Mudrochov mlyn – architektonicko – historický výskum

Titulny obrazok blogu uzivatela: Kajco

Architektonicko – historický výskum s návrhom obnovy pre areál mlyna je spracovaný na základe rozhodnutia KPÚ Trnava č. TT-11/1590-3/7564/ČAN zo dňa 16.12.2011 Predmetom výskumu je mlyn s areálom, ktorý je situovaný na parcele, ktorá je ohraničená na severe miestnou cestou z centra obce k Poľnohospodárskemu družstvu Dechtice a na juhu potokom Blava. Je situovaný na parcelách 3307, 3306/1, 3309/1.

 

Pamiatkový výskum usadlosti Mudrochovho mlyna bol vedený Ing. arch. Ľudmilou Husovskou, CSc., odborný garant.

 

Nehnuteľnú kultúrnu pamiatku tvoria 4 pamiatkové objekty, ktorými sú:
pamiatkový objekt č. 1 – vodný mlyn s obytným domom – valcový s turbínou –Mudrochov
pamiatkový objekt č. 2 – náhon so stavadlom
pamiatkový objekt č. 3 – hospodárska budova
pamiatkový objekt č. 4 – včelín

 

Metódu, rozsah spracovania a organizáciu výskumu ovplyvnili nasledovné podmienky a poznatky:
Komplexný pamiatkový výskum s návrhom obnovy nebol zatiaľ pre areál ani žiadnu jeho časť spracovaný, najmä z dôvodu, že areál do roku 2011 nebol národnou kultúrnou pamiatkou. KPÚ Trnava k rozhodnutiu o obnove pamiatky predložil vlastník pamiatky zámer obnovy pamiatky, ktorý je aj súčasťou žiadosti o grant s MK SR – Obnovme si svoj dom. Z tohto grantu je financovaný aj predmetný výskum. Vzhľadom na stav NKP, kde je len obytná časť využívaná bývaním vlastníka a jeho starej mamy, hlavnou metódou výskumu bolo vyhodnotenie nálezových situácii a detailov s čiastočne aj sond. Súčasťou výskumu je aj účelový archívny výskum, ktorý bol spracovaný k návrhu na vyhlásenie NKP a čiastočne. Pre spracovávanie výskumu bolo rozhodujúce využitie resp., nevyužívania domu, ktorý je v nevyhovujúcom až havarijnom stave. 

 

Urbanistický a historický vývoj sídla a areálu vodného mlyna.
V roku 1258 je obec doložená ako villa Degce, neskôr ako Dekte (1280), Dechta (1449), Dyecthycz (1553), Dechticze (1773); po maďarsky Dejte, nemecky Dechtitz, latinsky villa Degce. Osídlenie územia obce písomnými správami dokumentujú nálezy sídlisk z doby bronzovej i laténskej. Územie poddanskej obce patrilo hradnému panstvu Dobrá Voda a v 16. storočí získala obec privilégia a vyvíjala ako zemepanské mestečko so vzťahom k Erdödyovcom. V tej dobe sa tu usadil Habáni a rozvíjali hrnčiarstvo. V roku 1663 Dechtice prepadli Turci a 35 obyvateľov odvliekli do zajatia. V roku 1855 panstvo Dobrej Vody dostala rodina Pálffy. Od roku1884 už bola súčasťou Bratislavskej župy. Táto skutočnosť vysvetľuje aj existenciu dvoch takmer rovnocenných kostolov, z ktorých kostol na cintoríne je románskou stavbou s cintorínom, ktorej archeologický výskum poukazuje na staršiu časť obce, ku ktorej môže patriť aj areál mlyna ako bývalá súčasť Nitrianskej stolice – župy. Okolo potoka Blava existovali v 18. storočí mlyny 3 na múku a 1 na papier, ktorý pracoval až do roku 1885. Je isté, že areál mlyna patril k časti územia s románskym kostolom Všechsvätých, ktorý je situovaný na návrší nad obcou i „mlynským areálom“. V Dechticiach sa nenašla takmer žiadna dokumentácia k mlynu. Obecné kroniky sa z 50. rokov 20. storočia odovzdali do archívu v Trnave. V rámci znárodňovania po roku 1948 bola činnosť mlyna podľa údajov súčasného majiteľa zastavená v roku 1953 a odvtedy sa mlyn používal len na obytné účely, ale vlastníctvo rodiny Mudrochovej z roku 1904 zostalo nezmenené. Tradícia, ktorá sa spomínala aj v kronike, je k obnoveniu prechodu cez mlynársky dvor, ale na mape z roku 1898 žiadny prechod neexistoval. V súčasnosti sa spracovala Čiastková správa z archívneho výskum PhDr. J. Turcsanym z Modry, vid. samostatny blog archivny výskum mlyna Mudrochov. V Trnave na katastrálnom úrade sa našiel dokument zo spisu majetkového výpisu z roku 1883 s číselným zápisom mlynu a pozemkov. U vlastníka areálu je doklad o nadobudnutí tohto vlastníctva v roku 1904 – Ľudovítom – prapradedom dnešného majiteľa a potom história prevodov dedičstva ako Mudroch Ján, prastarý otec dnešného majiteľa Karola Závodského, postupne vyplácal súrodencov z dedičstva. Mudroch je zapísaný aj v evidencii priemyselných listov z roku 1939. Existenciu mlyna na tomto mieste dokumentujú historické mapy od 18. do 20. storočia.

