aktivita diskusia Hrady, zámky a kaštiele Hrad Tematín

Tagged: 

  • Posted by adso on 4. marca 2007 at 12:49

    Spolu s Trenčianskym,Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a doležitého brodu cez Váh. Kedže ho postavili na vysokom a zdaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady boli totiž vizuálne prepojené, to znamená, že si v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia. V dochovaných listinách sa o hrade dozvedáme už koncom 13. storočia. Počas nasledujúcich takmer 450 rokov prešlo hradné panstvo celým kolotočom udalostí, počnúc spormi o majetky a končiac ich konfiškáciou. Na začiatku 17 storočia získal hrad Stanislav Thurzo a postaral sa o jeho nálžitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. Hradný komplex tvorila hranolová veža a hradný palác obklopený múrom. Malým úzkym priechodom oddelili horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie chránili dve bašty zabezpečené ešte priekopou. V polovici 17 storočia sa spolumajiteľmi Tematína a Brunoviec Berčéniovci. Našli na hrade útočisko lebo počas osmanskej v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Na Tematínskom hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho. O dvadsať rokov neskor spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tokolyho skonfiškovali všetky majetky. Vačšinu hradu a panstva v tom čase už vlastnili Berčéniovci, ktorí ešte predtým začali so stavbou kaštiela v Brunovciach. Tam potom aj premiestnili viaceré zariadenia z Tematína. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, počas povstania Františka II. Rákociho dal pre istotu Tematínsky hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom aj stálu vojenskú posádku. V roku 1710 cisársky generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Berčéniho. Ten však ešte predtým z kaštieľa utiekol na hrad. Oddiel vojska sa teda vypravil dobyť Tematínsky hrad. Berčénimu sa však z hradu podarilo utiecť skor ako ho obkľúčili vojaci. Obrancovia hradu vydali hrad až po troch dňoch. Za ten čas Berčéni horskými cestami utiekol do Poľska. Tematín cisárske vojsko rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky. Zrúcanina hradu Tematín, hneď na začiatku by som chcel opraviť jednu mystifikáciu, s ktorou sa stretávam vo všetkých doterajších odborných publikáciách, hrad Tematín je priraďovaný k obci Hrádok, pritom je síce pravda, že prístupová cesta na hrad vedie z obce Hrádok, ale vo všetkých aj najstarších zápisoch v katastri je vedený v katastrálnom území obce Lúka. Môžem uviesť jeden príklad, ktorý som riešil, hrad Hrušov, nachádza sa v katastri obcí Hostie (väčšia časť), menšia časť zasahuje do katastra obce Topoľčianky, prístupová cesta vedie z cesty smerujúcej z Topoľčianok do Skýcova, ale jednoznačne je priraďovaný k obci Hostie. História Tematína z maďarskej stránky http://www.varak.hu Ku vzniku hradu Tematín sa nám neviaže žiadny presný dátum. Podľa historika Pála Engela, bol postavený niekedy po spustošení krajiny tatármi v rokoch 1241-42, ale ešte pred rokom 1264, počas veľkej výstavby hradov, pravdepodobne na pokyn kráľa Belu IV. Prvá písomná zmienka je uvádzaná v listine pochádzajúcej z roku 1264, podľa ktorej komesovia Demeter a Michal z rodu Rosd, úspešne ubránili hrad, pred vojskom Belu IV.,počas vojny medzi Belom IV. a kráľovičom Štefanom, jeho synom, o trón, (neskôr kráľ Štefan V.) Začiatkom 14. storočia hrad Tematín a územie horného Uhorska (dnes Slovenska), sa dostalo do područia oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Všetkých trinásť župných miest si ho zvolilo za panovníka, hoci spočiatku sa naoko vyhlásil za stúpenca kráľa Václava, skutočne však nikoho neuznával za panovníka. Moc v ozbrojenej službe zveril viac-menej príbuzným, aby si tak zaistil ich vernosť. Po smrti Matúša Čáka v roku 1321, sa hrad dostáva do vlastníctva syn Amadea? z rodu Gutkeled, prívrženca kráľa Karola Róberta, Mikuláša – šoproňský župan a komárňanský (veliteľ?), ktorý so svojím vojskom obsadil Oponický, Uhrovecký, Prievidzký, Bojnický a Topoľčiansky hrad. V júli, kráľovské vojská priamo pod vedením kráľa Karola Róberta obsadili Trenčín, pričom ostatné hrady patriace ešte Matúšovi Čákovi sa vzdali. Neskoršie tematínske panstvo prechádza do vlastníctva kráľovskej Komory. V roku 1348 kráľ Ľudovít Veľký daruje svojmu prívržencovi nitrianskemu županovi Vavrincovi Tóthovi. Od neho sa potom odvodzuje neskorší mocný a bohatý rod Ujlaky. Barón Mikuláš Ujlaky spolu s Ladislavom Garaiom a Michalom Szilágyim zorganizovali sprisahanie proti na trón nastúpivšiemu Matejovi Hunyadymu. Po hanebnom neúspechu, ktorý utrpeli, keďže nemecký cisár Fridrich Habsburský im neposkytol pomoc, a sprisahanie sa prezradilo,od pätnásť ročného panovníka dostal milosť, a takto si mohol ponechať svoje majetky. O pár rokov kráľ Matej s úmyslom šľachtica si zaviazať, menoval Mikuláša Ujlakyho za Sedmohradské knieža. Takto sa dostáva ďaleko od svojho panstva v údolí Váhu. Smrťou kniežaťa Vavrinca Ujlakyho vymrel Ujlakyovský rod po meči. Hoci existovala zákonná dedičská zmluva s rodom Zápoľských, predsa len motív vlastníctva obrovského majetku, do ktorého patrilo 19 hradov, 9 kaštieľov a 300 nevoľníckych dedín pripadla späť do rúk kráľovskej Komory. V bitke pri Moháči v boji s turkami padol kráľ Ľudovít II. a s ním aj väčšia časť vojska. V krajine vypukla anarchia, a v tejto situácii väčšina šľachty dosadila na trón sedmohradské?knieža Jána Zápoľského, pričom menšia časť šľachty