Vranovský hrad

Zaniknutý hrad.

 

História a vývoj: 

Rozgonyiovci si pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia nechali postaviť sídlo v mestečku Vranov. V roku 1350 im kráľ Ľudovít I. udelil právo meča, na základe ktorého mohli bez účasti cirkevných a stoličných funkcionárov súdiť zločincov a zbojníkov, chytených na panstve Čičva, vo Vranove a popravy vykonávať v jeho chotári. Z toho nepriamo vyplýva, že v tomto období sa už vo Vranove zdržiavali častejšie ako na hrade Čičva, správnom centre panstva, ktorého palác sa v roku 1363 uvádza ako schátralý a sotva obývateľný. Z toho istého roku pochádza aj prvá písomná zmienka o sídle Rozgonyiovcov vo Vranove, v ktorej sa spomína ako „residencia“.
Reynold Rozgonyi si v 70. rokoch 15. storočia dal vo Vranove postaviť nový palác „novam domum suam in Varano“, ktorý nechal opevniť so súhlasom kráľa Mateja Korvína z roku 1472. Odvtedy sa vranovské sídlo Rozgonyiovcov v písomných prameňoch uvádza ako „castrum“. Súčasťou tohto hradu boli už dva paláce, starý a nový, ako sa píše v listine z roku 1474 „domorum nove et antique“.
Počas uhorsko-poľskej vojny v rokoch 1491 – 1492 bol hrad pravdepodobne poškodený, keďže v 15. a začiatkom 16. storočia Rozgonyiovci často žiadali mesto Bardejov o dodanie trámov, dosiek, tehál, ale aj murárov, stolára, studniara, maliara, aby vykonali na hrade potrebné práce.
Po smrti Štefana Rozgonyiho v roku 1523 sa panstvá Čičva, Vranov a Skrabské dostali do vlastníctva Andreja Báthoryho, Štefanovho zaťa. Po Báthoryovcoch prešli tieto majetky do rúk rodov Nádasdy, Nyáry, Drugeth, Zichy, Eszterházy, Forgách, Barkóczi, neskôr Hadik-Barkóczi.
V roku 1619 sa už v písomných prameňoch vo Vranove uvádza opevnený kaštieľ, ktorý bol po povstaní Gabriela Bethlena poškodený.
Jediné zobrazenie vranovského opevneného sídla pochádza z roku 1686. Jedná sa o medirytinu Justa van der Nypoorta, ktorá je súčasťou ilustrovanej príručky geometrie A. E. Burckharda von Birckensteina. Toto zobrazenie je dodnes odlišne interpretované. Podľa niektorých bádateľov sa na medirytine nachádza vranovský hrad s centrálnym gotickým donjonom, dvoma palácmi a priľahlými budovami, opevnený hradbami s nárožnými bastiónmi a obkolesený vodnou priekopou, podľa iných celé mestečko Vranov.
V dostupných písomných prameňoch sa nenachádza žiadna zmienka o zániku vranovského hradu. Všeobecne prevládajú názory, že hrad bol buď prestavaný na kaštieľ, alebo na jeho základoch v priebehu storočí vznikla iná zástavba. Dodnes nevieme s určitosťou povedať, kde presne vranovský hrad stál. Pri lokalizácii miesta existencie hradu autori vychádzajú z článku Imricha Szeghyho, ktorý na Nypoortovej medirytine videl vyobrazenie celého mestečka Vranov a podľa rozmiestnenia jednotlivých budov a lokalizácie priebehu základov hradieb z roku 1978 „cez ulicu Slobody povyše budovy OV KSS“ hrad situoval „medzi ulicami Slobody a Štúrovu, východne od ulice Sovietskej armády s centrom v oblasti gymnázia.“
V roku 1992 boli v priebehu stavebných prác v areáli Gymnázia približne 2 m pod úrovňou terénu nájdené podzemné priestory. Nad ich časťou stál od druhej polovice 18. storočia klasicistický kaštieľ Forgáchovcov, ktorý bol v roku 1987 zbúraný. Podzemné priestory sú dvojpodlažné s obdĺžnikovým pôdorysom a zaklenuté valenými samonosnými klenbami, ktoré sú vzájomne prepojené masívnymi arkádovými oblúkmi. O stavebných úpravách v neskoršom období svedčia nábehy starších klenieb prvého podlažia, na ktorých bola v celom rozsahu vymurovaná prevýšená valená klenba zo zmiešaného muriva a arkádové oblúky sekundárne podopreté murovanými piliermi. Priestory prvého podzemného podlažia majú rozmery 10 x 9 m a ich klenby dosahujú výšku 4 - 4,2 m.
V roku 2014 sa georadarovým meraním nad spomínanými podzemnými priestormi zistila existencia základov budovy v tvare písmena T. Vonkajšie rozmery hlavného krídla budovy predstavujú 36 x 15 m a hrúbka základov tohto krídla je 1,3 až 1,4 m. Budova s totožným pôdorysom v tvare písmena T je zakreslená na katastrálnej mape Vranova z roku 1867 vedľa klasicistického kaštieľa Forgáchovcov.

Číslo UZPF: 
10773
Index PÚSR: 
0
Ulica: 
Daxnerova
Číslo - orientačné: 
3
Adresa - Stará: 
Dr. C. Daxnera
Poloha: 
Gymnázium a Obchodná akadémia
Informačné zdroje: 

PAPPOVÁ, Judita, 1993. Návrh na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku. 5 s.
SLIVKA, Michal a Adrián VALLAŠEK, 1991. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo. ISBN 80 – 85174 – 42 – 1.
SZEGHY, Imrich, 1987. Opevnenie historického Vranova. In Vlastivedný časopis: 1987, roč. 36, č. 1, s. 35 – 36.
ULIČNÝ, Ferdinand, 1992. Mestečko Vranov v 14. – 17. storočí. In: I. MICHNOVIČ, ed. Dejiny Vranova nad Topľou. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, s. 94 – 110. ISBN 80 – 85174 – 65 – 0.
ULIČNÝ, Ferdinand, 1992. Vývin historického osídlenia Vranova a okolia. In: I. MICHNOVIČ, ed. Dejiny Vranova nad Topľou. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, s. 39 – 82. ISBN 80 – 85174 – 65 – 0.
TERRAY, Miroslav, 2014. Správa GPR prieskumu Vranov nad Topľou 2014. 9 s.
ZÁVADOVÁ, Katarína, 1974. Verný a pravý obraz slovenských miest a  hradov ako ich znázornili rytci a ilustrátori v XVI., XVII. a  XVIII. storočí. Bratislava: Tatran, 143 s. ISBN 61 – 518 – 74.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Hrady a zámky Štítky: Vranov nad Topľou

Logo

Vranovský hrad

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Ing. Pavol Kleban
Slovensko a Katalánsky atlas z roku 1375
28. marec, 2016, Ing. Pavol Kleban
Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
Víkend otvorených parkov a záhrad - pridajte sa
22. marec, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota
Predstavujeme: Olejomaľba Táborenie husárov z 18. storočia
24. február, 2016, Gemersko-malohontské...