Poloha Vilmakert bola pôvodne obohnaná z troch strán valom, na strane k Dunaju je 3 až 5 m vysoký, strmý breh. Súčasná rozloha polohy je 2,79 ha. Pôvodnú rozlohu, vzhľadom na eróziu brehu, nie je možné určiť. Celá plocha lokality vystupuje v teréne oproti okolitej úrovni cca o 1 m. Ako už bolo spomenuté, lokalita je obohnaná z troch strán valom. Najlepšie je zachovaný na SV strane, kde dosahuje oproti vnútornému areálu prevýšenie 2 až 3 m. Na SZ strane bol kultiváciou znížený a na Z strane čiastočne porušený výstavbou protipovodňovej hrádze. Tvar opevnenia je lichoběžníkový a celková zachovaná dĺžka je cca 500 m. Pôvodnú dĺžku valu v dôsledku erózie dunajského brehu, je tažko odhadnúť. Opevnenie na tejto strane však vzhľadom na výšku brehu, nebolo nutné budovať rovnakým spôsobom ako smerom do vnútrozemia. Pozostávalo azda iba z palisády. Odkrytá bola deštrukcia valu z drobnejších lomových kameňov, tiahnuca sa v smere von z opevnenia, až po úroveň terajšieho terénu. Nebolo v nej však možné jednoznačne rozoznať čelný múr, tak ako ešte v päťdesiatych rokoch.

Lokalita bola osídlená najneskôr v druhej štvrtine 9. stor. kolonizačným spôsobom väčšou skupinou obyvateľstva. Toto spoločenstvo ľudí bolo málo sociálne stratifikované, ale jednotne organizované do tej miery, že bolo schopné nielen plánovite zastavať vybranú plochu, ale ju i opevniť valom solídnej konštrukcie a mohutnosti. Samotný rozvoj osídlenia lokality nemožno interpretovať ako súčasť či vyvrcholenie spontánneho a prirodzeného vývoja osídlenia tamojšieho mikroregiónu, dovtedy Slovanmi prakticky neosídleného. Kostrové pohrebiská z doby avarského kaganátu v Štúrove, Štúrove-Obide a Radvani Dunajom koncom 8. stor. zanikli. V Mužle-Čenkove nebol zistený žiaden vplyv ich materiálnej kultúry. Iné výraznejšie predveľkomoravské osídlenia z blízkeho okolia zatiaľ nepoznáme. Pravdepodobne išlo o kolonizačný proces riadený, resp. umožnený, vyššími zložkami vtedajšej spoločenskej štruktúry.

Počiatky čenkovského osídlenia možno dať do súvisu s procesom budovania a územného zjednocovania Nitrianskeho kniežatstva. Po dosiahnutí významného hraničného predelu, akým je Dunaj, v danom priestore možno vcelku reálne očakávať založenie sídliska s militantným poslaním jeho obyvateľstva. Okrem demonštrácie územno-štátnej suverenity stálou vojenskou posádkou mohlo k poslaniu patriť i sledovanie diania na území južne od Dunaja. Zvýšenie potrieb tohto druhu informácií možno očakávať najmä v priebehu druhej tretiny 9. stor. Počas neho v dôsledku vývoja politicko-vojenských ambícií Východofranskej a Veľkomoravskej ríše badať vo vzájomných vzťahoch rast napätia. So spomenutým obdobím možno na čenkovskom hradisku spájať aj systém opevnenia a nálezy militantného charakteru z prvého horizontu osídlenia.

Funkčné ťažisko osídlenia v druhom horizonte sa presúva do hospodárskej sféry (pestovanie plodín a chov dobytka a tiež obchod s poľnohospodárskymi produktmi), čo dokladajú aj zmeny v sídliskovej štruktúre. V tomto období došlo k zníženiu koncentrácie obytných stavieb, nárastu počtu hospodárskych zariadení obzvlášť obilných jám. K spomínanému obratu vo funkčnosti čenkovského opevneného sídliska mohlo dôjsť po udalostiach z roku 861. Na základe výsledkov vojenských stretov bolo k teritóriu Veľkej Moravy pripojené územie od Ostrihomu k Vesprému, Bakonskému lesu a dolnému toku Ráby. Tieto zmeny mohli byť priamym impulzom vytrácania sa pôvodného militantného zamerania obyvateľov sledovanej lokality. Väčší význam môže naopak nadobúdať možnosť spojenia protiľahlých brehov prostredníctvom riečneho prepraviska, ktorého existencia v tesnej blízkosti hradiska má historické opodstatnenie. Odraz ďalších zmien v dovtedajšom charaktere osídlenia registrujeme v treťom horizonte osídlenia, vypĺňajúceho úsek poveľkomoravského obdobia (druhá a tretia tretina 10. stor.). Prejavuje sa vo v. redukcii koncentrácie osídlenia, keď tu z pôvodných obyvateľov zostáva iba malá časť. Archeológovia však upozorňujú, že nejde o katastrofický zánik v dôsledku priamej vojenskej akcie z čias obsadzovania dnešného Slovenska príslušníkmi maďarského etnika. Pre takúto úvahu chýbajú v nálezových situáciách akékoľvek indície. Posledné výsledky našej historiografie (Steinhubel) vylučujú stožňovanie Čeňkova s hradiskom, ktoré podľa Šimona z Kézy dobyli starí Maďari. Zdôvodnenie výraznej redukcie intenzity osídlenia môžeme hypoteticky predpokladať vo vytratení sa primárnych determinantov podmieňujúcich pôvodnú koncentráciu osídlenia. Trend redukcie osídlenia pokračuje aj do Štvrtého obdobia, patriaceho rámcovo do 11.-12. stor. V danom období sa v pôvodnom sídliskovom areáli objavujú objekty malej osady rozptýleného typu, zachytenej v písomných prameňoch ako villa. V latinskej terminológii ide o označenie neopevneného celku agrárneho typu.