomienky, že to malo byť z hranola a nohy z dosák a celé sklincované dokopy, že by sa to potom viac k tej hobľovačke hodilo. No neviem. Musím sa priznať, že som toho koníka robil pre radosť a  aby som si zopakoval vymeriavanie dvojitého rybinového čapu na guľatine. Je to asi najzložitejší čap aký som robil. Klasické sedlové čapy, záseky krokiev, či rybiny na hambálkoch a zavetreniach sú oproti tomu nič. Posledná robota, ktorú urobil Martin pred koncom roka bol drevený vešiačik do pitvora, namiesto tej hnusnej dosky, v ktorej boli namlátené klince.

Gáter

Tentokrát sme prerobili vrátka pri transmisii na klasické rámové vráta, operili doskami z našej píly a zavesily na staré pánty. Klincom som trochu zahranatil a vyhladil hlavičky. To sú také pamiatkárske finty, ktoré by som možno nemal prezrádzať.

Martin vyrobil krátky rebrík z gátra na povalu, čiže máme gáter priestupný horizontálne aj vertikálne kompletne. Nechcelo sa mu vyrábať zdobené koncové lišty a tak na ne nahobľoval profil. Pôsobí to zvláštne, ale moc to nevidno.

Kresanie

Poposúvali sme si trámy nad čiernou kuchyňou a do priestoru, ktorý takto vznikol, sme trojstranne okresali dva trámy. To preto, aby sa už konečne mohol strop niekedy zamazať hlinou, čím by získal dobrú izolačnú schopnosť, ktorá by nám pomohla aj v zime, aj v lete.

Piatkový seriál Kreše mlynár, kreše kameň (noviny z Kvačianskej doliny) Stavebné práce a iné poznámky o živote na Oblazoch od 12. 9. 2005, zapísal vtedajší stály obyvateľ mlyna Miro Čársky