na Bratislavskom hrade podporovala Ferdinanda Habsburgského. Alex Thurzo, taverník, ktorý sa pridal k druhému táboru už predtým dostáva tematínske panstvo do zálohy. V roku 1527, vo úspešnej vojenskej výprave na území dnešného Slovenska, je Ferdinand Habsburgský korunovaný za Uhorského kráľa. Alex Thurzo patrí k najbližším prívržencom, ako taverník je tretím najvyšším úradníkom, je vymenovaný za najvyššieho sudcu v krajine. Tieto funkcie zastával až do roku 1541. Šľachtický rod Thurzovcov bol v Uhorsku uznávaný, vplyvný, mocný a bohatý, mali vo vlastníctve obrovské územia, panstvá na ktorých tisíce nevoľníkov zväčšovalo thurzovskú pokladnicu.Viac členov rodiny zastávalo funkciu trenčianskeho a nitrianskeho župana, takto spoločne mali neobmedzený vplyv, a vládli nad touto krajinou. V bližšie neurčenom čase Tematín získala Báthoryovská rodina, a k nemu patriacich 10 nevoľníckych dedín.Vzdialený od koryta Váhu a nie príliš dôležitý, hral iba rolu panského sídla. Hoci vtedajšia obranyschopnosť hradu bola primeraná, ku na kopci sa týčiacom hrade postavili taliansku baštu , bastion. Prostredníctvom dedičstva sa od Báthoryovcov dostalo do vlastníctva Csákyovcov. V roku 1668 predloženom inventáre pevnosť bránili 1húfnica a dva kanóny. Podľa súpisu je stav miestností dobrý, iba šindľová strecha je schátraná. Obvodový múr hradu sa na jednom mieste zrútil, bolo k nemu treba pristaviť plentu. V roku 1676 gróf Štefan Čáky dáva hrad do zálohy Mikulášovi Bercsényimu staršiemu. Na tomto základe sa hradológ Csaba Csorba domnieva, že Mikuláš Bercsényi mladší, jeden z vodcov kuruckého povstania sa nenarodil na Tematíne, ale v kaštieli v Brunovciach, ktorý bol už od roku 1658 vo vlastníctve Bercsényiovcov. V roku 1680 gróf Štefan Čáky nadobúda späť vlastnícke práva. Niekedy počas povstaní sa k nemu vzťahuje súpis na vrchole kopca stojaceho hradu, má v jednom paláci 8 izieb, 1kuchyňu, a k nemu príslušiace schodiská, pivnicu, sklady a v druhej obytnej časti 3 izby, 1výklenok, a 1 pivnica. Mali aj dva koče, jeden používal kastelán. Dostal 80 forintov v hotovosti, v naturáliách obilie a soľ. V roku 1686 sa Mikuláš Bercsényi starší so synom sa zúčastňujú oslobodzovacích bojov spod 150 ročnej tureckej nadvlády sídla kráľov v Bude a mesta Buda, ako veliteľ jedného šľachtického oddielu. Mladší Mikuláš je v rokoch 1693-1708 v ďalekej Užskej župe vo funkcii župana, zdržujúc sa ďaleko od rodinných majetkov. Zakrátko sa aj gróf Mikuláš Bercsényi zapája do sprisahania šarišského župana Františka Rákocziho II. proti cisárovi Leopoldovi Habsburgskému. Sprisahanie bolo prezradené, pretože ich spojka s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV bol cisársky provokatér a aj gróf Mikuláš musel ujsť za hranice. Táto historická legenda, že Bercsényi utiekol z Tematína do Poľska sa s veľkou pravdepodobnosťou mohla stať v roku 1701, ale nie v roku 1710. Hoci ani to nemusí byť pravda, pretože Bercsényi ako užhorodský župan sa viacej zdržiaval vo východných Karpatoch, ako v údolí Váhu.( Jeden list Rákoczimu je z apríla 1701 písaný v kaštieli v Brunovciach, v auguste 1701 píše francúzskemu kráľovi Ľudovítovi XIV, už z Waršavy.) Na konci roku 1703 sa vracia domov F. R. II s poľskými žoldniermi a začína protihabsburgské povstanie. Po počiatočných ťažkostiach a nasledujúcich úspechoch sa k nim pridali chudobní ľudia a nevoľníci, neskôr šľachtici. Ústrednú rolu vo vedení boja mal gróf Bercsényi, ktorého knieža F.R. II. vymenuje za hlavného veliteľa povstaleckých vojsk. Ako veliteľ, pre svoje uštipačné poznámky, prchkú, popudlivú, zlostnú povahu nebol veľmi obľúbený v tábore povstalcov, ale najjasnejšie knieža, aj zo starého priateľstva, sa ho vždy zastal. Koncom roku 1703 sa celá trenčianska župa dostala pod kontrolu povstalcov. Kapitulovalo aj mesto Trenčín, ale na vyšom mieste stojaci trenčiansky hrad pod vedením župana Illesházyho, a do hradu sa stiahnuvšími šľachticmi z okolia odolalo ozbrojenému náporu. V tejto dobe sa do rúk povstalcov dostalo aj rodinné sídlo Bercsényiovcov Tematín, ktorý ale nezohral žiadnu rolu v ďaľšom povstaleckom ťažení. Na tomto území, od Tematína severnejšie položený hrad Beckov zostal v rukách cisárskych labancov. V auguste 1708, generál Heister s cisárskym vojskom dobyl späť stratené uzemia. Po porážke sa kuruci pomaly vytratili z údolia Váhu. Po kapitulácii Nitry, už iba Nové Zámky zostávajú v rukách povstalcov až do septembra roku 1710. Počas povstania, 21. novembra 1710 odchádza gróf M. B., hlavný veliteľ povstaleckých vojsk s diplomatickým poslaním k ruskému cárovi Petrovi I. Veľkému. Viac už na rodnú uhorskú zem nevstúpi (čo tiež nie je úplne pravda). Teda nie z Tematína ušiel do Poľska skrytý horami, ale s posolstvom kniežaťa F. R. II., dúfajúc v poskytnutie vojenskej pomoci ruského cára. Po neúspešnej misii sklamaný zostáva v dlhšom poľskom vyhnanstve, po ktorom nasledujúc svojho veliteľa usadil sa v tureckom meste Rodostov. Tam aj zomiera 6. novembra 1725. Na posledné hodiny hradu Tematín nie je jednoznačný dátum, môže byť, že už po trenčianskej bitke mohli víťazní cisárski žoldnieri vyhodiť hrad do vzduchu, podľa iného dokumentu, sa to stalo až v roku 1710. Múry tohto stredovekého hradu od tej doby chátrajú. V roku 2001 po obhliadke hradu, môžeme konštatovať, že na hrade sa doposiaľ neurobil archeologicý výskum, ani konzervačné práce, pritom by hrad mohol byť turisticky atraktívnou architektonicko-historickou pamiatkou krajiny v údolí Váhu. Ak si to