Starý kláštor, Piešťany
Jednalo sa o unikátnu sakrálnu stavbu, ktorá mala v závere dve na seba šikmo priliehajúce presbytéria. Pôdorys kostola tak pripomína písmeno Y. Podobnú stavbu na našom území nájdeme iba v Zborove pri Bardejove. Do súčasnosti sa z nadzemných častí dochovalo torzo severného a fragment severnej steny južného presbytéria. Ďalej severovýchodný kút lode kostola. V torzálnej podobe sa zachovali rôzne architektonické detaly. Jedná sa o pieskovcové kamennícke články. Zaujímavé sú prípory nábehy klenieb a časti profilovaných rebier. Dva svorníky, jeden s reliéfom hlavy Krista, druhý s rastlinným motívom, sú dnes zamurované v stĺpoch brány súčasnej rímskokatolíckej fary.
Písomné pramene viažuce sa k tzv. Starému kláštoru v Piešťanoch sú pomerne vzácne. Kostol spomína kanonická vizitácia v roku 1560 ako opustený. V roku 1642 uvádza Adam Trajan Benešovský vo svojom diele "Saluberrimae pistinienses thermae", že kláštor sa práve obnovuje. Neskôr sú o ňom zmienky v kanonických vizitáciach z rokov 1754 - 1756 a 1788. Pramene sa podstatne rozchádzajú v názoroch, komu objekt vlastne slúžil. Uvádzajú sa rády Templárov, Johanitov a práve kanonická vizitácia z roku 1788 zmieňuje, že kostol patril benediktínskemu opátstvu sv. Hypolita na Zobore pri Nitre. V 19. storočí sa o kostol zaujímal Alojz Medňanský, ktorý zanechal správu o ničivej povodni v roku 1813. Práve z jeho iniciatívy boli vybrané cennejšie architektonické detaily, ktoré neskôr skončili v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, kde sa nachádzajú dodnes. Aj keď písomné pramene o dobe vzniku Starého kláštora mlčia, archeologický výskum potvrdil, že sa na v jeho okolí pochovávalo už v 11. storočí. Predpokladá sa teda, že na mieste dnešného torza gotického kostola stála už pred ním románska sakrálna stavba.
Prvý archeologický výskum sa uskutočnil už v roku 1932. Realizoval ho Václav Mencl a Piešťanská muzeálna spoločnosť. Žiaľ výsledky výskumu zostali nespracované. Ďalší výskum realizoval v rokoch 1981 - 1982 Archeologický ústav SAV v Nitre a viedol ho Alexander Ruttkay. V rokoch 1991 - 1994 uskutočnilo plošný výskum Balneologické múzeum. Časť nálezov je prezentovaná v expozícií Balneologického múzea. Naposledy sa uskutočnil výskum v roku 2002 a sústredil sa na miesto po demolícií domu, ktorý stál na začiatku parcely.
Zborníky Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja - Zborník 07 (2004) - Zborník 08 (2005)
