Kalvária, Sivá brada - Pažica

Spišská Kapitula začala písať svoju históriu už v 11. storočí, kedy na lúke oproti múrom tohto unikátneho cirkevného mestečka nazývanej Pažica rád benediktínov postavil kláštor, neskôr augustiánsky, ktorý sa uvádza v listine z roku 1274 ako: Monasterium beati marini.Spolu so Spišským hradom, Levočou a Žehrou je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Toto územie sa nachádza v západnej časti katastra Spišského Podhradia a delí sa na tri časti: Krížová hora, Pažica a Sivá Brada. Tunajšie minerálne pramene popísal už v roku 1549 Juraj Werner, šarišský kastelán, v knihe: Poznámky o čudesných vodách uhorských.“ Krížová cesta (Kalvária) v tejto lokalite sa spomína už od 17. storočia a vznikla z iniciatívy Združenia Matky umierajúcich a zomretých, založeného jezuitom Štefanom Gosztonym v Spišskej Kapitule. V neskoršom stredoveku, najmä v období baroka sa v strednej Európe rozšírilo budovanie kalvárií, predstavujúcich napodobeniny miest a udalostí súvisiacich s Kristovým umučením, ktoré sa často pripodobňovali originálnym miestam v Jeruzaleme a to predovšetkým celkovou polohou v teréne, vzdialenosťami medzi jednotlivými siedmimi zastaveniami a topografiou terénu. V Uhorsku sa tento druh kalvárii, ako budovanie rozsiahleho architektonicko-krajinárskeho komplexu s množstvom zastavení, veľmi neuplatňoval. S výnimkou Jezuitov v Spišskej Kapitule, ktorých tu v 17. storočí povolal gróf Štefan Csáky, vtedajší pán Spišského hradu. Centrum bývalej kalvárie bolo na Sivej brade, bolo to impozantné miesto: v pozadí panoráma vtedy obývaného Spišského hradu, v okolitej scenérii drevené kríže a obrazy, pripomínajúce utrpenie Krista. Koncepcia krajiny, pripodobňovaná k náznakovému zobrazeniu miest v Jeruzaleme v mierke 1 : 1, vychádzala zo stredovekých plánov symbolického územia. Sväté miesta v Jeruzaleme sú tu okrem kaplniek symbolizované ich polohou, využitím optického pôsobenia travertínu, ktorý miestami pripomína textúru kamenných múrov – hradieb, výsadbou borovice čiernej, ktorá sa ponáša na blízkovýchodný céder. Teplá klíma Pažice a jej svahy zdôrazňujú atmosféru Palestíny a Izraela. Do tohto monumentálneho komplexu patrila tiež už zaniknutá „Getsemanská záhrada“ pri rovnako zaniknutom neďalekom rybníku a pravdepodobne aj ruiny bývalého kláštora Benediktínov. Bola to a je posvätná krajina symbolizujúca udalosti súvisiace s Kristovým utrpením, dôležité putne, pietne, adoračné miesto už od dávnoveku. Masív Sivej brady s kaplnkou sv. Kríža, akoby bol predurčený symbolizovať Golgotu, na ktorú je najúžasnejší výhľad z protiľahlého Spišského hradu. Mierka je doslova „jeruzalemská“ – 600 metrov dlhá krížová cesta od miesta odsúdenia na miesto ukrižovania. Nevyhnutnou súčasťou „Spišského Jeruzalema“ sú tri kaplnky na Pažici, národné kultúrne pamiatky – sv. Rozálie, sv. Jána Nepomuckého a sv. Františka Xaverského. Schátralé, zničené, obrastené lesom, aj pomaly opravované. Stoja ako hmotné svedectvá spišskej spirituality... A vyzývajú k rekonštrukcii. Obnova Spišského Jeruzalemu, ako významného púťového miesta a centra duchovného života na Slovensku, sa stala veľkou výzvou pre iniciátorov rovnomenného projektu. Žiada si to genius loci, stále živý a silný duch tohto miesta.

Umiestnenie

Spišské Podhradie

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Logo

Kalvária, Sivá brada - Pažica

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.