porovnám s údajmi, ktoré nám prináša aj nová knižka o Tematíne od pána Martina Bónu, je tam niekoľko nezrovnalostí. Už prvá prvá zmienka je odlišná, som presvedčený, že údaje uvádzané slovenskou stranou sú pravdivejšie, lebo naozaj nikde potom sa rod Rosd neuvádza ako majiteľ hradu, a je skôr spojený s východnou časťou Uhorska, ale doba vzniku hradu je zhruba rovnaká. Potom mám menší chaos s dátumami uvádzanými pri vlastníctve hradu Štefanom Čákym a Bercsényim starším. Od roku 1676 získava hrad Bercsényi, o štyri roky späť Čáky, zo slovenského prameňa sa dozvedám, že vlastníctvo hradu bolo spoločné až do roku 1685, keď grófovi Štefanovi Čákymu bol skonfiškovaný majetok za účasť v povstaní Imricha Thököliho, vlastníctvo hradu sa dostáva do rúk Bercsényiovcov (väčšina), menšia časť hradu je vo vlastníctve Šándorovcov. Prikláňam k myšlienke uvádzané maďarskou stranou, že Bercsényi mladší, sa narodil v Brunovciach a nie na Tematíne aj z prozaického dôvodu, že pre jeho mamu bolo lepšie, pohodlnejšie a bezpečnejšie zostať pri pôrode dolu v kaštieli. Únik do Poľska, (pravdepodobnejšia sa mi zdá byť maďarská verzia), v roku 1710 po bitke pri Romhányi sa mi zdá byť nepravdepodobný, lebo ako viem, ale môžem sa aj mýliť, presný dátum čiastočnej likvidácie hradu nepoznáme a od roku 1686 sa zdržuje g. M. B. doma iba výnimočne, a po bitke pri Romhányi kurucké vojská organizovane ustúpili a až do konca jesene kontrolovali väčšinu Horného Uhorska, vrátane najvýznamnejších pevností. Hrad mal dobyť generál Heister, tu pripomínam, še sa tak mohlo udiať iba do zhruba konca septembra, keďže potom bol nahradený maršalom Pálffym. Prelom nastal až na jeseň 1710, september – padli Nové Zámky, Szolnok, november Jáger (Eger), december Prešov a iné pevnosti. Povstalcom zostali iba východnejšie stolice. Február 1711 – F. R. II. odchádza za ruským cárom – vyjednať pomoc u ruského cára Zatiaľ ho zastupoval nástupca grófa M. B. na poste hlavného veliteľa gróf Alexander Károli, napriek zákazu Rákocziho, vo februári vydal cisárskym Košice a podpísal v Szatmári tzv. Szatmársky mier 30. apríla 1711. Na druhý deň zložilo 12 000 kurucov zbrane. Bitka pri Romhányi – január 1710, Predkladám dátumy a miest pôvodu časti korešpondencie g. Bercsényiho z tej doby rôznym adresátom 1710 január 31 – Užhorod 1710 február 14 – Užhorod 1710 apríl 26 – Košice, až do 14. októbra východné Slovensko, aj keď vylúčiť sa nedá, že bol aj doma, ale do Poľska odtiaľ zrejme neušiel, od 20. decembra 1710 v Jarosľavli, Moscic a Skolje?, Ľvov, Javorov,Narajov?, Brezovo – Poľsko do 20. mája 1712, potom opäť Ľvov 29. jún 1712 -10. augusta 1712 Raz za mnou prišiel kolega Bohuš s informáciou, že v maďarsku vyšla knižka o grófovi Bercsényim a bolo by dobré ju získať. Tak som ju prostredníctvom internetu kúpil, začal čítať a musím sa priznať, že po prečítaní úvodu ma osoba grófa Bercsényiho zaujala. Bol som dosť zhrozený, keď som si prečítal iba kúsok, uvádzaný v tejto knihe, čo napísal o M. B. jeho životný súputník knieža F. R. II. vo svojich pamätiach. Znosil ho pod čiernu zem, ale je tam uvádzaný iba kúsok, takže neviem, čo si mám myslieť. Na to že bol vojak, a dobrý, bol to aj vzdelaný a zrejme aj inteligentný človek, i keď asi svojský. Spomínaná kniha sa volá Bercsényi Mikuláš – vybrané listy, napísal ju odborník na Františka Rákocziho II. a ich dobu Köpeczy Béla. Čítal som aj zopár listov, celkom sa mi páčili a aj v úvode knihy je veľmi kladne hodotená nielen výpovedná, ale aj literárna hodnota listov. Zo životopisu viem, že študoval v Trnave, potom slúžil v cisárskom vojsku. V oslobodzovacích bojoch o kráľovský hrad v Bude a mesto Buda sa aj s otcom vyznamenali, dostal hodnosť plukovníka ako 21 ročný. Potom je vymenovaný vrchným kapitánom (vrchným vojenským veliteľom) v Szegede. V roku 1687 dostali aj s otcom rad (Hrdina zlatej ostrohy?). Stáva sa kráľovským radcom a užhorodským županom. Ale to ostatné neskôr, mám už viac-menej preložený aj úvod spomínanej knihy, ktorú sa chystám, ako čas dovolí preložiť, lebo sa mi páči. Pri zisťovaní si dátumu Bitky pri Romhányi som natrafil na úžasnú vec, Východoslovenské slobodné kráľovské mestá Prešov, Bardejov a Sabinov v posledných protihabsburských povstaniach (1670 – 1711), je to 380 strán, ale zaujímavých. Poznámka na záver, vo štvrtok sa mi dostala do rúk novovýjdená knižka od pána Martina Bónu o Tematíne, je naozaj veľmi zaujímavá, prináša aj nové poznatky o histórii vzniku, respektívne korekcie v doposiaľ publikovaných poznatkoch. Nájdeme tu naozaj všetko,čo môže takáto knižka obsahovať vrátane fotografií, rekonštrukcie, histórie, stavebného vývoja Svojim spôsobom ma dokopala k dokončeniu tohto prekladu a doviedla k ďaľším zdrojom poznania a ich súvislostí. Že prečo až teraz? Jednoduchá odpoveď, naozaj z nedostatku času a nechcem byť dodatočne zaujímavý, interpretujem iba to, k čomu som sa dopracoval pri mojom príspevku. Či sa gróf Bercsényi narodil na Tematíne, alebo v Brunovciach, či ušiel z Tematína do Poľska, je z hľadiska histórie hradu okrajová záležitosť. Úvod, preklad a dovetky vĺčik – tĺčik Spolu s Trenčianskym,Beckovským a Čachtickým hradom zabezpečoval ochranu horských pohraničných priesmykov do Uhorska a doležitého brodu cez Váh. Kedže ho postavili na vysokom a zdaleka viditeľnom mieste, slúžil aj ako signalizačný objekt. Spomínané hrady boli totiž vizuálne prepojené, to znamená, že si v noci pomocou ohňových signálov a cez deň vlajkami odovzdávali dohodnuté znamenia.

