Na gemeri moderná paleontologická espozícia

Titulny obrazok blogu uzivatela: Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota

Začiatkom minulého roka 2015 podalo Gemersko-malohontské múzeum projekt v rámci Dotácií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky /Podprogram 2.2/ na rekonštrukciu časti stálej vlastivednej expozície, venovanej paleontologickej lokalite Kostná dolina neďaleko obce Hajnáčka. Súčasná stála vlastivedná expozícia múzea bola prvýkrát sprístupnená verejnosti v roku 1979. Vzhľadom na rozsah priestorov múzea a celkovú ekonomickú situáciu regionálnych múzeí, komplexná rekonštrukcia neprichádza v dohľadnom čase do úvahy. Múzeum sa však snaží v rámci svojich možností svojpomocne (vďaka aktivite a zručnostiam odborných pracovníkov) pristupovať k jej čiastkovým úpravám a rekonštrukciám.

 

Múzeum v rokoch 1996 – 2000 zrealizovalo paleontologický výskum na lokalite Kostná dolina pri obci Hajnáčka a vo svojich zbierkach eviduje 2105-kusový súbor nálezov. Kostná dolina dostala pomenovanie podľa hromadného výskytu kostí stavovcov už v roku 1812, keď ich ako prvý objavil statkár z Kostolnej Bašty Emil von Ebeczky. Výskumom lokality sa zaoberalo viacero geológov a paleontológov. Rozsiahly systematický výskum tu realizoval v rokoch 1955 – 1956 profesor Oldřich Fejfar, v tom čase z Ústredného ústavu geologického v Prahe. Posledný výskum na lokalite vykonalo Gemersko-malohontské múzeum v rokoch 1996 – 2000. Našli sa tu fosílne pozostatky hlodavcov, mäsožravcov, napr. hyeny Crocuta perrieri a medveďa panda Parailurus hungaricus, tapírov Tapirus arvernensis, nosorožcov Dicerorhinus jeanvireti, mastodontov Mastodon arvernensis a iných živočíchov a tiež rastlín, ktoré sú staré približne 2,8 – 3,3 mil. rokov. V okolí Hajnáčky sa nachádzali ešte aktívne sopky, ktoré svojou občasnou vulkanickou činnosťou vytvárali ráz krajiny. Ich svahy a údolia v časoch vulkanického pokoja pokrývali rozsiahle zmiešané pralesy s tečúcimi potôčikmi, miestami s prítomnosťou maarových jazierok, ktoré boli vytvorené sopečnou činnosťou. Živočíchy žili na brehu plytkého prietočného jazera, ktoré sa nachádzalo v bývalom bazaltovom maare. Okolie jazera tvorili bažiny, obkolesené hustým listnatým až zmiešaným pralesom s potôčikmi a stojatými vodami, ako aj s prítomnosťou stepí, resp. otvorených trávnatých plôch. Vo väčšej vzdialenosti od maaru rástli na suchom substráte lesy teplomilných ihličnanov (Tsuga, Abies, Picea, Pinus) so sporadickým výskytom krytosemenných rastlín (Carya, Acer). Svojím zložením sa hajnáčska fauna podobala dnešnej faune juhovýchodnej Ázie. Jej vyhynutie má na svedomí pravdepodobne niektorá zo sopiek, pri výbuchu ktorej pochoval krajinu vulkanický popol a zakonzervoval tak tento stratený svet až do dnešných čias.

 

Cieľom podaného projektu bola modernizácia paleontologickej časti stálej vlastivednej expozície a zatraktívnenie výstavných priestorov a prezentačných aktivít múzea. Významným faktorom je príťažlivé stvárnenie tejto mimoriadne zaujímavej témy prostredníctvom trojrozmerného modelu nosorožca Dicerorhinus jeanvireti, živočícha typického pre danú dobu, ako aj prostredníctvom audiovizuálnych projekcií (PC monitor, na ktorom si môžu návštevníci pozrieť ako zvieratá v danej dobe vyzerali, z ktorej časti tela zvieraťa pochádza kostený nález a ďalšie doplňujúce informácie o lokalite a jej faune a flóre) a aktualizácia výberu zbierkových predmetov – paleontologických nálezov. Všetky popisné texty sú napísané v slovenskom, maďarskom a anglickom jazyku.


Rekonštrukcia, ktorá okrem samotnej realizácie zahŕňala aj prípravné práce, prebiehala v mesiacoch máj – december 2015. Projekt podala RNDr. Monika Gálffyová, kurátorka prírodovedného fondu múzea, ktorá spolu s ďalšími odbornými pracovníkmi (Alžbeta Nagyová, Mgr. Daniel Bešina, RNDr. Ján Aláč, Peter Fülöp) schválený projekt realizovala. Odborným garantom projektu bola etnologička a riaditeľka múzea PhDr. Oľga Bodorová a odborným konzultantom Doc. Mgr. Martin Sabol, PhD., pôsobiaci na Katedre geológie a paleontológie Univerzity Komenského v Bratislave.


Rekonštrukciou paleontologickej časti expozície chcelo múzeum zatraktívniť pre návštevníkov danú tému, čo sa aj podarilo.


Tento projekt je príkladom toho, že Gemersko-malohontské múzeum ako významná kultúrna inštitúcia regiónu sa svojou činnosťou snaží zvýšiť regionálne povedomie a formovať regionálnu identitu ľudí práve prostredníctvom vyzdvihnutia jedného z unikátnych a výnimočných miest v tomto regióne.
Vynovenú expozíciu môžu návštevníci navštíviť počas pracovných dní (pondelok – piatok) v čase 8:00 – 16:00. K zakúpeniu je dostupná aj literatúra venovaná paleontologickej lokalite Kostná dolina. Viac informácií nájdete na stránke www.gmmuzeum.sk.

Umiestnenie

Rimavská Sobota

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota - blog

Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Informácie o Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota

Obrázok používateľa Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota

Meno
Martina

Priezvisko
Mareková

Zamestnanie
lektorka - pokladníčka, kultúrno-výchovná referentka

Zobraziť celý profil používateľa

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.