 

Analýza vývoja kultúrnej pamiatky pre areál mlyna
Na základe poznatkov z výskumu, preštudovanej literatúry i podkladov a najmä s dokumentovaním súčasného stavu včelína z dôrazom na jeho stavebnú podstatu sa etapizácia vývoja sa opiera o:
1. vojenské mapovanie z rokov 1782 -84 mapa 08-04 – uložené v archíve KPÚ Trnava
2. vojenské mapovanie z roku 1837 mapa XXVI-41- uložené v archíve KPU trnava
katastrálnu mapu z roku 1898a jej operáty z roku 1894, uložené v ÚAKG Bratislava,
Čiastkovú správu z archívneho výskumu k identifikácii predchádzajúcich vlastníkov tzv. Mudrochovho mlyna v Dechticiach v období 18.-19. storočia autor: PhDr. Juraj Turcsány, Modra, 22.08.2012 ( príloha)
Preštudovanú literatúru
informácie a dokumenty rod. Mudroch ( prílohy)
poznatky z terénu s vyhodnotením nálezových situácii, sond a detailov ( priložené samostatné tabuľky)
 

 

Výskum určil vznik a vývoj areálu stavieb, ktorý má nasledovné stavebné etapy( ktorých podrobné dokumentovanie a potvrdenie je uvedené pri jednotlivých PO) :

stavebná etapa – 2. polovica 18. storočia, kedy na danom mieste pri 1. vojenskom mapovaní v rokoch 1752 – 1784 sú označené 2 mlyny.. Vtedy mlyny ako všetky v Dechticiach vlastnili Erdödyovci a dávali ich mlynárom do prenájmu. Ako vtedy skladba budov na tomto mieste vyzerala zatiaľ nevieme, ale podľa stavu dnešného poznania vieme určiť, že už existovala obytná časť, náhon, časť z mlynice alebo mlyníc a pravdepodobne aj hospodárska budova. Mlyn bol kolový resp. mlyny boli kolové.

stavebná etapa – koniec 18. storočia až začiatok 19. storočia vychádza najmä 2. vojenského mapovania – teda doby do roku 1837, ale môže sa vzťahovať aj k zmene vlastníctva po roku 1855.
2.vojenské mapovanie v danej lokalite už znázorňuje budovy z dnešného areálu – mlyn s hospodárskou budovou a ešte 2 ďalšie, ktoré už nevieme identifikovať. Ďalším dôležitým medzníkom je údaj o prevzatí vlastníctva panstva Erdödyovcov okolo roku 1855 Pallfyovcami.