    V dochovaných listinách sa o hrade dozvedáme už koncom 13. storočia. Počas nasledujúcich takmer 450 rokov prešlo hradné panstvo celým kolotočom udalostí, počnúc spormi o majetky a končiac ich konfiškáciou. Na začiatku 17 storočia získal hrad Stanislav Thurzo a postaral sa o jeho nálžitú opravu a dokonalé vyzbrojenie. Hradný komplex tvorila hranolová veža a hradný palác obklopený múrom. Malým úzkym priechodom oddelili horný hrad od dolného nádvoria. Predbránie chránili dve bašty zabezpečené ešte priekopou.
    V polovici 17 storočia sa spolumajiteľmi Tematína a Brunoviec Berčéniovci. Našli na hrade útočisko lebo počas osmanskej v roku 1663 Turci hrady nedobíjali. Na Tematínskom hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákociho.
    O dvadsať rokov neskor spolumajiteľovi hradu Štefanovi Čákimu za účasť v povstaní Imricha Tokolyho skonfiškovali všetky majetky. Vačšinu hradu a panstva v tom čase už vlastnili Berčéniovci, ktorí ešte predtým začali so stavbou kaštiela v Brunovciach. Tam potom aj premiestnili viaceré zariadenia z Tematína. Mikuláš Berčéni, hoci sa najradšej zdržiaval v kaštieli, počas povstania Františka II. Rákociho dal pre istotu Tematínsky hrad opraviť, dobre ho vyzbrojil a zriadil na ňom aj stálu vojenskú posádku.
    V roku 1710 cisársky generál Heister obsadil Brunovce s cieľom zajať Berčéniho. Ten však ešte predtým z kaštieľa utiekol na hrad. Oddiel vojska sa teda vypravil dobyť Tematínsky hrad. Berčénimu sa však z hradu podarilo utiecť skor ako ho obkľúčili vojaci. Obrancovia hradu vydali hrad až po troch dňoch. Za ten čas Berčéni horskými cestami utiekol do Poľska.
    Tematín cisárske vojsko rozváľalo a ešte v tom istom roku Berčénimu zhabali všetky majetky.

