Zaniknutý kostol sv. Michala, Podhorany - Sokolníky
Na ľavobrežnej terase rieky Nitry uprostred polí na sever od obce Podhorany, sa nachádzala lokalita , na ktorej sa bolo vidieť výrazné povrchové stopy po zanikajúcom objekte, časti obvodových múrov vyčnievajúcich na povrch, silné stopy deštrukcie a znateľné boli aj pozostataky zanikajúceho cintorína so stopami kamennej ohrady. Preto na danej lokalite boli vykonané archeologické výskumy vo viacerých etapách. Pôvodná románska stavba mala odĺžnikovú loď zakončenú polkruhovou apsidou. Kostol mal na západnej strane emporu, ktorú niesli dva piliere. V južnej stene bol zistený ústupkovitý portál.
Súčasný stav lokality
Lokalita je dlhodobo nevyužitá, ruiny v dôsledku neúdržby takmer 40 rokov chátrali. Objekt ruiny sa nachádzal pod vrstvou zeminy, ktorá do značnej časti prekrývala zachované murivá nadzemných častí kostola(cca 900mm nad pôvodnou niveletu exteriéru kostola). V posledných rokoch lokalitu začali odkrývať miestni dobrovoľníci. Ich aktivity boli zastavené a na podnet KPÚ Nitra sa začala pripravovať systematická obnova celej lokality. KPÚ zabezpečuje archeologický výskum.
Účel a funkcia stavby
Správcom predmetnej archeologickej lokality je obec Podhorany. Problémom pri prevádzkovaní areálu v teréne sa javí finančné zabezpečenie starostlivosti o areál a jeho údržba, nakoľko sa jedná o archeologickú lokalitu, slúžiacu predovšetkým ako exponát a nachádzajúcu sa mimo intravilánu obce. Bude preto jednou z úloh oživiť turistické trasy regionálneho a nadregionálneho významu a navrhnúť napojenie predmetnej lokality na centrum obce aj na spomínané turistické trasy. Lokalitu je možné využiť aj na sezónne poriadanie kultúrno-spoločenských akcií, s možnosťou využitia plánovaného zázemia v rámci obce.
Prvá písomná zmienka o Podhoranoch sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113. V nej kráľ Koloman potvrdil vlastníctvo obce benediktínskemu opátstvu na Zobore. Presné údaje o vzniku kostola chýbajú. Predpokladá sa, že vznikol koncom 11. alebo začiatkom 12. storočia. Koncom 13. storočia patrili Sokolníky jobagiónovi nitrianskeho kráľovského hradu Rólandovi. Pôvodný románsky kostolík bol neskôr viac krát prestavovaný. V období gotiky bola zbúraná románska apsida a kostol bol rozšírený východným smerom, pričom presbytérium dostalo štvorcový tvar. V tomto období bol kostol opevnený. Koncom 18. storočia sa pri barokovej prestavbe situácia opakovala a kostol bol opäť rozšírený. Neskôr sa prestal používať a úplne zanikol.
Prvá etapa archeologického výskumu bola pod vedením Alojza Habovštiaka zahájená v letných mesiacoch v roku 1965-1966 AÚ SAV Nitra. Zistila podstatnú časť informácií o lokalite. Podľa zachovaných dokumentácii v dobe výskumu bolo nadzemné murivo sakrálnej stavby zachované do výšky 1 až 1.5 m. Po ukončení odkryvu bola stavba ponechaná bez konzervácie múrov a v priebehu nasledujúcich 40 rokov došlo k výraznému úbytku hmoty nadzemných murív, kamenných prvkov… Druhá etapa archeologického výskumu bola zahájená v roku 2010 KPÚ Nitra. Výskum v podstate potvrdil a upresnil výsledky prvej etapy výskumov, skonštatoval zánik murív a opracovaných kamenných článkov a upresnil rozmery ohradného múra cintorína na základe použitia nedeštruktívneho merania ohradného muriva pod terénom pomocou georadarového merania.
1.etapa archeologického výskumu(1965- 66)
Zisťovacím výskumom sa zistilo, že kostol prešiel viacerými stavebnými etapami. Murivo bolo okrem základov zachované aj v nadzemnej časti.
