aktivita diskusia Starožitnosti a zbierky Váhy VÝVOJ MIER NA SLOVENSKOM

  • benjo

    Member
    24. februára 2013 at 20:31

    VÝVOJ MIER NA SLOVENSKOM ÚZEMÍ

    Prvé písomné zmienky o mierach na území dnešného Slovenska pochádzajú z 13.storočia. Z 13.-
    14. storočia sa síce nezachovali údaje o zásahu panovníka do metrologického vývinu, ale nepriamo  vplývali na tvorbu niektorých mier – mensura regalis (kráľovská miera) z 1.polovice 13. storočia – sa
    používala pri určovaní oráčin a lesov ( plošná miera).
    Miery neboli dlho jednotné, nemali presne matematicky určenú veľkosť, menili sa časom či už dekrétmi panovníkov alebo inými zásahmi a na rôznych miestach mohla mať tá istá miera inú hodnotu. Ich rozmery sa odvodzovali zväčša od rozmerov tela ( hl. tie dĺžkové ) či bežne používaných predmetov.
    15. apríla 1405 (teda mesiac po krajinskom dekréte), kráľ Žigmund Luxemburský vydal tzv. Menší dekrét (Decretum minus), ktorý mal zjednotiť miery a váhy používané na území Uhorska podľa vzoru budínskych mier. V 1. článku bolo uvedené: tieto opatrenia sú na žiadosť podriadených a všetky merania funtov, librou a siahou, merania vína a poľnohospodárskych plodín sa majú merať podľa budínskych mier. Ďalej sa uvádza, že nielen všetky kráľovské, ale aj zemepánske mestá, dediny, hrady, mestečká musia používať tieto miery, pričom sankcia za nedodržanie bola konfiškácia všetkých vecí na meranie a váženie. Existovali však aj povolené výnimky pre duchovné osoby (cirkevný desiatok, dávky pre duchovné osoby atď.). Vydaný bol aj 2.dekrét kde znova vyzýva na používanie výlučne budínskych mier. Problém, ktorý však dekrét neriešil bol, že budínske miery nemali presne definované veľkosti a tak sa vlastne mohli dať vyhotoviť aj „pomenené“ budínske miery. Uhorsko sa nepodarilo metrologicky zjednotiť a budínske miery sa podarilo zaviesť len v niektorých stoliciach (na severe sa požívali martinské miery, v Trnave trnavská merica, východné Slovensko košické miery).
    Zjednotenie neprišlo ani počas panovania kráľa Mateja I.. Ďalším (neúspešným) pokusom zjednotiť miery a váhy bol zákon Vladislava II. Jagelonského z roku 1504 o povinnom používaní zákonných mier pri obchodovaní. V tomto dekréte o cenách sa udáva, že pri predaji a kúpe poľnohospodárskych plodín sa má používať jednotná (budínska) miera.
    V pomoháčskom období, v marci 1527 sa na zasadnutí snemu v Budíne vydalo nariadenie, ktoré zaviazalo Jána Zápoľského vyhotoviť jednotnú mieru a rozposlať ju do stolíc, pričom podžupani mali miery kontrolovať. K zjednoteniu neprispeli ani snahy habsburgovcov o zavedenie rakúskeho merného systému na území celej monarchie (napr. roku 1551 Ferdinand I. zväčšil mericu a uhorský snem to vzápätí zamietol). Neskôr počas vlády Rudolfa II. sa v r.1588 uznieslo v ďalšom dekréte, že za záväzné sa považujú staré budínske miery a konkretizoval sa v ňom dozor podžupanov pri metrológii. Zákon sa ale nedodržiaval. V nasledujúcom období vyšli ďalšie a ďalšie nariadenia na zjednotenie mier (r.1655, 1659, 1696). Dekrét z r.1715 od Karola I. uvádzal, že miery a váhy sa majú prispôsobiť bratislavským a tie mali byť záväzné pre zemepánov aj mestá a neumožňoval žiadne výnimky. Chybou zákona bolo, že dozor bol delegovaný na stoličné úrady a priama zodpovednosť bola na podžupanoch. Neskôr prichádzali rôzne nariadenia palatína, kráľovskej rady atď. na zavedenie a
    dodržiavanie bratislavských mier (napr. v r.1807 uhorský snem s konečnou platnosťou rozhodol o zjednotení merných jednotiek na základe bratislavských mier), ale prax pokrivkávala za legislatívou, takže ani tieto pokusy neboli celkom úspešné. Rôznorodosť sa však prejavila aj tu a niektoré tieto miery mali odlišné veľkosti na niektorých častiach nášho územia.

