Nové objavy v paleontologii

35 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Nové objavy v paleontologii

Dinosaury sa ukrývali pod zem, aby unikli extrémnym podmienkam

BRATISLAVA 18. júla (SITA) - Nedávny objav najstaršej známej dinosaurej skrýše ukazuje, že dinosaury sa extrémnym podnebným podmienkam prispôsobovali ukrytí v zemi. "Považujem to za jeden z fascinujúcich aspektov polárnych dinosaurov, najmä keď ich zasadíme do prostredia, kde mohol byť sneh, ľad a tma počas dlhého obdobia roka," povedal paleontológ Anthony Martin z Emory University. Paleontológ objavil 110 miliónov rokov starú skrýšu nachádzajúcu sa na juhovýchodnom pobreží, v oblasti kedysi susediacej s Antarktídou s náleziskami bohatými na dinosaurie kosti. Martin bol takisto súčasťou tímu, ktorý v roku 2006 odkryl prvý známy dinosaurí úkryt, podzemný brloh v americkom štáte Montana, ktorý obsahoval 95 miliónov rokov starú dinosauriu rodinu. Ako sám tvrdí, v Austrálii ostal šokovaným, keď našiel úkryt, ktorý síce neobsahoval fosílie, ale bol takmer identický s brlohom nájdeným v Amerike. Pre vek, tvar, rozmer a iné charakteristiky brlohu sa Martin domnieva, že jeho obyvateľmi boli malé dinosaury skupiny Ornithopoda, ktoré dosahovali rozmery veľkého leguána a boli schopné stáť vzpriamene na zadných nohách. Bylinožravce sa do svojich podzemných komôr dostávali tak, že zostúpili po špirálovom priechode, ktorý bol vyhrabaný na brehoch riek na zalesnenej rovine.

Nový objav naznačuje, že podobné dinosaurie druhy si na protiľahlých kútoch Zeme vyhrabávali úkryty už milióny rokov. Podľa Martina, v teplejšom podnebí starobylej Montany to robili najmä preto, aby chránili svoje mladé.

Zistenia sú publikované v júlovom vydaní časopisu Cretaceous Research.
Informáciu zverejnil internetový portál nationalgeographic.com.

__________________

Kto celým srdcom miluje svoj národ (seba), nemá ani zrnko nenávisti k iným národom (ľuďom).

Obrázok používateľa antiK
Offline
Najmenšie mamuty žili na

Najmenšie mamuty žili na Kréte

BRATISLAVA 10. mája (SITA) - Najmenší známy druh mamutov žil pred niekoľkými miliónmi rokov na gréckom ostrove Kréta. Dospelé jedince mamutov druhu Mammuthus creticus dosahovali v kohútiku výšku iba jeden meter, čiže boli približne rovnako veľké ako mláďatá moderných slonov.

Pozostatky týchto mamutov objavili už pred vyše sto rokmi, vtedy si však vedci mysleli, že ide o pravekých slonov druhu Palaeoloxodon antiquus. V roku 1907 tieto fosílie popísala britská paleontologička Dorothea Bate ako samostatný druh Palaeoloxodon creticus. V roku 2006 však vedci po preskúmaní DNA navrhli, aby bol tento druh preradený do rodu Mammuthus. Tento návrh potvrdila aj najnovšia analýza zubov, ktorú vykonali paleontológovia Victoria Herridge a Adrian Lister z Prírodopisného múzea v Londýne. Tá dokázala, že šlo naozaj o mamuty a nie slony. Výsledky svojho výskumu prezentovali v časopise Proceedings of the Royal Society B. "Nanizmus je dobre preskúmaná evolučná reakcia veľkých cicavcov na životné podmienky ostrovov. Spôsobuje ho relatívny nedostatok potravy alebo absencia predátorov. Náš výskum dokázal, že na Kréte došlo k extrémnemu prípadu ostrovného nanizmu, výsledkom čoho bol najmenší druh mamuta, aký v súčasnosti poznáme," uviedla Herridge.

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Pravekí jaskynní maliari boli

Pravekí jaskynní maliari boli realisti

BRATISLAVA 8. novembra (SITA/AFP) - Medzinárodný tím vedcov z Nemecka, Veľkej Británie, Mexika, USA, Španielska a Ruska získal prvé dôkazy o tom, že škvrnité kone známe z pravekých jaskynných malieb žili už pred desiatkami tisíc rokov. To znamená, že vtedajší pravekí umelci maľovali to, čo videli okolo seba, a neboli abstraktnými či symbolickými maliarmi.

Odborníci na čele s Melanie Pruvost pomocou analýzy kostí a zubov viac než 30 koňov zo Sibíri a Európy starých až 35-tisíc rokov zistili, že šesť z nich malo spoločný gén s dnešnými škvrnitými koňmi. Doteraz mali vedci len dôkazy o DNA jednofarebných koňov, napríklad hnedých a čiernych. Jedna z najznámejších malieb bielych koňov s čiernymi škvrnami sa nachádza vo francúzskej jaskyni Pech Merle, ktorej vek určili na 25-tisíc rokov. "Juxtapozícia prvkov vyvolala otázku, či je bodkovaný vzor nejakým spôsobom symbolický alebo abstraktný, najmä odkedy mnoho výskumníkov považovalo za nepravdepodobné, že sa v paleolite vyskytovali škvrnité kone," vysvetlil profesor Terry O'Connor z Katedry archeológie Yorkskej univerzity. "Náš výskum však dokázal, že tieto maľby koní netreba vysvetľovať žiadnym symbolickým spôsobom. Ľudia jednoducho maľovali, čo videli," dodal.  

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
ARGENTÍNA: Objavili fosíliu

ARGENTÍNA: Objavili fosíliu malého cicavca s veľkými očnými zubami

BRATISLAVA 3. novembra (SITA) - Tím argentínskych a amerických paleontológov objavil fosílne pozostatky doteraz neznámeho druhu malého pravekého cicavca, ktorý sa vyznačoval veľkými očnými zubami. Tento nález vedcom pomôže pri skúmaní evolúcie cicavcov a ich rozširovaní na Zemi.

Nový druh dostal vedecké meno Cronopio dentiacutus a žil pred približne sto miliónmi rokov na území dnešnej argentínskej provincie Río Negro. Ide o jedného z mála cicavcov objavených v Južnej Amerike, ktoré žili v čase, keď na Zemi dominovali dinosaury. Patrí do radu Dryolestida, čo je vyhynutá skupina cicavcov, ktorých fosílie pozostávajú väčšinou zo zubov a čeľustí objavených v Severnej Amerike a Európe. Dorastal do veľkosti dnešnej myši, mal tenký rypák, malé oči a spomínané neobvykle veľké očné zuby, ktorých funkciu vedci zatiaľ nepoznajú. "Jeho stoličky pripomínajú zuby cicavca, ktorý sa živí rôznym hmyzom, prípadne aj malými stavovcami ako sú jašterice. Netušíme však, na čo potreboval také veľké očné zuby. Je to pre nás prekvapením. Možno nimi napichoval niektoré druhy hmyzu, ale nemohol to robiť príliš veľkou silou, pretože inak by si sám spôsobil zranenie," uviedol Guillermo Rougier z University of Louisville, ktorý spolu s kolegami o svojom objave informoval v časopise Nature.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
ČÍNA: Objavili fosíliu

ČÍNA: Objavili fosíliu najstaršieho známeho placentárneho cicavca

BRATISLAVA 25. augusta (SITA) - Medzinárodný tím paleontológov objavil v čínskej provincii Liao-ning fosílne pozostatky najstaršieho známeho placentárneho cicavca, ktorý žil pred 160 miliónmi rokov. Piskorom podobný živočích dostal vedecké meno Juramaia sinensis a jeho objav pomôže vedcom lepšie pochopiť evolúciu cicavcov.