11.-12.storočie
Románsky kostol pozostával z obdĺžnikovej lode s vnútornými rozmermi 4700x7960mm a polkruhovej apsidy s vnútornými rozmermi 2400x2500mm. Bol vymurovaný z kamenného lomového muriva kladeného do riadkov. Vchod do kostola tvoril profilovaný kamenný portál s prahom. V západnej časti bola empora, z ktorej ostali zachované piliere s profilovanými pätkami ( podobne ako v neďalekom kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom).
14.-15. storočie
Keďže románsky kostol už veľkosťou nestačil, bola románska apsida zbúraná a kostol sa predĺžil východným smerom o 9500mm. Celková dĺžka kostola bola 20700mm. Kostol bol ukončený kvadratickou apsidou, ktorú od hlavnej lode oddeľoval víťazný oblúk. Podobne ako románsky kostol aj táto prestavba bola zrealizovaná z kamenného lomového muriva kladeného do riadkov. Z tohto obdobia sa nezachovali žiadne opracované kamenné články. Výskumom sa však zistilo, že podlaha gotického kostola bola asi o 130mm vyššie ako románska. Ku tomuto kostolu bola ku severnej časti lode pristavaná sakristia, v ktorej sa našli pozostatky románskej krstiteľnice. Pôvodný románsky portál na južnom priečelí bol rozšírený z 900 na 1400mm. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná krypta.
Predpokladá sa, že v tejto etape vznikol aj cintorín s ohradným múrom. Výskumom sa však zistili aj náhrobné kamene z 11.-12. storočia. Rozmery obdĺžnikového cintorína sa v dobe výskumu predpokladali 4500x9000mm. Georadarovým výskumom sa však v súčasnosti zistilo, že cintorín bol pravdepodobne menší, s rozmermi 4500x5000mm.
16.storočie
Pri tejto prestavbe sa sa počíta so zväčšením empory a preklenutiu kostola. S týmito úpravami súvisí aj existencia 4 zachovaných klenebných plierov a zamurovanie pôvodného južného románskeho portála. Nový vstup bol vytvorený na západnom priečelí. Spomínané úpravy boli vyhotovené z tehly.
Polovica 18.storočia(1741)
Barokový kostol bol opäť zväčšený východným smerom o 4300mm a rozšírený v strede dispozície o 100mm, čím vznikla krížová dispozícia. Vznikla na severnej strane barokovej lode nová sakristia. Stará gotická sakristia bola premenená na kostnicu. Jej pôvodný vstup do lode bol zamurovaný. Vybúral sa nový južný vstup na južnom priečelí, posunutý o cca 1000mm východnejšie ako pôvodný – románsky.
Koniec 18.storočia
V tomto období kostol chátra a postupne stráca svoju pôvodnú funkciu.
2.etapa výskumu (2010)
Pre aktualizáciu výskumov z 1.etapy boli v roku 2010 zahájené archeologický (Baxa.P., Bisták,P.) a architektonicko-historický (Šimkovic,M.) výskum. Oba výskumy v zásade potvrdili pôvodné informácie o objekte. Počas výskumu sa našli omietky , hrobka v románskom kostole a základ oltára v gotickej prístavbe lode. Dodnes zachované murivá vo výške 800 až 900mm v kombinácii s existujúcou pôvodnou výskumnou dokumentáciou umožňujú rekonštruovať celkovú dispozíciu kostola s ohradným múrom v záverečnej etape existencie a aj jej vývoj počas jednotlivých období. (viď Návrh obnovy , Šimkovic,M. 2010 )
Od roku 2005 sa o zvyšky kostola stará Jednota dôchodcov Podhorany, ktorá má nájomnú zmluvu podpísanú na 16. rokov. V roku 2007 bol areál vyčistený. V roku 2009 sa rozbehol ďalší archeologický výskum. V roku 2011 boli konzervované zvyšky základov kostola. Práce realizovala Obnova s.r.o.
- Technická spráca k PSP: G+G projekt , obnova pamiatok, s.r.o., Doc.,Ing.arch. Jana Gregorová, PhD., 2010.
- Archeologický výskum z roku 2010 a 2011: Baxa. P., Bisták. P.
- Návrh obnovy NKP: Šimkovic. M., 2010.