    Zrúcanina hradu Tematín,

    hneď na začiatku by som chcel opraviť jednu mystifikáciu, s ktorou sa stretávam

    vo všetkých doterajších odborných publikáciách, hrad Tematín je priraďovaný k obci

    Hrádok, pritom je síce pravda, že prístupová cesta na hrad vedie z obce Hrádok, ale

    vo všetkých aj najstarších zápisoch v katastri je vedený v katastrálnom území obce Lúka.

    Môžem uviesť jeden príklad, ktorý som riešil, hrad Hrušov, nachádza sa v katastri obcí

    Hostie (väčšia časť), menšia časť zasahuje do katastra obce Topoľčianky, prístupová

    cesta vedie z cesty smerujúcej z Topoľčianok do Skýcova, ale jednoznačne je priraďovaný

    k obci Hostie.

    História Tematína z maďarskej stránky http://www.varak.hu

    Ku vzniku hradu Tematín sa nám neviaže žiadny presný dátum. Podľa historika Pála

    Engela, bol postavený niekedy po spustošení krajiny tatármi v rokoch 1241-42, ale ešte

    pred rokom 1264, počas veľkej výstavby hradov, pravdepodobne na pokyn kráľa Belu IV.

    Prvá písomná zmienka je uvádzaná v listine pochádzajúcej z roku 1264, podľa ktorej

    komesovia Demeter a Michal z rodu Rosd, úspešne ubránili hrad, pred vojskom

    Belu IV.,počas vojny medzi Belom IV. a kráľovičom Štefanom, jeho synom, o trón, (neskôr

    kráľ Štefan V.)

    Začiatkom 14. storočia hrad Tematín a územie horného Uhorska (dnes Slovenska), sa

    dostalo do područia oligarchu Matúša Čáka Trenčianskeho. Všetkých trinásť župných

    miest si ho zvolilo za panovníka, hoci spočiatku sa naoko vyhlásil za stúpenca kráľa

    Václava, skutočne však nikoho neuznával za panovníka. Moc v ozbrojenej službe zveril

    viac-menej príbuzným, aby si tak zaistil ich vernosť.

    Po smrti Matúša Čáka v roku 1321, sa hrad dostáva do vlastníctva syn Amadea? z rodu

    Gutkeled, prívrženca kráľa Karola Róberta, Mikuláša – šoproňský župan a

    komárňanský (veliteľ?), ktorý so svojím vojskom obsadil Oponický, Uhrovecký,

    Prievidzký, Bojnický a Topoľčiansky hrad. V júli, kráľovské vojská priamo pod vedením

    kráľa Karola Róberta obsadili Trenčín, pričom ostatné hrady patriace ešte Matúšovi

    Čákovi sa vzdali. Neskoršie tematínske panstvo prechádza do vlastníctva kráľovskej

    Komory.

    V roku 1348 kráľ Ľudovít Veľký daruje svojmu prívržencovi nitrianskemu županovi

    Vavrincovi Tóthovi. Od neho sa potom odvodzuje neskorší mocný a bohatý rod Ujlaky.

    Barón Mikuláš Ujlaky spolu s Ladislavom Garaiom a Michalom Szilágyim zorganizovali

    sprisahanie proti na trón nastúpivšiemu Matejovi Hunyadymu. Po hanebnom neúspechu,

    ktorý utrpeli, keďže nemecký cisár Fridrich Habsburský im neposkytol pomoc, a

    sprisahanie sa prezradilo,od pätnásť ročného panovníka dostal milosť, a takto si mohol

    ponechať svoje majetky. O pár rokov kráľ Matej s úmyslom šľachtica si zaviazať, menoval

    Mikuláša Ujlakyho za Sedmohradské knieža. Takto sa dostáva ďaleko od svojho panstva

    v údolí Váhu. Smrťou kniežaťa Vavrinca Ujlakyho vymrel Ujlakyovský rod po meči. Hoci

    existovala zákonná dedičská zmluva s rodom Zápoľských, predsa len motív vlastníctva

    obrovského majetku, do ktorého patrilo 19 hradov, 9 kaštieľov a 300 nevoľníckych dedín

    pripadla späť do rúk kráľovskej Komory.

    V bitke pri Moháči v boji s turkami padol kráľ Ľudovít II. a s ním aj väčšia časť vojska.

    V krajine vypukla anarchia, a v tejto situácii väčšina šľachty dosadila na trón

    sedmohradské?knieža Jána Zápoľského, pričom menšia časť šľachty na Bratislavskom

    hrade podporovala Ferdinanda Habsburgského.

    Alex Thurzo, taverník, ktorý sa pridal k druhému táboru už predtým dostáva tematínske

    panstvo do zálohy. V roku 1527, vo úspešnej vojenskej výprave na území dnešného

    Slovenska, je Ferdinand Habsburgský korunovaný za Uhorského kráľa. Alex Thurzo

    patrí k najbližším prívržencom, ako taverník je tretím najvyšším úradníkom, je

    vymenovaný za najvyššieho sudcu v krajine. Tieto funkcie zastával až do roku 1541.

    Šľachtický rod Thurzovcov bol v Uhorsku uznávaný, vplyvný, mocný a bohatý, mali vo

    vlastníctve obrovské územia, panstvá na ktorých tisíce nevoľníkov zväčšovalo thurzovskú

    pokladnicu.Viac členov rodiny zastávalo funkciu trenčianskeho a nitrianskeho župana,

    takto spoločne mali neobmedzený vplyv, a vládli nad touto krajinou.

    V bližšie neurčenom čase Tematín získala Báthoryovská rodina, a k nemu patriacich 10

    nevoľníckych dedín.Vzdialený od koryta Váhu a nie príliš dôležitý, hral iba rolu panského

    sídla. Hoci vtedajšia obranyschopnosť hradu bola primeraná, ku na kopci sa týčiacom

    hrade postavili taliansku baštu , bastion. Prostredníctvom dedičstva sa od Báthoryovcov

    dostalo do vlastníctva Csákyovcov. V roku 1668 predloženom inventáre pevnosť bránili

    1húfnica a dva kanóny. Podľa súpisu je stav miestností dobrý, iba šindľová strecha je

    schátraná. Obvodový múr hradu sa na jednom mieste zrútil, bolo k nemu treba pristaviť

    plentu.

    V roku 1676 gróf Štefan Čáky dáva hrad do zálohy Mikulášovi Bercsényimu staršiemu.

    Na tomto základe sa hradológ Csaba Csorba domnieva, že Mikuláš Bercsényi mladší,

    jeden z vodcov kuruckého povstania sa nenarodil na Tematíne, ale v kaštieli v Brunovciach,

    ktorý bol už od roku 1658 vo vlastníctve Bercsényiovcov.

