Molpír hradisko
Vnútorný priestor areálu pozostáva z troch častí. V najvyššej z nich boli po obvode zbudované zrubové stavby s kamenným základom, ďalej pece a v skale vytesané kultové miesto a cisterna. Táto svätyňa dosahovala rozmery 202 x 6 metrov a našli sa v nej tri obetiská so zvyškami idolov. Archeologický výskum dokázal na hradisku stopy po antropofágií, čo znamená, že miesto je dokladom rituálnej konzumácie ľudských obetí. Nižšie opevnenie obsahovalo terasy s domami remeselníkov a v najnižšej úrovni bolo zrejme hospodárske zázemie hradiska. Molpír bol na svoju dobu mohutnou pevnosťou, kde sa uplatňovali fortifikačné prvky známe dovtedy z južnejších oblastí.
Hradisko je voľne prístupné a sprevádzajú po ňom informačné tabule rozmiestnené pri významných miestach lokality. Z hornej akropoly s otvára nádherný výhľad do údolia Hlboče a na Záruby, najvyšší vrch Malých Karpát. V Smoleniciach sa nachádza múzeum, ktoré zriadila v roku 1996 obec a kde je možné vidieť archeologické nálezy pochádzajúce z hradiska.
Hradisko Molpír pochádza z doby halštatskej. Jeho vznik sa kladie do obdobia 6. – 7. storočia p. n. l. Predpokladá sa, že šlo o významné mocensko-správne centrum, zamerané na výrobu bronzu a železa. Jeho zánik súvisí zrejme s domácim konfliktom ktorý sa odohral niekedy medzi rokmi 570 – 560 p.n.l.
Prvé výskumy hradiska prebehli koncom 19. storočia. Ďalší už systematickejší výskum pokračoval pod záštitou Archeologického ústavu SAV v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Naposledy bol Molpír skúmaný v roku 2008 a jednalo sa o spoluprácu Archeologického ústavu SAV v Nitre a Fridrich Wilhelms-Universität v Bonne. Tento výskum potvrdil okrem staršej doby železnej aj neskoršie osídlenie končiace až v rannom stredoveku.
Nováčik K., Molpír, IN: Pamiatky v 21. storočí. o.s. Pomněnka v nakladatelství Mravenec, Brno 2010. ISBN 978-80-86994-99-4