stavebná etapa – koniec 19. storočia – určite od roku 1894 do roku 1904 je majiteľom rodina Neuvirt čo dokazuje aj operát ku katastrálnej mape z roku 1894. Na mape sa areál skladá mlyna a hospodárskej budovy. Túto etapu zatiaľ ako výrazne stavebnú nemôžeme určiť, vzhľadom na dosť výrazné stavebné zásahy po roku 1933. Vieme však, že budova mlyna mala v tej dobe vstupný stredný rizalit v strede južnej fasády.
stavebná etapa – 20. storočie udáva nielen zmena vlastníckych vzťahov v roku 1904, ale sú aj dokumentované prestavby najmä z rokov 1933. 1940, 1953 a 1959. Výrazná zmena nastala v stavebnej podstate mlynice pri modernizácii mlyna – odstránenie mlynského kolesa, zmena na pohon turbíny, ako aj nových mlecích súprav s výťahom na zrno.
K budovám mlyna a hospodárskej budovy pribudol včelín v roku 1940.
V roku 1953 mlyn znárodnili a slúžil ďalej len na rodinné bývanie. Areál zostal v danom stave a postupne chátral, okrem obytnej časti.

 

Vyhodnotenie a výsledky výskumu pre mlyn s areálom

 Výskum jednotlivých pamiatkových objektov spresnil vývoj areálu mlyna oproti predpokladom  pri zápise do Ústredného zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok v roku 2011 (Č. ÚZPF: 11793/1-4). Urbanisticko – architektonické stvárnenie sa v podstate od roku 1837 do roku 1940 nezmenilo. V roku 1940 pribudla stavba včelína.
 

 

Charakteristika pamiatkových hodnôt mlyna s areálom

Pamiatkové hodnoty areálu sú dané historickým urbanistickým a architektonickým, hmotovo – priestorovým a konštrukčno – materiálovým zložením priestorov, ktoré dotvárajú a umocňujú časti poľnohospodársko – technickej stavby z 18. až 1. pol. storočia 20. storočia do doby jeho znárodnenia a zastavenie činnosti v roku 1953. Odvtedy sa areál mlyna využíval len na obytné účely a postupne chátral.
 

 

Urbanistické hodnoty
Areál mlyna predstavuje urbanistickú štruktúru usadlosti viazanej k poľnohospodárskej a manufaktúrne resp. strojovej činnosti (ako prvotnej priemyselnej činnosti). Obytnú a hospodárske stavby sú viazané nielen k obrábaniu pozemkov (polia i záhrada), ale najmä spracovávania produktov iných poľnohospodárov – mletie obilnín a opravy aj častí technológie iných mlynov – rýhovanie valcov k mlynom. Hmotovo – priestorové väzby jednotlivých stavieb na pozemku vychádzali z funkčnosti prevádzky mlyna a využívania prírodných daností parciel ( potok – cesta) s väzbou na vlastníctvo ornej pôdy na južnej strane zastavených parciel za potokom Blava.
Jeho situovanie na úpätí Malých Karpát v blízkosti románskeho kostola s cintorínom umocňuje aj jeho význam a čiastočne aj dominantnosť v danom prostredí.

 

Architektonické hodnoty
Historicky typický areál mlyna má svoje architektonické hodnoty dané hmotovo – priestorovým usporiadaním jednotlivých stavieb a ich dispozičným i konštrukčným riešením stavieb v nadväznosti na stvárnenie fasád či prvkov okien i dverí. Kompozícia hmôt graduje smerom od juhu, pričom sa uplatňujú plochy jednotlivých striech s plochami fasád, z ktorých severná je tvaroslovne najvýraznejšia, hoci sa v priestore mlyna mierne stráca. Dispozičné usporiadanie obytnej a mlynskej časti mlyna, hospodárska budova i včelínom poukazujú na jednoduchosť usporiadania pri vysokej funkčnosti čiže prevádzke usadlosti.

 

Historické hodnoty
Sú dané a vyplývajú z doteraz existujúcich a interpretovaných listinných dokumentov, ktoré potvrdzujú jeho existenciu od 18. storočia, pričom súčasný stav areálu je dokumentovaný takmer priebežne od jeho zakreslenia na katastrálnej mape a jeho operátoch od roku 1894 – 1898. Zároveň majiteľ má vlastný rodinný archív od roku 1904, aj s „ insitnými“ kresbami otca prastarého Mudrocha. Historicky areál predstavuje aj formu vlastníctva najprv zemepanského a potom súkromného. Napriek udalostiam po roku 1948 areál mlyna bol vždy súkromným vlastníctvom, hoci pre obmedzenom využívaní. Do roku 1855 usadlosť majetkom patriacim k panstvu hradu Dobrá Voda – Erdodyovcom. Mlynár-i ho mali v prenájme za určitú finančnú či naturálnu odmenu. Do roku 1882 potom vlastnili mlyn Pallfyovci , ktorý v roku 1882 -92 predali usadlosť mlynárovi – Nándor (Henrich – Ferdinand?) Neuvirt, ktorý je majiteľom aj podľa operátov katastrálnej mapy z roku 1898 na polovicu s Paulínou Neuvirt