    V roku 1680 gróf Štefan Čáky nadobúda späť vlastnícke práva. Niekedy počas povstaní

    sa k nemu vzťahuje súpis na vrchole kopca stojaceho hradu, má v jednom paláci 8 izieb,

    1kuchyňu, a k nemu príslušiace schodiská, pivnicu, sklady a v druhej obytnej časti 3 izby,

    1výklenok, a 1 pivnica. Mali aj dva koče, jeden používal kastelán. Dostal 80 forintov v

    hotovosti, v naturáliách obilie a soľ.

    V roku 1686 sa Mikuláš Bercsényi starší so synom sa zúčastňujú oslobodzovacích bojov

    spod 150 ročnej tureckej nadvlády sídla kráľov v Bude a mesta Buda, ako veliteľ jedného

    šľachtického oddielu. Mladší Mikuláš je v rokoch 1693-1708 v ďalekej Užskej župe vo

    funkcii župana, zdržujúc sa ďaleko od rodinných majetkov.

    Zakrátko sa aj gróf Mikuláš Bercsényi zapája do sprisahania šarišského župana

    Františka Rákocziho II. proti cisárovi Leopoldovi Habsburgskému. Sprisahanie bolo

    prezradené, pretože ich spojka s francúzskym kráľom Ľudovítom XIV bol cisársky

    provokatér a aj gróf Mikuláš musel ujsť za hranice. Táto historická legenda, že Bercsényi

    utiekol z Tematína do Poľska sa s veľkou pravdepodobnosťou mohla stať v roku 1701, ale

    nie v roku 1710. Hoci ani to nemusí byť pravda, pretože Bercsényi ako užhorodský župan

    sa viacej zdržiaval vo východných Karpatoch, ako v údolí Váhu.( Jeden list Rákoczimu je

    z apríla 1701 písaný v kaštieli v Brunovciach, v auguste 1701 píše francúzskemu kráľovi

    Ľudovítovi XIV, už z Waršavy.)

    Na konci roku 1703 sa vracia domov F. R. II s poľskými žoldniermi a začína

    protihabsburgské povstanie. Po počiatočných ťažkostiach a nasledujúcich úspechoch sa k

    nim pridali chudobní ľudia a nevoľníci, neskôr šľachtici. Ústrednú rolu vo vedení boja mal

    gróf Bercsényi, ktorého knieža F.R. II. vymenuje za hlavného veliteľa povstaleckých vojsk.

    Ako veliteľ, pre svoje uštipačné poznámky, prchkú, popudlivú, zlostnú povahu nebol

    veľmi obľúbený v tábore povstalcov, ale najjasnejšie knieža, aj zo starého priateľstva, sa ho

    vždy zastal. Koncom roku 1703 sa celá trenčianska župa dostala pod kontrolu povstalcov.

    Kapitulovalo aj mesto Trenčín, ale na vyšom mieste stojaci trenčiansky hrad pod vedením

    župana Illesházyho, a do hradu sa stiahnuvšími šľachticmi z okolia odolalo ozbrojenému

    náporu. V tejto dobe sa do rúk povstalcov dostalo aj rodinné sídlo Bercsényiovcov Tematín,

    ktorý ale nezohral žiadnu rolu v ďaľšom povstaleckom ťažení.

    Na tomto území, od Tematína severnejšie položený hrad Beckov zostal v rukách cisárskych

    labancov. V auguste 1708, generál Heister s cisárskym vojskom dobyl späť stratené

    uzemia. Po porážke sa kuruci pomaly vytratili z údolia Váhu. Po kapitulácii Nitry, už iba

    Nové Zámky zostávajú v rukách povstalcov až do septembra roku 1710.

    Počas povstania, 21. novembra 1710 odchádza gróf M. B., hlavný veliteľ povstaleckých

    vojsk s diplomatickým poslaním k ruskému cárovi Petrovi I. Veľkému. Viac už na rodnú

    uhorskú zem nevstúpi (čo tiež nie je úplne pravda). Teda nie z Tematína ušiel do Poľska

    skrytý horami, ale s posolstvom kniežaťa F. R. II., dúfajúc v poskytnutie vojenskej pomoci

    ruského cára.

    Po neúspešnej misii sklamaný zostáva v dlhšom poľskom vyhnanstve, po ktorom

    nasledujúc svojho veliteľa usadil sa v tureckom meste Rodostov.

    Tam aj zomiera 6. novembra 1725.

    Na posledné hodiny hradu Tematín nie je jednoznačný dátum, môže byť, že už po

    trenčianskej bitke mohli víťazní cisárski žoldnieri vyhodiť hrad do vzduchu, podľa iného

    dokumentu, sa to stalo až v roku 1710. Múry tohto stredovekého hradu od tej doby chátrajú.

    V roku 2001 po obhliadke hradu, môžeme konštatovať, že na hrade sa doposiaľ neurobil

    archeologicý výskum, ani konzervačné práce, pritom by hrad mohol byť turisticky

    atraktívnou architektonicko-historickou pamiatkou krajiny v údolí Váhu.

    Ak si to porovnám s údajmi, ktoré nám prináša aj nová knižka o Tematíne od pána

    Martina Bónu, je tam niekoľko nezrovnalostí. Už prvá prvá zmienka je odlišná, som

    presvedčený, že údaje uvádzané slovenskou stranou sú pravdivejšie, lebo naozaj nikde

    potom sa rod Rosd neuvádza ako majiteľ hradu, a je skôr spojený s východnou časťou

    Uhorska, ale doba vzniku hradu je zhruba rovnaká.

    Potom mám menší chaos s dátumami uvádzanými pri vlastníctve hradu Štefanom Čákym

    a Bercsényim starším. Od roku 1676 získava hrad Bercsényi, o štyri roky späť Čáky, zo

    slovenského prameňa sa dozvedám, že vlastníctvo hradu bolo spoločné až do roku 1685,

    keď grófovi Štefanovi Čákymu bol skonfiškovaný majetok za účasť v povstaní Imricha

    Thököliho, vlastníctvo hradu sa dostáva do rúk Bercsényiovcov (väčšina), menšia časť

    hradu je vo vlastníctve Šándorovcov.

