Zápis do zoznamu UNESCO prilákal do kostola viac turistov

Zápis dreveného artikulárneho kostola v Hronseku v okrese Banská Bystrica do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO priniesol podľa očakávaní zvýšený záujem turistov o túto pamiatku. Rok po tomto zápise to pre agentúru SITA začiatkom júla 2009 potvrdil hronsecký starosta Pavol Zemek aj tamojšia evanjelická farárka Anna Jakušová. Kým starosta odhaduje, že počet turistov sa zvýšil dvoj- až trojnásobne, farárka je v odhade miernejšia a tvrdí, že počet turistov sa nanajvýš zdvojnásobil. „Nebol taký nával, aký sme čakali. Za rok sem prišlo okolo 20-tisíc návštevníkov. Uvidíme však, čo urobí táto letná sezóna, keďže už sme v ponuke cestovných kancelárií pre zahraničných turistov,“ povedala Jakušová. Dodala, že zvýšená návštevnosť im zatiaľ nijaké problémy nerobí, pre zahraničných turistov majú k prehliadke kostola pripravené sprievodné slovo vo viacerých jazykoch na audio disku.

Turisti si tak ako aj predtým môžu pozrieť kostol každý deň na požiadanie. Každú nedeľu sa v ňom konajú evanjelické služby božie a príležitostne v ňom bývajú kultúrne akcie, najmä džezové alebo šansónové koncerty či poetické pásma. Kostol má totiž kapacitu až 1 100 miest a lavice na chóre sú usporiadané ako v amfiteátri, má tiež dobré akustické vlastnosti. Generálnu opravu kostola vykonali naposledy v rokoch 1994 až 2000 a stála osem miliónov korún (266-tisíc eur). V poslednom roku si nevyžiadal žiadne väčšie rekonštrukčné zásahy, iba ochranu pred drevokazným hmyzom. Obec podľa starostu Zemeka plánuje vybudovať pri kostole pre turistov nové parkovacie miesta, zatiaľ však tento zámer nemá konkrétne vypracovaný.


Evanjelický drevený kostol v Hronseku postavili v rokoch 1725 až 1726. Je to artikulárny kostol, teda pri jeho výstavbe boli zachované podmienky výstavby protestantských kostolov stanovené v Šopronských artikulách z roku 1681, čiže je postavený celý z dreva bez použitia kovového klinca, nemá hlavný vchod od dediny, nemá vežu a bol postavený za jeden rok. Vysvätený bol 31. októbra 1726 a odvtedy nepretržite slúži svojmu účelu. Ide o barokový kostol škandinávskeho typu, jeho pôdorys má tvar kríža, pričom dlhšie rameno kríža má dĺžku 23 metrov, kratšie 18 metrov, výška kostola je osem metrov. Klenba tvarom pripomína prevrátenú loď. Kostol má päť vchodov a 30 okien, rozmiestnených po celom obvode. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti.


Neďaleká zvonica s podobnou architektúrou je rovnako stará ako kostol. V čase výstavby kostola vysadili aj lipy, ktoré dodnes rastú na jeho nádvorí. V hronseckom kostole pôsobili významní slovenskí dejatelia ako Ján Simonides či August Horislav Krčméry. V septembri 1847 sa tam oženil básnik Andrej Sládkovič.
Drevený artikulárny kostol v Hronseku zapísali do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO 7. júla 2008 spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi na Slovensku.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Nová zberateľská minca pripomína drevené kostoly

Slovensko bude mať novú zberateľskú mincu, od pondelka sa začína predávať strieborná minca v nominálnej hodnote desať eur s tematikou Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO – Drevené chrámy v slovenskej časti karpatského oblúka. Autorom návrhu mince je Patrik Kovačovský. V kremnickej mincovni by mali vyrobiť tridsaťtisíc mincí. Zberateľskú mincu budú predávať len zmluvní partneri NBS, ktorých zoznam je uverejnený na internetovej stránke NBS. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa NBS Jana Kováčová.

Verejnosti už je známich sedem divov Banskobystrického kraja

Zrúcanina Pustý hrad vo Zvolene, niekdajší kláštor v Hronskom Beňadiku, mesto Banská Štiavnica, technická pamiatka Čiernohronská lesná železnička, obec Špania Dolina, Kremnická mincovňa a drevený evanjelický kostol v Hronseku tvoria sedem divov Banskobystrického kraja, ktoré si vo vyše pol roka trvajúcej ankete vybrali jeho obyvatelia. Ako informoval hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja Peter Hajnala, do dvojkolovej ankety sa zapojilo takmer 2 700 hlasujúcich. Spomedzi 62 tipov na rôzne zaujímavé, historicky, kultúrne či prírodne výnimočné lokality, ktoré v prvom kole poslalo od mája do augusta takmer 300 ľudí, vybrala redakčná rada mesačníka Náš kraj do druhého kola 45 návrhov. Hlasovanie v druhom kole prebiehalo od septembra do konca roka, a to buď poštou prostredníctvom kupónov zverejnených v mesačníku Náš kraj, alebo internetom na oficiálnej stránke samosprávneho kraja.