Hrad Krásna Hôrka

Logo pamiatky

Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hospodárske budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvorili pôvodne len veža s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný obytný palác. Objekt bol uzavretý opevnením a vstupovalo sa doň bránou. František Bebek urobil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila z juhovýchodu nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred juhozápadnou baštou bol do hradu druhý vstup – brána s padacím mostom. Medzi juhovýchodnou a severovýchodnou baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrássyovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali najmä dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici 17. storočia postavili medzi juhovýchodnou baštou a treťou bránou pred juhozápadnou baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30-tych rokoch 18. storočia vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrássyovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku, a na prelome 19. a 20. storočia vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietne priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia Pamiatkového úradu Žilina v druhej polovici 20. storočia. 

Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v najstaršej časti (jadre hradu) je expozícia venovaná dávnej minulosti – praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia) a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z roku 1739 a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrássyovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam traktu hradná kuchyňa, s otvoreným ohniskom a pôvodným zariadením a hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov. Starý horný hrad obsahoval hambálkový krov s centrálnym vešadlom realizovaný po roku 1817.

Hrad je od r. 1961 národnou kultúrnou pamiatkou.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.