    Prikláňam k myšlienke uvádzané maďarskou stranou, že Bercsényi mladší, sa narodil v

    Brunovciach a nie na Tematíne aj z prozaického dôvodu, že pre jeho mamu bolo lepšie,

    pohodlnejšie a bezpečnejšie zostať pri pôrode dolu v kaštieli.

    Únik do Poľska, (pravdepodobnejšia sa mi zdá byť maďarská verzia), v roku 1710 po bitke

    pri Romhányi sa mi zdá byť nepravdepodobný, lebo ako viem, ale môžem sa aj mýliť,

    presný dátum čiastočnej likvidácie hradu nepoznáme a od roku 1686 sa zdržuje g. M. B.

    doma iba výnimočne, a po bitke pri Romhányi kurucké vojská organizovane ustúpili a až do

    konca jesene kontrolovali väčšinu Horného Uhorska, vrátane najvýznamnejších pevností.

    Hrad mal dobyť generál Heister, tu pripomínam, še sa tak mohlo udiať iba do zhruba konca

    septembra, keďže potom bol nahradený maršalom Pálffym.

    Prelom nastal až na jeseň 1710, september – padli Nové Zámky, Szolnok, november

    Jáger (Eger), december Prešov a iné pevnosti. Povstalcom zostali iba východnejšie stolice.

    Február 1711 – F. R. II. odchádza za ruským cárom – vyjednať pomoc u ruského cára

    Zatiaľ ho zastupoval nástupca grófa M. B. na poste hlavného veliteľa gróf Alexander

    Károli, napriek zákazu Rákocziho, vo februári vydal cisárskym Košice a podpísal

    v Szatmári tzv. Szatmársky mier 30. apríla 1711. Na druhý deň zložilo 12 000 kurucov

    zbrane.

    Bitka pri Romhányi – január 1710,

    Predkladám dátumy a miest pôvodu časti korešpondencie g. Bercsényiho z tej doby

    rôznym adresátom

    1710 január 31 – Užhorod

    1710 február 14 – Užhorod

    1710 apríl 26 – Košice, až do 14. októbra východné Slovensko, aj keď vylúčiť sa nedá, že

    bol aj doma, ale do Poľska odtiaľ zrejme neušiel, od 20. decembra 1710 v Jarosľavli,

    Moscic a Skolje?, Ľvov, Javorov,Narajov?, Brezovo – Poľsko do 20. mája 1712, potom opäť

    Ľvov 29. jún 1712 -10. augusta 1712

    Raz za mnou prišiel kolega Bohuš s informáciou, že v maďarsku vyšla knižka o grófovi

    Bercsényim a bolo by dobré ju získať. Tak som ju prostredníctvom internetu kúpil, začal

    čítať a musím sa priznať, že po prečítaní úvodu ma osoba grófa Bercsényiho zaujala.

    Bol som dosť zhrozený, keď som si prečítal iba kúsok, uvádzaný v tejto knihe, čo napísal

    o M. B. jeho životný súputník knieža F. R. II. vo svojich pamätiach. Znosil ho pod čiernu

    zem, ale je tam uvádzaný iba kúsok, takže neviem, čo si mám myslieť. Na to že bol vojak,

    a dobrý, bol to aj vzdelaný a zrejme aj inteligentný človek, i keď asi svojský. Spomínaná

    kniha sa volá Bercsényi Mikuláš – vybrané listy, napísal ju odborník na Františka

    Rákocziho II. a ich dobu Köpeczy Béla. Čítal som aj zopár listov, celkom sa mi

    páčili a aj v úvode knihy je veľmi kladne hodotená nielen výpovedná, ale aj literárna

    hodnota listov.

    Zo životopisu viem, že študoval v Trnave, potom slúžil v cisárskom vojsku.

    V oslobodzovacích bojoch o kráľovský hrad v Bude a mesto Buda sa aj s otcom

    vyznamenali, dostal hodnosť plukovníka ako 21 ročný. Potom je vymenovaný vrchným

    kapitánom (vrchným vojenským veliteľom) v Szegede. V roku 1687 dostali aj s otcom rad

    (Hrdina zlatej ostrohy?). Stáva sa kráľovským radcom a užhorodským županom.

    Ale to ostatné neskôr, mám už viac-menej preložený aj úvod spomínanej knihy, ktorú sa

    chystám, ako čas dovolí preložiť, lebo sa mi páči.

    Pri zisťovaní si dátumu Bitky pri Romhányi som natrafil na úžasnú vec, Východoslovenské

    slobodné kráľovské mestá Prešov, Bardejov a Sabinov v posledných protihabsburských

    povstaniach (1670 – 1711), je to 380 strán, ale zaujímavých.

    Poznámka na záver, vo štvrtok sa mi dostala do rúk novovýjdená knižka od pána Martina

    Bónu o Tematíne, je naozaj veľmi zaujímavá, prináša aj nové poznatky o histórii vzniku,

    respektívne korekcie v doposiaľ publikovaných poznatkoch. Nájdeme tu naozaj všetko,čo

    môže takáto knižka obsahovať vrátane fotografií, rekonštrukcie, histórie, stavebného

    vývoja Svojim spôsobom ma dokopala k dokončeniu tohto prekladu a doviedla k ďaľším

    zdrojom poznania a ich súvislostí. Že prečo až teraz? Jednoduchá odpoveď, naozaj z

    nedostatku času a nechcem byť dodatočne zaujímavý, interpretujem iba to, k čomu som

    sa dopracoval pri mojom príspevku. Či sa gróf Bercsényi narodil na Tematíne, alebo v

    Brunovciach, či ušiel z Tematína do Poľska, je z hľadiska histórie hradu okrajová

    záležitosť.

