Košice sa ešte ako osada prvýkrát spomínajú v roku 1230. Po tatárskom vpáde prišli nemeckí kolonisti. V roku 1290 sa spomínajú mestské hradby. V rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, stálo mesto na strane kráľa Karola Róberta z Anjou, ktorý vernosť a pomoc mesta v tejto bitke náležite ocenil. Výsady slobodného kráľovského mesta dostali Košice v roku 1342. V roku 1369 dostali Košice od kráľa Ľudovíta I. Veľkého erbovú listinu a sú tak vôbec prvým mestom v Európe, ktoré používalo svoj vlastný erb. Boli významnou súčasťou spolku východoslovenských miest tzv. Pentapolitany. V dobách tureckých vojen boli Košice centrom protitureckej obrany regiónu. Z tohto obdobia pochádzala moderná hviezdicová pevnosť tzv. Citadela. Požiar v roku 1556 zničil takmer celé mesto, ale následná rýchla obnova priniesla renesančné vplyvy. Stavovské povstania sa do dejín mesta zapísali nepriaznivo, ale napriek zložitej dobe tu v roku 1660 vznikla jezuitská univerzita. Začiatok 18. storočia priniesol opäť prosperitu, ktorá sa prejavila barokovými stavbami a úpravami starších budov.