    Dovtedy všetky významnejšie stredoveké mestá mali vlastné miery. Tie boli akýmsi prejavom ich suverenity, ktorý sa uplatňoval na jarmokoch a trhoch, pretože každé takéto mesto malo svoj vlastný právny systém. Miery významných trhových stredísk sa však dali navzájom prepočítať. Používanie lokálnych mier bolo tiež výhodné pre cirkev a svetských hodnostárov (možnosť zvyšovať dávky). Za nedodržiavanie mier (aj lokálnych, ktoré upravovali mestá, stolice atď.) boli tresty peňažné, telesné (useknutie ruky…). Na ich správne používanie boli určené osoby ako trhový sudca vyberajúci trhové poplatky, ktorý tiež kontroloval tovar a meradlá. Pri nedodržaní mier a váh boli dané pokuty až do výšky zhabania majetku. Niekde boli na tento účel inšpektori, napríklad z radov užšej či širšej mestskej rady. Funkcia trhových sudcov nepatrila medzi obľúbené a niekedy sa stávali aj terčom posmechu a napadnutia.
    Mnohé mestá mali na verejných miestach mestskú váhu, ktorú si kupci mohli prenajímať a za ktorú poverený vyberač váhových poplatkov vyberal poplatok (Trenčín mal v úschove mestské závažie a viedol registre váženia na veľkej mestskej váhe). V Nemecku už koncom 15. storočia začali stavať váhové domy, kde boli veľké mestské váhy, ktoré mal na starosti váhový majster. U nás to nebolo bežné, ale napríklad v Banskej Bystrici váhový dom fungoval od 1/3 16. storočia. Spomína sa aj Trnava kde v r.1576 počas obilninových trhov zase prenajímali váhy na sypaniny.
    Domáci obchodníci mohli mať aj vlastné váhy, ale museli si ich nechávať premeriavať (raz za mesiac, štvrťrok..).

    Začiatkom 19. storočia sa nejednotnosť vo vývine prehlbovala, mestá sa stále odvolávali na svoje privilégiá a k unifikácii mier nedošlo vlastne až do r. 1876 kedy sa u nás zaviedol metrický systém. Ten síce vznikol ešte v r. 1790 vo Francúzsku, ale trvalého uplatnenia a rozšírenia sa do sveta sa dočkal až 20.mája 1875 kedy bola podpísaná Metrická konvencia – “Convention du metre”. Podpisu sa zúčastnilo 18 štátov – Argentína, Belgicko, Brazília, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Peru, Portugalsko, Rakúsko-Uhorsko, Rusko, Švédsko, Švajčiarsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, Venezuela a Spojené štáty americké. Na základe danej zmluvy vznikol aj Medzinárodný úrad pre miery a váhy. V Rakúsko-Uhorsku bola metrická sústava zavedená zákonom zo dňa 23. júla 1871 s platnosťou od 1.januára 1876. Ako už býva zvykom, samotná zmena nenastala zo dňa na deň a prevažne ľudia na vidieku používali niektoré staré miery ešte dlhú dobu (ešte aj v 20.rokoch 20.stor.). Československá republika sa k metrickej sústave po svojom vzniku pripojila samozrejme tiež a to v r.1922.
    http://sk.scribd.com/doc/116296237/Metrologia
    http://korzar.sme.sk/c/4440298/stredoveke-mesta-mali-svoje-miery.html
    http://www.metrona.sk/metrona/mix/meter.htm
    http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/14758/?print=1