    Úvod, preklad a dovetky vĺčik – tĺčik

    antik odpovedal 12 years, 2 months ago 20 Členovia · 70 odpovede/odpovedí
  • 70 odpovede/odpovedí
  • adso

    Member
    4. marca 2007 at 13:25

    Jeden z mojích naj hradov, vyznačuje sa okrem pôsobivého umiestnenia a prekrásnej prírody aj nádhernými výhľadmi kedže ako jeden z najvyššie položených hradov majestátne tróni na dolným považím.

    Na obrázku máte možnosť vidieť prierez hradom od jeho hornej časti až po dolný palác, ktorý je v pozadí.

  • adso

    Member
    4. marca 2007 at 13:32

    Pravdepodobne najvýraznejšia dominanta hradu, tzv. Hranolová veža, ktorú máte možnosť vidieť od prístupovej cesty k hradu.

  • chobot

    Member
    8. decembra 2007 at 13:32

    Halló halló

    Vznikla nová občianska iniciatíva na záchranu hradu Tematín

    http://www.tematin.eu/

    Kto chcete im pomôcť ???

    :-)

    Držím palce nech sú dobrí a nech im to vydrží pokope čo najdlhšie

  • stratus

    Member
    18. júna 2008 at 10:32

    Tento vikend 20 – 22.6.2008 sa chysta workshop tak ste vsetci srdecne pozvany. Pravdaze nielen na pracu, ale kludne privitame aj beznych navstevnikov. :D

  • skalan

    Member
    18. júna 2008 at 14:38

    Davam dopozornosti dalsiu stranku:

  • stratus

    Member
    16. augusta 2008 at 22:31

    Prave som sa vratil z hradu po 20 dnoch makacky… murovali sme oporne piliere, rezali stromy v priestoroch hradu, cistili a triedili sutre, robili sprievodcovstvo pre turistov, vyrabali pozornosti, sparovali, mali odborne prednasky od uja Kozu, Metoda, Mira Matejku, Andreja Stiavnickeho a mnohe ine..

    tu je par fotiek pred pilenim a po nom

    po vyrube

  • skalan

    Member
    22. augusta 2008 at 16:22

    tak tak, mozem potvrdit:

  • Anonymous

    Member
    3. septembra 2008 at 21:32

    vštekých pozývam na workshop, ktory sa uskutoční tento víkend, 5.-7.9.2008 na Tematíne
    cestu preplácame (nie benzín!!!), strava je zabezpečená od piatkovej večere po nedelný obed.
    začíname v piatok o 16:00

    dovidenia na tematíne

  • Anonymous

    Member
    18. septembra 2008 at 14:33

    zdravím všetkých priaznivcov Tematína. pozývam Vás na 5. workshop, ktorý sa bude konať 26.-28.9.2008. stravu máme, cestovné preplácame, spíme v stanoch na hrade. práce je dosť a zábavy bude tiež dosť. bdeme tam od piatku poobedia.
    tešíme sa vás.

  • Anonymous

    Member
    29. septembra 2008 at 16:56

    Ďakujem Maťovi z Východnej,Peťovi z Oravy, Vizliovcom z Nitry, Bohušovi a Milanovi zo Združenia na záchranu hradu Tematín a Lucke z Abrahámu, ako ako jedinej zástupkine nežného pohlavia za účasť na workshope na Tematíne tento víkend. Bolo nás síce málo, ale spravili sme kus dobrej práce a opäť nasali atmosféru jedného z najkrajších hradov na Slovensku. Ešte raz všetkým ďakujem a teším sa na ďalsie stretnutie.

  • stratus

    Member
    5. novembra 2008 at 22:11

    Po dlhsom case nieco pridavam… :)

    Video klip co som robil z fotiek a nahravok z akcii co sme robili na hrade

    http://www.youtube.com/watch?v=3FS_DmYd7us

    Tohtorocne prace su uz oficialne ukoncene a tesim sa na dalsi rok… poriadne to rozbehneme… :)

  • stratus

    Member
    9. novembra 2008 at 0:34

    Dalsi klip …. no co vam poviem…. v robote nuda tak co budem … :)

    Tento je o ludoch co pracovali na hrade…uz sa stale obmiela ako im dakujeme. Ja teda poviem len jedno… “detto” :)

    http://www.youtube.com/watch?v=7GiSLAm9PaA

  • skuuty

    Member
    13. novembra 2008 at 14:44

    SúúúúúúúťAž!!!!!!!!!!!!

    vlcik-tlcik a hlucha zabka ma inspirovali k tomu, aby som vyhlasil sutaz o to, kto napise na nasu knihu navstev ( ) najkrajsiu, ale kratku rozpravku, kde by sa spominal rozpravkovy hrad Tematin (ale moze byt aj iny rozpravkovy. napr. ostry kamen, stary hrad, hricov…). sutaz plati do vianoc tohto roka. vyhodnotenie bude v 2. sviatok vienocny clenami OZ Hrad Tematin. autor najkrajsej rozpravky bude odmeneny hrncekom Tematin s jeho nick menom.

    tak hor sa vymislat rozpravky :)

  • harp

    Member
    13. novembra 2008 at 16:44

    Opravujem: hor sa vymyslat rozpravky :) Na tom vsak nezalezi. Preco by sme nemohli zverejnit rozpravky aj tu? Dokonca nim mozeme vytvorit aj samostatnu temu. Preco obchadzat Obnova.sk?

  • skuuty

    Member
    16. novembra 2008 at 13:41

    misko, uuuplne s Tebou suhlasim. a mozme aj tieto z obnova.sk zaradit do nasho hodnotenia?

Page 1 of 5

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť