Spoločnosť Ježišova (jezuiti) je apoštolská rehoľa katolíckej cirkvi, ktorú založil sv. Ignác z Loyoly (1491-1556).

Jezuiti už od svojho príchodu na územie Slovenska utvárali sieť škôl: kolégia, gymnázia a univerzity. Veď ich príchod na Slovensko sa spája so zriadením kolégia v Trnave, ktoré bolo zriadené 15. septembra 1567. Neskôr boli kolégia alebo gymnáziá zriadené v Kláštore pod Znievom, Šali, Spišskej Kapitule, Trenčíne, Levoči, Prešove, Pezinku, Liptovskom Mikuláši, Rožňave, Skalici, Komárne, Bratislave, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, v Košiciach a Žiline.

Mimoriadne dôležitou udalosťou bolo zriadenie Trnavskej univerzity 12. mája 1635 a Košickej univerzity v 26. februára 1657. Ku nim patrili tlačiarne v jednom i druhom univerzitnom meste.

Jezuiti mali zriadený svoj Filozofický inštitút v Bratislave v rokoch 1854-1911, neskôr bol presťahovaný do Innsbrucku. V rokoch 1942-1945 bol vzhľadom na vojnové udalosti zriadený dočasný Filozofický inštitút v Piešťanoch, potom v Trnave. Teologický inštitút bol zriadený 5. októbra 1941 v Banskej Bystrici, vicerektorom sa stal P. Matej Marko. Teologický inštitút sv. Alojza tu bol do roku 1946, potom sa obnovil v Trnave v roku 1949. Po obnovení slobodnej činnosti rehole a po obnovení Trnavskej univerzity sa stal jej teologickou fakultou.

Sv. Ignác Loyolský pochádzal z baskickej provincie Guipúzcoa v severnom Španielsku. Narodil sa v r. 1491 v kaštieli Loyola ako najmladší z dvanástich či trinástich detí baskického šľachtica Beltrána Ibaňeza de Oňaz. Pri krste dostal meno Iňigo Lopez, ktoré si neskôr zmenil na Ignác (Ignatius) na počesť sv. Ignáca Antiochijského. Sv. Ignáca z Loyoly hodnotíme nesprávne, keď v ňom vidíme iba veľkého stratéga, organizátora protireformácie, znalca ľudí a psychológa. Ignác bol predovšetkým hlbokým mystikom, človekom a svätcom. V roku 1534 v kaplnke Panny Márie na Montmartri v Paríži zložil so svojimi prvými šiestimi spoločníkmi sľuby, ktorými sa zasvätil apoštolskej práci vo Svätej zemi. Keďže nebolo možné vycestovať do Svätej zeme, v roku 1538 zavolal sv. Ignác svojich spoločníkov do Ríma, kde bola založená nová rehoľa. Napísal aj Náčrt (Formula inštitútu) konštitúcii rehole, ktorý potvrdil pápež Pavol III. v roku 1540 pápežským spisom - bulou „Regimini Ecclesiae mili-tantis". V roku 1541 bol Ignác zvolený za generálneho predstaveného. Na posilnení a rozvoji Spoločnosti pracoval do posledných dní svojho života. Ignác Loyolský zomrel takmer nebadane 31. júla 1556 ráno. Vtedy mal ním založený rád už tisíc členov, ktorí pracovali v trinástich rehoľných provinciách.

Pápež Pavol V. vyhlásil r. 1609 Ignáca Loyolského za blahoslaveného a pápež Gregor XV. r. 1622 za svätého. Jeho telesné pozostatky sú uložené v bočnej kaplnke hlavného jezuitského kostola Al Gesú v Ríme.