Prosné - Keltské obetisko

V obci Prosné (okres Pov. Bystrica) , na pravej strane údolia Marikovského potoka v horskom sedle Uhliská, približne 1,2 km juhozápadne od obce sa v dobe rímskej (cca pred 2000 rokmi) nachádzalo kultové miesto - obetisko ľudu púchovskej kultúry. Miesto svojím tvarom pripomína amfiteáter s výškou 470/495 m (nad morom) a zvažuje sa k juhozápadu. Obetisko leží uprostred kopcov Ostrenec (540 m), Oddiely (524 m) a Žiar (570 m). Odlesnená plocha predstavuje približne 250x140 m a je sčasti lúkou, sčasti oráčinou. Cez sedlo Uhliská prechádza chodník do krátkej doliny Upohlav, ktorá je paralelná s Marikovskou dolinou.

História a vývoj: 

Nálezisko objavili vďaka upozorneniu miestneho obyvateľstva v roku 1965, kedy na poli bezprostredne pod úpätím Ostrenca zistili rozoranú tmavú vrstvu s úlomkami keramiky a kalcinovanými kosťami. V tom istom roku tu začal kopať A. Petrovský-Šichman, a pokračoval aj v nasledujúcom roku spolu s J. Moravčíkom na záchrannom výskume. Bolo vykopaných 5 sond, v ktorých sa našlo množstvo nálezov keramiky, prepálených šperkov, nástrojov, kostí, ostroha, perly, zlatá minca, bronzové náramky a ihlice, a podobne. Medzi sondami 2 a 3 bola objavená kolová jama, ktorá bola “šikmá” a objavená bola veľká obetná jama.

 

Obetná jama. 

V západnom rohu náleziska zachytili archeológovia mastnú čiernu hlinu, ktorá sa výrazne líšila od flyšového podložia. Táto hlina predstavovala výplň väčšej obetnej jamy. Prehĺbenina oválneho tvaru, bola zapustená do hĺbky 70 cm do podložia. Rozmery približne 240x90 cm. Výplň jamy pozostávala z jednotlivých 2-4 cm hrubých vrstiev humusu a 2-10 cm hrubých vrstiev sterilnej žltej hliny. Vrstvy sa tiahli viditeľne šikmo so sklonom na západ.. Tmavý mastný humus obsahoval veľa kalcinovaných kostí, črepiny, jednu neobhorenú zvieraciu kosť, úlomky bronzu, fragmenty 2 ihlíc (spôn) a jednu železnú pracku z opasku. Väčšia časť náleziska bola silne preoraná, takže iba miestami sa podarilo zachytiť niekoľko cm hrubú neporušenú vrstvu, ležiacu priamo na podloží. V dokumentácii nie je žiadna zmienka o ohniskách, prípadne o stopách po ohni. Vzorky drevených uhlíkov sa pri vykopávkach nebrali, alebo sa nezachovali.

Ako obetisko vyzeralo?

O interpretáciu obetiska sa pokúsil významný keltológ Karol Pieta, ktorý uvádza, že pri terénnych vykopávkach v Prosnom bolo možné získať iba málo informácií o tom, ako tento objekt pôvodne vyzeral, čo možno do určitej miery pripísať každoročnému preorávaniu pôdy nad plytko zasadeným objektom, ale nepochybne k tomu prispel aj samotný charakter kultového miesta. Pre rekonštrukciu a interpretáciu máme k dispozícii iba zistenú jamu s vrstevnatou výplňou, ďalej nájdené obetné dary a tiež kolovú jamu. Treba dodať, že ani celá plocha nebola úplne preskúmaná. Z vykonaného rozsahu vykopávok sa dá usudzovať, že objekt nemal žiadne také archeologicky zachytiteľné ohraničenie, ktoré býva typickým znakom každého posvätného miesta a má varovnú funkciu. Pri antických chrámových okrskoch (temenos) to býval múr alebo stupňovitá vyvýšenina (pódium), keltské svätyne bývali oddelené od profánneho okolia priekopou, palisádou, múrom, alebo kombináciou uvedených prekážok. V Liptovskej Mare bol posvätný okrsok vymedzený opevnením hradiska, v ktorom sa okrem popísaných kultových objektov nenachádzali intra muros žiadne iné stopy po osídlení. Na prístupnejšej východnej strane boli pri bráne osadené kamenné stély, ktoré naznačovali sakrálny charakter miesta a upozorňovali na nedotknuteľnosť tabuizovaného areálu.

 

Pri prírodných svätyniach, medzi ktoré objekt v Prosnom nepochybne patrí, musíme predpokladať viditeľné označenia na koloch alebo na stromoch na okraji čistiny alebo lesa. Viaceré antické pramene referujú o keltských posvätných hájoch a o v nich vykonávaných krvavých obetiach, často ľudských. Niektorí antickí autori popisujú takýto háj s oltármi a nahrubo vytesanými soškami bohov (modiel). Posvätné háje druidov spomínajú aj Tacitus a ďalší historici.

Kolová jamka

Táto už v texte spomenutá jamka bola vyhĺbená šikmo a čiastočne bola obložená aj kameňmi. O jej hĺbke nemáme žiaden údaj. Je preto otázne, či slúžila pre nejakú nadzemnú konštrukciu pre spaľovanie obetín, alebo je to stopa po nejakej drevenej stéle – hlavnom symbole obetiska. Treba zvážiť aj možnosť nejakého astronomického významu. Napr. v Holzhausene smerovala os šikmo zasadeného kôlu k poludňovému slnku v čase letného slnovratu.

Obetné dary

Medzi obetnými darmi v Prosnom boli - ako už je vyššie spomenuté - nádoby, šperky a doplnky či súčiastky odevov. Dokladom nekrvavých potravinových obetín sú hlinené nádoby, ktoré ostali po obetovaných plodoch zeme, jedlách a nápojoch. Vysoko dominujú nádoby vyrábané na hrnčiarskom kruhu, ktoré v podmienkach miestnych sídlisk neboli obvyklým javom, a určite to súvisí s určitým kvalitatívnym výberom keramiky pre kultové účely. Čo sa týka tvaru nádob pôvodnej zbierky, ktorá obsahovala približne 100 nádob, dominujú misy a vázy. Misy slúžili hlavne pri jedení a pití, ale nepochybne sa hodili aj na ďalšie účely počas obetného ceremoniálu.

 

Ľudské obety

Vedci zistili, že nájdené pozostatky zo spálených mŕtvol patrili najmenej piatim dospelým ľudským indivíduám. Z nich bolo možné určiť, že jeden , ale pravdepodobne aj dvaja, boli muži. Analýza upozornila na zvláštny fakt, že medzi nájdenými zlomkami kostí sa vôbec nenachádzali časti tvárových kostí, stavce, články prstov a hlavice kĺbov dlhých kostí, ktoré typicky nachádzame na pohrebiskách spopolnených ľudí . Až na jeden úlomok kosti z rebra pozostáva nájdený materiál z lýtkových kostí a kostí z končatín. Zdá sa tiež, že podobne ako ostatné obetné dary – zvieratá, keramika a iné predmety – aj ľudské obete boli ukladané na obetnú hranicu iba neúplné, uplatňoval sa istý výber časti tela. Prítomnosť ľudských lýtkových kostí pripomína existenciu čaší z lebiek, ktoré sú doložené u Keltov podľa písomných prameňov, napr. o lebke rímskeho konzula Lucia Postumia, ktorého Bójovia premohli a zabili, sa píše, že druidi ju používali ako nádobu pre obetovaný nápoj (Livius), sú aj ďalšie zmienky o pití z čaší, zhotovených z lebiek nepriateľov. Tento zvyk nepochybne súvisel s kultom sťatých hláv a nebol iba dôkazom statočnosti a uskutočnenej pomsty, ale podobne ako poľovačka na lebky a kanibalizmus mal aj magický význam v zmysle preberania vlastností usmrteného prostredníctvom jeho lebky, sidla duševných síl. Uvedené nálezy potvrdzujú, že v Prosnom sa ľudské obete nespaľovali celé, ale iba časti z nich sa po predchádzajúcom usmrtení a rozštvrtení dostali na obetnú hranicu. Karol Pieta tiež uvádza, že so zreteľom na chýbajúce zvyšky nie je vylúčený ani rituálny kanibalizmus, ktorý u Keltov spomínajú Plinius aj Pausanias.

 

Orgoň. Preklad z nemeckého originálu: Kvetka

Obec: 
Udiča
Prístup: 
pešo
Informačné zdroje: 

K.Pieta, J. Moravčík: Spätlatenezeitliche opferplatz in Prosné, Slovenská archeológia, XVIII-2, 1980

Foto: Orgon

http://www.hradiska.sk/search/label/Prosn%C3%A9%20-%20Keltsk%C3%A9%20obe...

Umiestnenie

Prosné

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

You are not authorized to access this content.

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Logo

Prosné - Keltské obetisko

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako