aktivita › diskusia › Hrady, zámky a kaštiele › Bratislavský hrad čaká miliardová rekonštrukcia › Správy v
-
Správy v čase.
http://bratislava.sme.sk/c/7513741/nicenie-historie-vystavbou-garazi-na-hrade-vyvolalo-odpor.html
Ak som aj ja ľud, tak im na ne seriem zvysoka. Múdrejšie urobia, ak odprezentujú všetky vzácne nálezy. Videl som už zopár odprezentovaných artefaktov z doby rímskej chránené kultivovaným technickým zastrešením.
Ešte jeden názor z fejsbúku.
Kubo Huba
Práve som sa dozvedel, aká bola reakcia na pamiatkovom úrade, keď sa dozvedeli o dnešnom občianskom proteste proti garážam na hrade. “Protest? Kto? Ludia? A to prečo?” To je príznačné pre väčšinu káuz v Bratislave. Odborníci si buď umyjú ruky alebo otvorene posluhujú establishmentu (rozumej oligarchom a mafiánom). Najväčší odborník na dejiny Bratislavy Štefan Holčík bol z garáží dokonca nadšený, ale u neho sa už nejedná o postoj, ale o diagnózu. Úskalím odborného pohľadu je vnímanie reality cez mikroskop. Špecialista sa pozrie na pamiatku, rozloží ju na jednotlivé kusy, zoradí ich do pomyselnej tabuľky a následne, prostredníctvom porovnania s inými jemu známymi pamiatkami, vyjadrí s definitívnou platnosťou hodnotu daného objektu prípadne len jednej jeho časti. Nevníma súvislosti, osadenie pamiatky v krajine, estetickú a duchovnú hodnotu daného miesta, vzťah bežného obyvateľa k miestu či objektu, dokonca ani celkový výraz objektu. Len tak je možné že pamiatkari obhajovali demoláciu pravej polovice historického Könyökiho domu aj so strechou, s argumentom, že len ľavá polka je hodnotná, len tak je možné, že pár krokov od rybárskeho cechu, na mieste významnom už od praveku, vyrastú výškové budovy Zuckermandlu s podzemnými garážami, na mieste archeologických nálezov (studní, dlažby, základov, fragmentov opevnenia ,atď.) označených ako nálezy bez historickej hodnoty, len tak je možné, že pár metrov od Žigmundovej brány vyrástol Fischerov dom, že nám zdemolovali industriálne pamiatky s posvätením pamiatkarov atď.. atď.. Skrátka tak ako pamiatkari nechcú pochopiť estetickú, urbanistickú a spoločenskú hodnotu objektov, nedokážu pochopiť ani svoje vlastné postavenie ku spoločnosti a verejnému priestoru. Aj táto téma sa musí na podobných protestoch otvoriť inak budeme my, ich účastníci, vždy neprávom označovaní ako nekompetentní. Pamiatky vo verejnom priestore sú vecou každého, kto v nom žije a k etickej otázke zachovania či nezachovania pamiatky sa môže vyjadriť každý občan, k historickému vedeckému opisu nech sa vyjadrujú špecialisti. Ak si pamiatkari nezačnú klásť podstatné otázky o ich funkcií v spoločnosti a nezačnú svedomito chrániť naše kultúrne dedičstvo pred ziskuchtivými investormi či obskúrnymi záujmami vlády, vyprofilujú sa nakoniec, napriek všetkej erudícií, ako nepríčetní idioti, ktorý zničili to, čomu zasvätili celý život. Na záver citát filozofa Václava Bělohradského: „Specializace je institucionalizovaná nezodpovědnost. Před kým je zodpovědný specialista? Před nikým, jen před dalším specialistou, navíc toho stejného oboru.“