 

Hodnoty výtvarné a remeselnej práce
Sú dané zachovanými architektonickými detailmi a prvkami najmä tvaroslovie otvorov a riešením fasád budov, najmä na severnej strane mlyna od doby 18. a 19. storočia do roku 1953. Osobitosťou areálu je stavba včelína, kde sa prejavilo nadanie Jána Mudrocha st., ktorý ako majiteľ mlyna od roku 1904 sám bol aj určitým spôsobom výtvarne nadaný – dnes by sme ho mohli charakterizovať ako insitného umelca. O tom svedčia jeho zachované kresby, kde od žánrových až žartovných obrázkov – k svadbe, krstu., kreslil aj zábery na krajinu a architektúry v Prahe, Benátkach, Alpách a pod. Svoj výtvarný prejav „uložil“ aj v stvárnení obrázkov na drevenej stene včelína.

 

Hodnoty technologického zariadenia
Prezentujú ich priestory vlastného mlyna – mlynice so zachovaným technologickým zariadením, strojmi a náradím z roku 1933 a neskôr, ako aj riešením náhonu so stavadlom a priestoru turbíny. Mlyn v tejto dobe zmenil tradičný pohov mlynským kolesom na veľmi progresívny zdroj energie – Francisciho turbínu . Hoci sa turbína nechovala, predsa modernizácia technológie mlyna nebola v tej dobe bežnou zmenou. Naviac Právo Blavy umožňovala výrobu elektrickej energie, čo tiež nebola v tej dobe bežná vec.

 

Z hore uvedených dôvodov predmetom ochrany a prezentácie areály mlyna sú všetky pamiatkové hodnoty, ktoré určuje súčasný objem a hmotovo – priestorové usporiadanie ako jednotlivých pamiatkových objektov, tak aj ich situovanie na parcele. Súčasťou pamiatkových hodnôt je aj konštrukčno – materiálové riešenie budov spolu s hodnotnými detailmi s výsledkami súčasných i budúcich nálezových situácii i sond. Súčasťou ochrany sú najmä nálezy doposiaľ neodkryté a nezistené pod úrovňou terénu a v ostatných častiach v rozsahu príslušnej parcely ako archeologické nálezy – hnuteľné i nehnuteľné, resp. kultúrne vrstvy pod terénom, v ktorých sa tieto nachádzajú.

 

Údaje o podkladoch, prameňoch a použitej literatúre

Podklady:
K začatiu výskumných prác objednávateľ výskumu a investor obnovy poskytol nasledovnú dokumentáciu:
– návrh na vyhlásenie za NKP – autor: Ing. arch. Ľudmila Husovská CSc. a PhDr. Karol Zavodský evidenčný list k NKP č. 11793/ 1-4
– zameranie m 1:100, z 06 2012, spracované kolektívom SK Geodeti s.r.o

 

Dokumentácia uložená v archíve PÚ SR v Bratislave a KPÚ Trnava – nie je zistená, lebo areál nebol národnou kultúrnou pamiatkou, ktorou je od roku 2011. Pre celkový poznatok o Dechticiach sme archíve PÚ vo fotodokumentácii prezreli k ľudovej architektúre – habánske domy zo žudrom neg. č. 46006, 46006, 7436/2 z rokov 1958 a 1962, fotografia fasád č. 153013 z roku 1985 býv. liahne patriacej k NKP rybníky.

 

Komparatívne porovnanie vybraných výsledkov pamiatkových výskumov – zatiaľ nie je známy výskum podobného typu mlyna v danom regióne, ale pri identifikácii murív a omietok sme konfortovali naše nálezy s realizovaným výskumami Ing. arch. J. Žuffovej, CSc. v Dechticiach:
– ruiny kostola a kláštora sv. Kataríny (č. ÚZPF 958/1-2) z roku 2011– architektonicko-historický výskum,
– r. k. kostol Všetkých svätých (č. ÚZPF 793/0) – porovnanie podľa terénu

 

Pramene a literatúra:

LITERATÚRA:

Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 1. časť str. 187, 304,
Súpis pamiatok Slovenska 1.diel. str.286-287,
Žudel, J.: Stolice na Slovensku, Obzor Bratislava, 1984 str.37, 42, 83, 85, 181.
Oriško, Š.: Poznámky k románskemu kostolu v Dechticiach in Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja, KPÚ Trnava, 1998, str. 29-34
Nagy, P.: Archeológia Kostola Všechsvätých in Pamiatky a múzeá č. 4/2010,
Vodné knihy – zošit č.21 asi z doby po roku 1918 uvádza pol. Č. 2 – Blava – Dechtice 212, mlyn s 1 kolom na vrchnú vodu ( príloha).
Hanušin, Ján: Ľudové vodné zariadenia na Slovensku, kandidátska dizertácia Školiteľ doc. Dr. Ján Podolák, CSc., Trenčín marec 1971, Evidenčné číslo: E – 3404, Prírastkové číslo: 568/1974, Etnografický archív: EA – 39, str. 7, 19 – 21, 67 – 75, kap.III/3 a záver kap. VIII:
Ľudová architektúra a urbanizmus vidieckych sídiel na Slovensku, MK SR, NPKC Bratislava, Acadenie Elektronic Press, Bratislava, 08 1998, str.29-73
Hochberger E.: Das grosse Buch der Slowakei, Hochbergher, SINN 1997, str. 412.
Turcsány, J.:Čiastková správa z archívneho výskumu k identifikácii predchádzajúcich vlastníkov tzv. Mudrochovho mlyna v Dechticiach v období 18.-19. storočia (príloha)
Soročinová, A.: 4 mlyny Ruskinovce:pre Obecný úrad Ruskinovce, vydal Jozef Soročin VSJ, Michalovce 2010 (príloha)
Janota, Ľ.: Slovenské hrady, Nakladateľstvo Slovenskej ligy, s.r.o Bratislava 1938, hrad Dobrá Voda str. 187 – 193
Hrad Dobrá Voda, str.5/9 – 6/9, www.obecdobravoda.eu

www.mudrochovmlyn.sk


DOKUMENTÁCIA

1/ List vlastníctva s kópiou z katastrálnej mapy
2/ Dokumentácia k prestavbe mlyna v roku 1933 (príloha)
3/ Dechtice – Murdochovský mlyn – sila argumentu, LEO & COR – kresby uvedené k tomto elaboráte sú ideovým zámerom majiteľa mlyn o jeho budúcom vzhľade, nie sú historickou dokumentáciou, ale fotografie v ňom uložené dokumentujú stav usadlosti okolo roku 1950 – 70.
4/ Výrez z katastrálnej mapy z roku 1898 a z operátu z roku 1894 (príloha)
5/ Domovský list z roku 1924 (príloha)
6/ Dokumentácia k ryhovaciemu stroju (príloha)
7/ Vyjadrenie KPÚ Trnava k pamiatkovým hodnotám mlyna (príloha)
8/ Staticky posudok – Kohút sa spracováva a predbežne sme vychádzali s predpokladov z terénnej konzultácie.

MAPOVÉ PODKLADY
1 a 2. vojenské mapovanie v archíve PÚ Bratislava a KPÚ Trnava,
Katastrálna mapa z roku 1894 a jej parcelný operát v ÚAGaK Bratislava – Pozsony megye, Dejte Ny. oszl. XV. szelv. af., archív ÚAKG Bratislava,
Kópia katastrálnej mapy Dechtice, Správa katastra Trnava 2011


 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. Pekný deň prajem.

    Prosím,

    Pekný deň prajem.

    Prosím, mohol by ste uviesť autorov pamiatkového výskumu?

     

  2. Dobry den,

    autorkou

    Dobry den,

    autorkou pamiatkoveho vyskumu je Ing. arch. Ľudmila Husovská, CSc.

    S pozdravom ostava,

    Karol Zavodsky

  3. Hmmm, to som predpokladal.

    Hmmm, to som predpokladal. Podobá sa to pôvodnému návrhu na vyhlásenie za KP.

Comments are closed.