Doteraz najstarším známym placentárnym cicavcom bola Eomaia scansoria, ktorá žila pred 125 miliónmi rokov. Rozdelenie cicavcov na placentárne a vačkovce sa tak udialo minimálne o 35 miliónov rokov skôr, než si doteraz vedci mysleli. To zároveň súhlasí s teóriami vyplývajúcimi z analýzy DNA, podľa ktorých muselo dôjsť k vzniku viacerých skupín cicavcov skôr než pred 125 miliónmi rokov. Objavená fosília Juramaie sa zachovala takmer kompletná, pričom obsahuje aj lebku a predné končatiny. Práve vďaka týmto častiam mohli vedci s istotou povedať, že šlo o zástupcu placentárnych cicavcov. "Zuby Juramaie majú všetky znaky chrupu placentárnych cicavcov. Tie majú tri stoličky a päť črenových zubov. Naopak vačkovce sú charakteristické tým, že majú štyri stoličky a tri črenové zuby. Práve tieto detaily týkajúce sa zubov nám umožnili identifikovať Juramaiu ako zástupcu placentárnych cicavcov. Navyše predné končatiny majú taktiež niektoré znaky placentárnych cicavcov," uviedol vedúci výskumu Zhe-Xi Luo z Carnegie Museum of Natural History v Pittsburghu, ktorý spolu s kolegami o objave informoval prostredníctvom časopisu Nature. Luo taktiež vyhlásil, že Juramaia bola pravdepodobne dobre adaptovaná na šplhanie po stromoch. "Juramaia bola hmyzožravým cicavcom. Vážila približne 15 až 17 gramov, čo je približne ako dnešný piskor. Štruktúra jej končatín naznačuje, že bola dobrým lezcom. Predpokladáme preto, že žila na stromoch, kde lovila hmyz," vysvetlil Luo.

Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.

Obrázok používateľa bobrik
Offline
Bol by som opatrny s cinskymi

Bol by som opatrny s cinskymi nalezmi lebo cinania maju na ich vyrobu cele manufaktury. Vedatori nieco odhalia ale skor nie.

"Je pravda, že existuje mnoho falzifikáty a spracovanie [fosílie] v Tianyu, rovnako ako všade inde v Číne, "povedal Xu Xing, paleontológ z Čínskej akadémie vied, ktorý je súčasťou tímu, ktorý objavil primitívne perie dinosaurov fosílie, ktoré sú teraz ubytovaný u Tianyu."

http://www.time.com/time/world/article/0,8599,1888548,00.html

"V kuse Richard Stone tento týždeň v Science, to bolo poukázal na to, že v čínskych múzeách, je pravdepodobné, že 80% morských plazov na displeji boli pozmenené alebo boli umelo zlúčené do určitej miery."

http://www.science20.com/between_death_and_data/5_greatest_palaeontology...

"Skutočným bodom Archaeoraptor je to, že vrhá tieň na nejaké fosílie nájdené v Číne. Vieme, že je falošná fosílne priemyslu v Číne a čínskej paleontológovia často nachádzajú skameneliny na fosílne Hunter obchodoch skôr než v teréne. V dôsledku nejaké fosílne z Číny by mala byť v otázke, ak sa preukáže, že fosílne lovec falzifikát."

http://creationwiki.org/Archaeoraptor_was_a_fake_%28Talk.Origins%29

a tak ďale a tak podobne.

 

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
ČÍNA: Archaeopteryx nebol

ČÍNA: Archaeopteryx nebol prvým vtákom

BRATISLAVA 29. júla (SITA) - Čínski paleontológovia na čele so Su Singom popísali nový druh malého opereného dinosaura, ktorý pravdepodobne popiera dlhoročnú teóriu o pôvode vtákov. Podľa nej je prvým vtákom Archaeopteryx lithographica objavený pred 150 rokmi v Bavorsku, ktorý žil pred 150 miliónmi rokov. Objav dinosaura druhu Xiaotingia zhengi, ktorý žil na území dnešnej Číny už pred 155 miliónmi rokov, však podľa Singa dokazuje, že aj Archaeopteryx bol v skutočnosti dinosaurom a nie vtákom.

"Objavili sme množstvo znakov, ktoré naznačujú, že Xiaotingia aj Archaeopteryx patria skôr k dinosaurom zo skupiny Deinonychosauria než k vtákom. Oba tieto druhy majú napríklad pred očami veľkú dutinu, ktorú žiaden vták nemá. Xiaotingia aj Archaeopteryx sú veľmi podobní zástupcom skupiny Deinonychosauria napríklad tým, že majú vysoko špecializovaný druhý prst na zadných končatinách, ktorý je veľmi ohybný," uviedol Sing, ktorý spolu s kolegami o svojom objave informoval v časopise Nature. S názorom čínskych vedcov súhlasí aj americký paleontológ Lawrence Witmer z Ohio University, podľa ktorého je však veľmi ťažké určiť presnú hranicu medzi dinosaurami a vtákmi. "Keďže Archaeopteryxa objavili pred 150 rokmi, bol to najprimitívnejší vták a následne sa všetky teórie o pôvode vtákov odvíjali od neho. Ak sa však na vtáky pozrieme bez toho, aby sme brali do úvahy Archaeopteryxa, môžeme získať o ich pôvode úplne iné hypotézy," uviedol Witmer.

Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Dinosaury mali

Dinosaury mali kozmopolitnejšie rozšírenie, než sa myslelo

BRATISLAVA 15. júna (SITA) - Fosília krčného stavca patriaca zatiaľ nepopísanému dinosaurovi z čeľade Spinosauridae, ktorú objavili v austrálskom štáte Victoria, je podľa britských vedcov z Natural History Museum v Londýne dôkazom, že dinosaury zo severnej a južnej pologule mali oveľa viac spoločných znakov, než sa doteraz predpokladalo. Dôvodom je skutočnosť, že 125 miliónov rokov starý stavec je takmer identický s fosíliami dinosaura druhu Baryonyx walkeri nájdenými vo Veľkej Británii.

Doteraz vo vedeckých kruhoch prevažoval názor, že jednotlivé skupiny dinosaurov sa vyskytovali len na určitých územiach. Objav spomínaného, päť centimetrov dlhého stavca však tejto teórii odporuje. "Po tom, čo sme tento stavec preskúmali a nanovo sme stanovili areál rozšírenia spinosauridov, rozhodli sme sa pozrieť aj na iné skupiny dinosaurov. Následne sme si začali uvedomovať, že mnohé skupiny, o ktorých sme si mysleli, že sa vyskytovali buď iba na severnej alebo južnej pologuli, mali v skutočnosti oveľa kozmopolitnejšie rozšírenie," uviedol Paul Barrett z Natural History Museum, ktorý si myslí, že nepomenovaný austrálsky spinosaurid žil podobným štýlom ako Baryonyx. Ten bol jedným z mála dinosaurov, ktorého potravu tvorili predovšetkým ryby. Tomu boli prispôsobené aj jeho čeľuste, ktoré pripomínali čeľuste krokodíla. "Dôkazov je málo, ale my sme presvedčení, že tento austrálsky dinosaurus patril do čeľade Spinosauridae. A pretože všetky ostatné druhy tejto čeľade mali podobné lebky, tak sme si takmer istí, že aj tento dinosaurus žil veľmi podobným spôsobom ako Baryonyx," dodal Barrett.

Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Objavili najväčšieho

Objavili najväčšieho fosilizovaného pavúka

BRATISLAVA 20. apríla (SITA) - Americkí vedci z University of Kansas objavili v čínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko doteraz najväčšieho fosilizovaného pavúka, ktorého rozpätie končatín dosahovalo až 15 centimetrov. Pavúk, ktorý žil pred 165 miliónmi rokov, dostal vedecké pomenovanie Nephila jurassica. Vedci o svojom objave informovali prostredníctvom časopisu Biology Letters.

"Jej telo nie je najväčšie, ale ak prirátame jej dlhé nohy, tak je celkovo najväčšia," uviedol vedúci výskumu Paul Selden. Okrem veľkosti je tento objav významný aj tým, že posúva existenciu rodu Nephila až do obdobia jury. Doteraz najstarší fosilizovaný zástupca tohto rodu mal vek "iba" 35 miliónov rokov. Rod Nephila, ktorý sa vyznačuje predovšetkým tým, že jeho zástupcovia vytvárajú najväčšie pavučiny na svete, je tak v súčasnosti vôbec najdlhšie existujúcim rodom pavúkov na Zemi.

Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Objavili obrovského

Objavili obrovského príbuzného Tyrannosaura rexa

BRATISLAVA 1. apríla (SITA) - Medzinárodný vedecký tím na čele s Davidom Honeom z University College Dublin objavil v čínskej provincii Šan-tung fosílie doteraz neznámeho obrovského mäsožravého dinosaura, ktorý bol príbuzným známeho Tyrannosaura rexa. Dinosaura, ktorý žil na konci kriedy, Hone s kolegami pomenoval Zhuchengtyrannus magnus.

Zhuchengtyrannus magnus bol pravdepodobne štyri metre vysoký a jedenásť metrov dlhý s hmotnosťou približne šesť ton. Paleontológom sa však podarilo objaviť iba časti lebky a čeľuste so zubami, podľa ktorých nedokážu určiť presnú veľkosť dinosaura. Veľkosť nájdených kostí však naznačuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou šlo o dospelého jedinca. "Nie je pochýb o tom, že Zhuchengtyrannus bol veľkým zástupcom podčeľade Tyrannosaurinae. Nevieme presne určiť jeho celkovú veľkosť, ale kosti, ktoré sme našli, sú len o niekoľko centimetrov menšie než ekvivalentné kosti najväčších jedincov Tyrannosaura rexa," uviedol Hone, ktorý spolu s kolegami o náleze informoval v časopise Cretaceous Research.

Informácie zverejnila webová stránka bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
BRAZÍLIA: Objavili fosílie

BRAZÍLIA: Objavili fosílie bylinožravého šabľozubého plaza

BRATISLAVA 25. marca (SITA) - Brazílski paleontológovia vedení Juanom Carlosom Cisnerosom z Universidade Federal do Piauí objavili fosílie bylinožravého plaza, ktorý mal šabľovité zuby. Nezvyčajného tvora, ktorý žil pred približne 260 miliónmi rokov, pomenovali Tiarajudens eccentricus.

Tiarajudens eccentricus dorastal do veľkosti veľkého psa a živil sa rastlinnou potravou. Jeho veľké tesáky pravdepodobne slúžili na ochranu pred predátormi alebo na vzájomné súboje o teritórium, potravu alebo samice. Tiarajudens patril do skupiny Anomodontia, ktorá je podradom radu Therapsida. Práve z tejto skupiny plazov sa neskôr vyvinuli cicavce. "Ak by ste sa ma spýtali, ako veľmi som bol prekvapený po objave tejto fosílie, ktorá vyzerá akoby bola poskladaná z niekoľkých iných zvierat, tak by som povedal, že to bolo ako nájsť jednorožca. Tiarajudens eccentricus nám ukazuje ako veľmi je príroda kreatívna," uviedol Cisneros, ktorý o svojom objave informoval v časopise Science.

Informácie pochádzajú z agentúry AP a webstránky livescience.com.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
ARGENTÍNA: Popísali nový druh

ARGENTÍNA: Popísali nový druh dinosaura

Leonerasaurus taquetransis predstavuje chýbajúci evolučný článok medzi prosauropodmi a sauropodmi.

 

BRATISLAVA 24. marca (SITA/AFP) - Fosílie nedávno opísaného dinosaura objaveného v Argentíne, ktorý dostal vedecké pomenovanie Leonerasaurus taquetransis, predstavujú doteraz chýbajúci evolučný článok medzi prosauropodmi a sauropodmi. Tvrdí to Diego Pol z Museo Paleontológico Egidio Feruglio, ktorý spolu s Albertom Garridom a Ignaciom Cerdom Leonerasaura objavil.

Leonerasaurus taquetransis žil pred približne 199 miliónmi rokov, čo je približne o desať miliónov rokov skôr, než sa objavili prvé sauropody. "Dôležitosť tohto nálezu spočíva v tom, že ide o nový druh, ktorý nám poskytuje informácie o pôvode sauropodov," uviedol Pol, ktorý spolu Garridom a Cerdom objavil fosílie tohto dinosaura na juhu Patagónie. Všetky objavené kosti patria jednému nedospelému jedincovi, pričom sa nepodarilo nájsť niektoré časti lebky a chvost.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Popísali nový druh prehistorického delfína
Platalearostrum hoekmani žil pred dvoma až troma miliónmi rokov v Severnom mori a vyznačoval sa zaguľatenou hlavou.

BRATISLAVA 3. novembra (SITA) - Holandskí vedci Klaas Post a Erwin J.O. Kompanje z Natuurhistorisch Museum Rotterdam popísali na základe fosílií zo Severného mora nový druh prehistorického delfína, ktorý sa vyznačoval zaguľatenou hlavou. Delfína pomenovali Platalearostrum hoekmani podľa holandského rybára Alberta Hoekmana, ktorý v roku 2008 objavil časti lebky tohto druhu vo vlečnej sieti svojej lode.

Platalearostrum hoekmani žil pred dvoma až troma miliónmi rokov a vedci na základe veľkosti nájdených lebečných kostí predpokladajú, že dorastal až do dĺžky šiestich metrov. Tvar kostí zas naznačuje, že najbližšími žijúcimi príbuznými tohto druhu sú delfíny rodu Globicephala. Nájdené fosílie a model delfína sú vystavené v Natuurhistorisch Museum v Rotterdame.

Informácie pochádzajú z webovej stránky news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

ČÍNA: Objavili kompletnú kostru predchodcu sauropodov

BRATISLAVA 29. októbra (SITA/AP) - Americkí a čínski paleontológovia pod vedením Sankara Chatterjeeho z Texas Tech University objavili prvú kompletnú kostru dinosaura, ktorý je priamym predkom sauropodov, najväčších suchozemských živočíchov v histórii Zeme. Približne 200 miliónov rokov starú fosíliu našli v juhočínskej provincii Jün-nan.

Nový druh dinosaura, ktorý dostal predbežný názov Yizhousaurus sunae, meral približne deväť metrov. Pohyboval sa pravdepodobne na štyroch končatinách a mal už mierne predĺžený krk. Sauropody, medzi ktoré patrili zástupcovia známych rodov ako napríklad Brachiosaurus alebo Diplodocus, sa vyznačovali predovšetkým svojimi extrémne dlhými krkmi a malými lebkami. Na rozdiel od sauropodov mal však Yizhousaurus v porovnaní s telom väčšiu lebku, ktorá bola taktiež vyššia a širšia než u sauropodov. Tvar zubov však naznačuje, že tento dinosaurus sa živil podobne ako sauropody rastlinou potravou. Podľa Randalla Irmisa z University of Utah sa lebka tohto druhu nápadne podobá na iného predchodcu sauropodov - Jingshanosaura. Chatterjee spolu s kolegami predstavia svoj objav na stretnutí členov organizácie Geological Society of America, ktoré sa uskutoční 31. októbra v Denveri.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili fosíliu najdlhšej stehennej kosti dinosaura v Európe

BRATISLAVA 24. septembra (SITA/AFP) - Paleontológom sa v Španielsku podarilo objaviť skamenenú stehennú kosť dinosaura, ktorej dĺžka dosahuje takmer dva metre. Ide o najdlhšiu stehennú kosť, ktorá sa v Európe našla, uviedli v piatok vedci. Výskumný inštitút zameraný na dinosaury The Dinopolis Foundation uviedol, že 1,92-metra dlhú kosť objavili už začiatkom tohto roka v Riodeve neďaleko mesta Teruel vo východnom Španielsku spolu s 1,25-metra dlhou holennou kosťou a 15 stavcami. Vedci sa domnievajú, že kosť patrila veľkému dinosaurovi druhu Turiasaurus Riodevensis s dlhým krkom, ktorého hmotnosť sa pohybovala okolo 40 ton a dĺžka dosahovala 30 metrov. Tento druh dinosaura sa po prvý raz podarilo objaviť pred šiestimi rokmi na rovnakom nálezisku. Najnovšie skameneliny spolu s fosíliami z roku 2004 by mali výskumnému inštitútu umožniť skonštruovať kostru obrovského jaštera, ktorý žil pred zhruba 145 miliónmi rokov.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili fosílie pravekého tučniaka

BRATISLAVA 1. októbra (SITA) - Americkí a francúzski paleontológovia na čele s Juliou Clarke z University of Texas at Austin objavili v Peru fosílie doteraz neznámeho druhu pravekého tučniaka, ktorý žil pred 36 miliónmi rokov. Tučniak, ktorý dostal vedecký názov Inkayacu paracasensis, dorastal do výšky až 150 centimetrov. V súčasnosti je najväčším druhom tučniak obrovský (Aptenodytes forsteri), ktorý dosahuje výšku 120 centimetrov.

Takmer kompletnú kostru tučniaka objavili v Národnej rezervácii Paracas ešte v roku 2008. Súčasťou nálezu bolo aj perie, pričom ide o vôbec prvé známe fosílne pozostatky peria a krídel pravekých tučniakov. Vedcom sa analýzou melanozómov podarilo zistiť, že Inkayacu paracasensis mal na rozdiel od súčasných tučniakov perie hnedej a šedej farby. Ostatné charakteristiky peria tohto pravekého tučniaka sú však so súčasnými druhmi takmer totožné, na základe čoho vedci usudzujú, že základné telesné znaky tučniakov sa vyvinuli už v ranej fáze ich evolúcie, zatiaľ čo farba peria sa zmenila len relatívne nedávno. Od dnešných druhov sa však Inkayacu paracasensis líšil zobákom, ktorý bol v pomere k telu omnoho dlhší.

Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

V Kalifornii objavili fosílie prehistorických cicavcov

BRATISLAVA 21. septembra (SITA/AP) - Pracovníci elektrárenskej spoločnosti Southern California Edison objavili počas výkopových prác v kaňone San Timoteo vzdialenom približne 140 kilometrov juhovýchodne od Los Angeles takmer 1500 fosilizovaných kostí rôznych druhov cicavcov, ktorých vek vedci určili na približne 1,4 milióna rokov. Tento objav poskytne odborníkom informácie o ekosystéme a klíme, ktorá tam v tomto období panovala.

Nájdené fosílie patria celkovo 35 druhom cicavcov vrátane mačkovitej šelmy, ktorá bola predchodcom takzvaných šabľozubých tigrov. Okrem nej nález obsahuje pozostatky leňochov veľkosti medveďa, dvoch druhov tiav, doteraz neznámeho druhu jeleňa, koní, rôznych hlodavcov a pravdepodobne aj lamy. Na nálezisku sa taktiež našli stopy po rôznych druhoch rastlín ako sú napríklad duby, platany, brezy alebo borovice. Všetky fosílie vedci na čele s mikrobiológom Rickom Greenwoodom z náleziska premiestnili do múzea Western Science Center v meste Hemet, kde budú od budúceho roka vystavené.

Kaňon San Timoteo je v súčasnosti vyschnutou oblasťou, pred 1,4 milióna rokmi tu však pravdepodobne boli mokrade. Práve v jednej z nich podľa všetkého uviazli aj živočíchy, ktorých fosílie sa teraz našli. Odborníci predpokladajú, že zvieratá sa prišli na toto miesto napiť a uviazli tu. Niektoré z nich sa mohli následne stať korisťou predátorov, ktoré taktiež v mokradi uviazli.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

ŠPANIELSKO: Objavili fosílie dinosaura s hrebeňom na chrbte
Štvormetrový predátor Concavenator corcovatus mal navyše operené predlaktia, čo môže byť dôkazom, že dinosaury mali perie skôr, než sa predpokladalo.

BRATISLAVA 9. septembra (SITA) - Španielski paleontológovia z Universidad Autónoma de Madrid a Universidad Nacional de Educación a Distancia popísali nový druh mäsožravého dinosaura, ktorý mal zvláštny hrebeň v zadnej časti chrbta a perie na predlaktí. Tento objav by mohol predstavovať dôkaz, že perie sa u dinosaurov vyvinulo skôr, než sa doteraz predpokladalo.

José Luis Sanz, Francisco Ortega a Fernando Escaso nazvali nový druh Concavenator corcovatus, čo v preklade znamená predátor s hrebeňom z Cuency. Cuenca je mesto v rovnomennej provincii v strednom Španielsku, neďaleko ktorého fosílie tohto približne štyri metre dlhého dinosaura objavili. Concavenator corcovatus žil pred približne 130 miliónmi rokov na území, ktoré bolo v tom čase pravdepodobne subtropickou mokraďou. Jeho kostra obsahuje hneď dve zvláštnosti. Prvou z nich je výška jedenásteho a dvanásteho stavca, ktorá dosahuje dvojnásobok výšky ostatných stavcov. Nad týmito stavcami sa nachádzal neobvyklý hrebeň, ktorého úloha je zatiaľ neznáma. U iných druhov slúžili takéto štruktúry buď na termoreguláciu alebo na uskladnenie energie. U tohto druhu to však pravdepodobne tak nebolo, pretože odborníci nenašli v kostiach okolo tohto hrebeňa žiadne stopy po rozsiahlejšom krvnom zásobovaní, ktoré by si takáto štruktúra vyžadovala. U iných dinosaurov sa navyše takéto hrebene nachádzali buď v prednej alebo zadnej časti chrbta, u Concavenatora to bolo v zadnej časti na úrovni zadných končatín.

Druhou zvláštnosťou tohto druhu je päť väzivových štruktúr na predlaktí podobných tým, ktorými sa u dnešných vtákov pripájajú perá na kosť. Tieto štruktúry už predtým objavili aj u iných dinosaurov, tie však všetky patrili do skupiny Coelurosauria, do ktorej Concavenator nepatrí. Ten je zástupcom nadčeľade Allosauroidea, u ktorých sa doteraz takéto štruktúry nikdy neobjavili. Vedci na základe toho usudzujú, že perie mohli mať už spoloční predkovia oboch týchto skupín dinosaurov, ktorí žili v období pred 175 až 161 miliónmi rokov.

Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa harp
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

AUSTRÁLIA: Objavili pravdepodobne najstaršie fosílie živočíchov
Americkí vedci z Princeton University si myslia, že miniatúrne fosílie objavené v pohorí Flinders Ranges sú pozostatky hubiek staré 640 až 650 miliónov rokov.

BRATISLAVA 19. augusta (SITA) - Americkí vedci z Princeton University tvrdia, že v austrálskom pohorí Flinders Ranges objavili najstaršie fosilizované pozostatky živočíchov na svete. Skaly, v ktorých sa miniatúrne fosílie nepravidelných tvarov našli, sú 640 až 650 miliónov rokov staré. To je minimálne o 70 miliónov rokov viac, než je vek doteraz najstarších nájdených pozostatkov živočíchov. Podľa vedcov na čele s Adamom Maloofom, ktorí svoj objav publikovali v časopise Nature Geoscience, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o fosílie hubiek.

Odborníci pôvodne skaly v pohorí Flinders Ranges na juhu Austrálie skúmali, pretože si mysleli, že obsahujú údaje o životnom prostredí pred ľadovou dobou. Nepravidelné tvary v hornine najprv považovali za usadené kúsky blata. Až neskôr si uvedomili, že by mohlo ísť o fosílie živých organizmov. Fosílie však nemohli z vápenca vybrať a preto sa rozhodli ich digitálne naskenovať a následne vytvoriť ich počítačové 3D modely. Výsledkom ich práce je objekt s veľkosťou jedného centimetra, ktorý najviac pripomína hubky. Doteraz najstaršie známe fosílie týchto jednoduchých organizmov sú staré približne 520 miliónov rokov.

Tvrdenie, že ide o fosílie hubiek však spochybňuje Jim Gehling zo South Australian Museum v Adelaide, podľa ktorého môže ísť aj o mineralizované bunky baktérií alebo iných jednobunkových organizmov. "Nič z toho, čo som videl, nie je pre mňa presvedčivým dôkazom, že ide naozaj o hubky," uviedol Gehling.

Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

(SITA, sc;dm),201008190280

__________________

Pamätáme na pamiatky! // www.obnova.eu // Mikrovlná sanácia dreva a muriva www.cervotoc.sk //

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili pozostatky obrovského potkana

BRATISLAVA 27. júla (SITA/AFP) - Austrálski vedci z Commonwealth Scientific and Industrial Research Organisation (CSIRO) a Australian National University objavili v odľahlej jaskyni vo Východnom Timore fosíliu doteraz neznámeho druhu potkana, ktorý dorastal do veľkosti malého psa.

Podľa Kena Aplina z CSIRO vážil tento zatiaľ nepomenovaný druh hlodavca v dospelosti až šesť kilogramov. Tieto gigantické hlodavce sa podľa Aplina vyskytovali na ostrove Timor ešte pred 1000 až 2000 rokmi, potom však vyhynuli. Príčinou bola pravdepodobne náhla zmena v spôsobe poľnohospodárstva miestnych obyvateľov a strata pôvodného prostredia, ktoré predstavovali pralesy. "Ľudia obývajú tento ostrov už viac ako 40-tisíc rokov a tieto potkany počas tohto obdobia lovili a konzumovali, napriek tomu tento druh vyhynul až nedávno. Z toho vyplýva, že príchod ľudí na nejaký ostrov nemusí nevyhnutne znamenať vyhynutie miestnych druhov živočíchov. Tieto potkany vyhynuli až potom, čo ľudia začali vo veľkom klčovať lesy, aby ich mohli premeniť na poľnohospodársku pôdu," uviedol Aplin, ktorého tím objavil na ostrove fosílie celkovo 13 druhov hlodavcov. Z nich 11 predstavujú doteraz nepopísané druhy. Iba jeden z týchto druhov prežil na ostrove až do súčasnosti. Aplin však dúfa, že na ostrove sa môže vyskytovať ešte minimálne jeden neznámy druh potkana. "Hoci pôvodný prales pokrýva už iba menej než 15 percent rozlohy ostrova, niektoré časti sú stále husto zarastené a ťažko dostupné. Takže ťažko povedať, aké živočíchy sa tam môžu vyskytovať," dodal Aplin.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili jaskyňu plnú fosílií prehistorických vačkovcov
V jaskyni na nálezisku Riversleigh sa našli fosílie vačkovca druhu Nimbadon lavarackorum, medzi ktorými boli aj pozostatky mláďat vo vakoch svojich matiek.

BRATISLAVA 20. júla (SITA) - Austrálski paleontológovia z University of New South Wales objavili v jaskyni na nálezisku Riversleigh na severozápade štátu Queensland veľké množstvo fosílií prehistorických vačkovcov druhu Nimbadon lavarackorum, ktoré žili pred 15 miliónmi rokov. Išlo o bylinožravé živočíchy s rozmermi ovce, ktoré mali veľké pazúry tvarovo podobné ako majú koaly. Vedci si preto myslia, že tento druh vedel liezť po stromoch.

Medzi objavenými fosíliami je aj 26 lebiek a pozostatky mláďat, ktoré boli stále vo vakoch svojich matiek. Vedci vedení Karen Black zistili, že predná časť lebky sa u mláďat vyvinula veľmi skoro, z čoho vyplýva, že mláďatá dokázali sať mlieko už vo veľmi ranom veku. Vedci na základe tohto poznatku predpokladajú, že novonarodené mláďatá Nimbadona sa vyvíjali veľmi podobným spôsobom ako dnešné kengury. Tie sa rodia už po mesiaci tehotenstva, následne sa presunú do matkinho vaku, kde dokončia svoj vývin.

Ďalším spoločným znakom Nimbadonov a kengúr bol pravdepodobne skupinový spôsob života. Nasvedčuje tomu fakt, že v jednej jaskyni sa našlo také veľké množstvo fosílií jedného druhu. Ako sa však Nimbadony do jaskyne dostali, vedci zatiaľ nevedia s určitosťou povedať. Myslia si však, že skupina Nimbadonov padla do jaskyne cez otvor, ktorý zakrývala hustá vegetácia. Po páde buď zomreli priamo na následky zranení alebo zostali v jaskyni uväznení a umreli hladom.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili lebku neznámeho šabľozubého vačkovca

BRATISLAVA 8. júla (SITA/AFP) - Austrálski paleontológovia z University of New South Wales objavili na nálezisku Riversleigh na severozápade štátu Queensland lebku doteraz neznámeho mäsožravého vačkovca s veľkými šabľovitými zubmi. Tento zatiaľ vedecky nepomenovaný živočích žil pred približne 25 miliónmi rokov.

"Toto zviera malo hlavu podobného tvaru ako jazvec, ale s tesákmi veľkými takmer ako polovica lebky," uviedol vedúci expedície Henk Godthelp, ktorý dodal, že lebka neznámeho vačkovca merala približne 15 centimetrov. Vedci teraz plánujú uvoľniť skalu, o ktorej dúfajú, že sa v nej nachádza aj zvyšok kostry tohto živočícha. Počas tejto expedície sa paleontológom podarilo objaviť aj fosílie suchozemských korytnačiek, rýb a bandikutov.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili fosíliu obrovskej dravej veľryby
Veľryba druhu Leviathan melvillei merala až 17 metrov a bola príbuzná dnešným vorvaňom. Jej korisťou boli pravdepodobne aj iné druhy veľrýb.

BRATISLAVA 1. júla (SITA) - Medzinárodný tím vedcov z Holandska, Francúzska, Peru a Talianska objavil v Peru 12 miliónov rokov starú lebku obrovskej dravej veľryby, ktorú pomenovali Leviathan melvillei. Lebka meria tri metre, na základe čoho vedci odhadujú celkovú dĺžku veľryby až na 17 metrov.

Leviathan melvillei bol príbuzný vorvaňa tuponosého (Physeter macrocephalus), od ktorého sa však líšil tým, že mal zuby na oboch čeľustiach. Súčasné vorvane majú zuby len na spodnej čeľusti. Najdlhší zachovaný zub prehistorickej veľryby meria 36 centimetrov, čo naznačuje, že Leviathan melvillei bol agresívny dravec podobne ako dnešné kosatky dravé (Orcinus orca). Jeho korisťou boli delfíny, tulene a pravdepodobne aj iné druhy veľrýb. Vedci lebku tejto veľryby objavili ešte v roku 2008 a druhové meno melvillei jej dali na počesť autora svetoznámeho románu Moby Dick Hermana Melvillea. Vedci síce presne nevedia, prečo tento druh vyhynul, predpokladajú však, že v dôsledku určitej environmentálnej zmeny museli tieto veľryby prejsť na iný typ potravy, čím sa ako druh postupne pretransformovali na nový druh.

Informácie zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili takmer kompletnú kostru prehistorického plaza
Prestosuchus chiniquensis bol obrovský predátor príbuzný dnešným krokodílom, ktorý žil pred približne 238 miliónmi rokov.

BRATISLAVA 12. mája (SITA/AFP) - Brazílski paleontológovia z Universidade Luterana do Brasil objavili v obci Dona Francisca v štáte Rio Grande do Sul veľmi dobre zachovanú a takmer kompletnú fosilizovanú kostru prehistorického plaza druhu Prestosuchus chiniquensis starú približne 238 miliónov rokov. Nový objav pomôže odborníkom lepšie pochopiť anatómiu a pohyb týchto obrovských vyhynutých predátorov.

Prestosuchus chiniquensis bol štvornohý predátor príbuzný dnešným krokodílom, ktorý meral až sedem metrov a vážil približne 900 kilogramov. Jeho pozostatky našli v jazerných sedimentoch, z čoho vedci usudzujú, že svoju korisť lovil pravdepodobne v čase, keď sa prišla k jazeru napiť. Mal veľkú a mohutnú lebku, dlhý chvost a silné nohy, takže bol pravdepodobne aj dobrým bežcom. Táto fosília je zároveň prvá, ktorá obsahuje aj zadné končatiny tohto druhu. Tento nález preto poskytne odborníkom cenné informácie o spôsobe pohybu zástupcov čeľade Prestosuchidae.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili najväčšie odtlačky nôh stegosaura na svete

BRATISLAVA 3. augusta (SITA) - Skupina archeológov zo španielskej provincie Burgos objavila v nálezisku Las Ereas 3, v oblasti Quintanilla de las Viňas, dva odtlačky nôh stegosaura, ktoré sú najväčšie na svete a dosahujú dĺžku 49 a 50 centimetrov. Doteraz najväčší zdokumentovaný odtlačok sa našiel v španielskej provincii Astúria. "Zdá sa, že sa nachádzame pred najväčšími odtlačkami tohto typu dinosaura na svete," povedal vedúci vykopávok Fidel Torcida.

Stegosaurus bol bylinožravý dinosaurus, ktorý sa vyznačoval obrovskými rozmermi a platňami po celej dĺžke chrbta. Podľa odhadov výskumníkov merala noha tohto exempláru až po bedro dva a pol metra. Členovia výskumného tímu sú obzvlášť spokojní s výsledkami tejto akcie, pri ktorej preskúmali nálezisko veľké približne 650 štvorcových metrov a našli asi 400 odtlačkov nôh dinosaurov rôznych druhov. Nálezisko je typickým príkladom bahennej plochy, ktorú pošliapali dinosaury a nechali ju tak úplne zdeformovanú. Niektoré stopy presahujú hĺbku 25 centimetrov, detaily však budú zrejmé až po tom, čo archeológovia v spolupráci s miestnou univerzitou preskúmajú celý povrch.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili kostru dinosaura spred 97 miliónov rokov

BRATISLAVA 26. augusta (SITA) - Paleontológovia objavili kosti dinosaura, ktorý podľa ich výpočtov žil pred 97 miliónmi rokov na severovýchode krajiny, kde sa jeho fosílie aj našli, informovalo dnes austrálske rádio ABC. Podľa vyjadrenia paleontológa Scotta Hocknulla z queenslandského múzea musia výskumníci ešte uskutočniť podrobnú prehliadku, no pravdepodobne ide o bylinožravého sauropoda alebo titanosaura. Ďalej uviedol, že novému exempláru dali meno Zac a jeho kostra je údajne kompletnejšia než skameneliny nájdené predtým. Zaca a ostatné dinosaury jeho druhu objavili v istej oblasti štátu Queensland. "Tohtoročné objavy potvrdzujú dôležitosť tohto miesta, nielen pre Austráliu ale aj pre hlbšie vedecké pochopenie obdobia dinosaurov," dodal paleontológ.

V spomínanej oblasti našli ešte ďalšie tri nové druhy dinosaurov. Na počesť austrálskeho básnika Banja Patersona, ktorý v roku 1895 napísal baladu Waltzing Matilda, dali týmto trom exemplárom mená Banjo, Matilda a Clancy.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Las Vegas budú 3. októbra dražiť pozostatky Tyrannosaura rex
Dovedna 170 kostí tohto dravého tvora, ktorý planétu Zem obýval pred 66 miliónmi rokov, našli pred 17 rokmi v Južnej Dakote.

BRATISLAVA 5. septembra (SITA) - Na aukcii v americkom Las Vegas budú 3. októbra dražiť pozostatky jedného z najznámejších dinosaurov - Tyrannosaura rex. Dovedna 170 kostí tohto dravého tvora, ktorý planétu Zem obýval pred 66 miliónmi rokov, našli pred 17 rokmi v Južnej Dakote. Podľa odborníkov tvoria tieto kosti viac ako polovicu z kostry 12-metrov vysokého a 7,5 ton vážiaceho dinosaura. Aukčná spoločnosť Bonhams & Butterfields očakáva, že fosílie T. rexa, ktorého nazvali Samson, sa podarí v komplexe Venetian predať minimálne za 6 miliónov dolárov (približne 4,2 miliónov eur).

Podobného dinosaura vydražili v USA v roku 1997 za 8,3 milióna dolárov. T. rex zvaný Sue je od roku 2000 vystavená v chicagskom Field Museum. Podľa špecialistu na fosílie Toma Lindgrena je Samson tretím najväčším T. rexom, ktorého kedy vedci objavili. "Tento exemplár je jedným z vrcholov paleontológie," uviedol Lindgren v piatok pre The Associated Press.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili skoršiu "mini-verziu" tyranosaura

BRATISLAVA 18. septembra (SITA/AP) - Približne pred 125 miliónmi rokov behala po dnešnej severovýchodnej Číne menšia verzia dinosaura známeho ako tyranosaurus. Tento predátor, ktorého nazvali raptorex kriegsteini, vážil približne 68 kilogramov. Obrovský tyranosaurus, ktorý sa vyvinul o milióny rokov neskôr, pritom vážil asi 100-násobne viac. "Skutočne ide o kópiu neskorších dinosaurov (tyranosaurov)," uviedol paleontológ Paul Sereno. Podľa jeho tvrdenia má raptorex všetky znaky tyranosaura, vrátane veľkej hlavy, malých predných končatín, dlhých zadných končatín, no všetko zmenšené.

Veľký tyranosaurus dominoval väčšine planéty pred 90 miliónmi rokov až do vyhynutia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tieto nové pozostatky našli hľadači skamenelín v severnej Číne, prepašovali ich von z krajiny a ponúkli na predaj americkému zberateľovi Henrymu Kriegsteinovi zo štátu Massachusetts, uviedol Sereno. Kriegstein, po ktorom je zviera nazvané, daroval tento materiál vede a pozostatky sa vrátia do Číny. Skamenelina bola uzavretá v jedinom kamennom bloku, ktorý umožnil výskumníkom vystopovať jeho pôvodné umiestnenie. Spôsob akým boli kosti v skale uložené, naznačuje, že zviera zomrelo vo veku päť alebo šesť rokov, čo znamená, že išlo o takmer dospelého jedinca. Stephen Brusatte z Amerického prírodovedného múzea uviedol, že jedinec by dospel vo veku osem alebo desať rokov a dožil by sa približne 20 rokov.

Podľa Serena bol raptorex predátor. Niektorí vedci sa však domnievajú, že tyranosaurus mohol byť aj zdochlinožravec. Expert na dinosaury John R. Horner z Museum of the Rockies na Montana State University uviedol, že nevidel nič, čo by vyvrátilo ich teóriu, že raptorex bol predchodcom tyranosaura.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Našli nový druh dinosaura so "zježeným" chvostom

BRATISLAVA 17. septembra (SITA) - Nemeckí paleontológovia z nemeckého mesta Braunschweig na severe krajiny prezentovali nový druh dinosaura s ostnatým chvostom z rodiny sauropodov po tom, čo objavili skamenelinu kostry v saharskej oblasti Nigerskej republiky. Pomenovali ho "spinophosarus nigerensis." Tento druh dinosaura žil pred 170 miliónmi rokov, meral 14 metrov a mal štyri dlhé ostne na chvoste, ktoré plnili obrannú funkciu.

"Objav je obzvlášť dôležitý, pretože nový druh sa tak zaradil na začiatok genealogickej tabuľky sauropodov," vysvetľuje profesor Ulrich Joger z Natural History Museum z Braunschweigu. Vysvetlil, že ostnatý chvost je medzi sauropodmi veľmi neobvyklý a dodal, že nový dinosaurus bol vegetarián a svoj chvost používal iba ako obranu pred predátormi.
Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Tyranosaura rexa pravdepodobne zabili holubie parazity

BRATISLAVA 30. septembra (SITA) - Obrovského tyranosaura rexa pravdepodobne nezabili početné súboje, ktoré zvádzal, no zrejme mali na jeho úmrtí podiel mikroskopické parazity podobné tým, ktoré prenášajú mnohé holuby v súčasnosti, tvrdia vedci. Tento objav sa pokúša objasniť početné diery, ktoré sa nachádzajú v čeľustnej kosti "Sue", ktorá je najväčšou a najkompletnejšou fosíliou tyranosaura rexa a je vystavená vo Field Museum v Chicagu. Spočiatku sa výskumníci domnievali, že diery spôsobilo uhryznutie iným tyranosaurom rexom. No v súčasnosti väčšina paleontológov súhlasí, že diery sú príliš "dokonalé" na to, aby ich spôsobilo uhryznutie. Podľa novej štúdie sú diery v čeľusti poškodenia spôsobené vtedajšou "verziou" trichomonózy, jednobunkových parazitov, ktoré infikujú hrdlá a zobáky dnešných vtákov.

Trichomonózu prenášajú holuby bez toho, aby museli znášať akékoľvek symptómy. Tieto vtáky sú však bežnou korisťou sokolov a iných dravcov, ktorí sa nainfikujú a ochorenie sa tak môže ďalej šíriť. "Je tu istá možnosť, že spomínané ochorenie je veľmi staré," uviedol paleontológ na University of Wisconsin-Madison a zároveň autor štúdie Ewan Wolff.

Sue objavili v roku 1990 v Južnej Dakote. Hoci je pohlavie dinosaura neznáme, skamenelinu takto nazvali po lovkyni skamenelín, ktorá tieto kosti objavila. Dinosaurus s dĺžkou 12,8 metra, vážiaci približne 7 ton, žil asi pred 67 miliónmi rokov, v období kriedy. Okrem spomínaných dier, skamenelina vykazuje aj dôkazy o tom, že Sue mala aj množstvo polámaných rebier, artritídu a prežila aj drsné stretnutia s inými dinosaurami, pričom sa dožila vysokého veku - až 28 rokov. Nie je však jasné, ako tento obrovský dinosaurus zomrel. Zdá sa totiž, že aj napriek jej početným zraneniam, zviera s nimi dokázalo žiť ešte niekoľko rokov. V Sueinej sánke sa však našlo približne desať zranení a niektoré boli dokonca také veľké, že by do nich mohol dospelý človek vložiť prst. Tím sa preto domnieva, že jej ochorenie bolo v pokročilom štádiu a mohlo byť dokonca také vážne, že dinosaurus umrel na vyhladovanie. Výskumníci taktiež objavili dôkazy o možnej trichomonóznej infekcii u dvoch ďalších druhov dinosaurov - daspletosaura a albertosaura.

Zistenie poskytuje zvrat vo vývojových vzťahoch medzi dinosaurami a súčasnými vtákmi. Je to preto, že parazity sa zvyknú vyvíjať spolu so svojimi hostiteľmi, uviedol Wolff.

Informáciu zverejnil internetový portál nationalgeographic.com.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili najstaršieho opereného dinosaura
Nový druh opereného dinosaura je finálnym dôkazom, že vtáky sa vyvinuli práve z tejto skupiny plazov.

BRATISLAVA 26. septembra (SITA) - Najnovšie archeologické vykopávky zo severovýchodu Číny odhalili nový druh dinosaurov s vôbec najstarším známym operením. Oznámili to vedci z Čínskej akadémie vied v Pekingu.

Odborníci nazvali tento druh Anchiornis huxleyi a jeho fosílie majú viac ako 150 miliónov rokov. Sú tak približne o desať miliónov rokov staršie než pozostatky najstaršieho vtáka z rodu Archaeopteryx. Ide o finálny dôkaz, že vtáky sa vyvinuli práve z dinosaurov. Novoopísaný druh, ktorého skameneliny sa zachovali vo vynikajúcom stave, mal perie okrem predných končatín a na chvoste aj na zadných nohách. Práve táto "štvorkrídlová štruktúra" je podľa odborníkov veľmi dôležitým článkom v evolučnej premene dinosaurov na vtáky ako ich poznáme dnes.

Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili skamenelinu muchy s vizuálnou pomôckou

BRATISLAVA 28. októbra (SITA) - Vedcom sa v Mjanmarsku podarilo objaviť skamenelinu primitívnej muchy starú asi 100 miliónov rokov, ktorá má zvláštnu a šikovnú vizuálnu pomôcku. Okrem svojich dvoch veľkých zložených očí, ktoré sú podobné očiam súčasného hmyzu, mal tvor navyše aj predĺžený výrastok pripomínajúci "tykadlo", na ktorom sa nachádzali ďalšie tri oči. Týchto päť očí jej umožňovalo jednoducho zbadať blížiace sa dravce. Exemplár spomínanej muchy, ktorú nazvali cascoplecia insolitis, prežil do dnešných dní uväznený v jantári z konca obdobia skorej kriedy.

Objavili ju v mjanmarskom údolí Hukawng a vďaka nej majú vedci viac informácií o starých ekosystémoch a tvoroch, ktoré v nich žili. "Žiadny iný hmyz nikdy nemal výrastok podobný tomuto," ubezpečil výskumník George Poinar. Odborník, ktorý svoju štúdiu publikoval v časopise Cretaceous Research sa domnieva, že tykadlo malo udržiavať oči čo najvyššie, aby mucha videla nebezpečenstvo vo forme švábov či modliviek, ktoré žili v pralesoch starého Mjanmarska, a ktorým mohla v čase obeda prísť veľmi vhod.

Zdá sa však, že séria týchto očí slúžila muche iba v dobe, keď rastliny a kvety boli nízke. S evolúciou sa však zvyšovali a hmyz o svoju výhodu prišiel, čo mohlo mať za následok jeho vyhynutie.

Informáciu zverejnil internetový portál abc.es.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Objavili nový druh dinosaura

BRATISLAVA 11. decembra (SITA) - Americkí vedci z University of Texas popísali nový druh malého mäsožravého dinosaura, ktorého nazvali Tawa hallae. Tento objav priniesol nové informácie o začiatkoch evolúcie dinosaurov a ich rozšírení po superkontinente Pangea.

Tawa hallae bol asi dva metre dlhý dinosaurus pohybujúci sa na dvoch končatinách, ktorý žil pred približne 215 miliónmi rokov. Takmer kompletné, skamenené kostry tohto druhu našli na území štátu Nové Mexiko v USA v rokoch 2004 a 2006. Bol skorším príbuzným známeho Tyrannosaura rexa alebo Velociraptora mongoliensis. Rodový názov Tawa pochádza z jazyka indiánskeho kmeňa Hopi a znamená boh Slnka. Objav tohto druhu je dôkazom, že dinosaury sa rozdelili na tri hlavné skupiny (teropody, sauropody a takzvané vtákopanvé dinosaury) už na začiatku svojej evolúcie. Okrem toho nález Tawa hallae potvrdzuje hypotézu, že dinosaury sa pôvodne vyvinuli v oblasti dnešnej Južnej Ameriky, odkiaľ sa následne rozšírili po celom superkontinente Pangea.

Informácie priniesol spravodajský portál news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Na ostrove Flores našli fosílie obrovského bociana
Bocian druhu Leptoptilos robustus dorastal do výšky 180 centimetrov a vážil až 16 kilogramov, súčasťou jeho potravy mohli byť aj deti človeka druhu Homo floresiensis.

BRATISLAVA 7. decembra (SITA) - Na indonézskom ostrove Flores objavili fosílie doteraz neznámeho obrovského bociana, ktorý sa možno živil aj deťmi človeka druhu Homo floresiensis. Objav uskutočnili holandská paleontologička Hanneke Meijer z Národného historického múzea Naturalis v Leidene a Rokus Due z indonézskeho Národného archeologického centra v Jakarte, ktorý o ňom informovali v časopise Zoological Journal of the Linnean Society.

Nový druh, ktorý odborníci pomenovali Leptoptilos robustus, dorastal do výšky 180 centimetrov a vážil 16 kilogramov. Štyri fosilizované kosti nôh tohto bociana objavili v jaskyni Liang Bua, pričom ich vek odhadujú na 20-tisíc až 50-tisíc rokov. Vedci síce nenašli žiadne kosti z krídel, predpokladajú však, že tento obrovský bocian pre svoju hmotnosť trávil väčšinu svojho života na zemi. Potravu tohto bociana tvorili pravdepodobne rôzne druhy plazov a obojživelníkov, vedci však nevylučujú, že sa mohol živiť aj deťmi Homo floresiensis. Dôvod vyhynutia tohto druhu nie je známy, predpokladá sa však, že príčinou mohla byť vulkanická erupcia a následná zmena klímy.

Informácie zverejnil spravodajský portál news.bbc.co.uk.

Obrázok používateľa uskalienka
Offline
Re: Nové objavy v paleontologii

Vyhynutý jamajský ibis používal krídla ako kyjak
Nelietavý ibis druhu Xenicibis xympithecus mal predĺžené záprstné kosti, čo mu umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom.

BRATISLAVA 5. januára (SITA) - Americkí vedci z Yale University na čele s Nicholasom Longrichom zistili, že vyhynutý nelietavý ibis z Jamajky používal ako zbraň pri vzájomných súbojoch a proti predátorom svoje krídla, ktoré sa premenili na štruktúry podobné kyjaku. K tomuto tvrdeniu dospeli odborníci na základe objavu dvoch kostí, ktoré pravdepodobne zlomil úderom svojich krídel iný ibis.

Ibis druhu Xenicibis xympithecus, ktorého vedecky opísali v roku 1977, žil na Jamajke ešte pred 10-tisíc rokmi a dorastal do veľkosti sliepky. Jeho záprstná kosť bola predĺžená a omnoho väčšia než u ostatných príbuzných druhov, čo týmto ibisom umožňovalo používať svoje krídla ako zbraň. "Nevieme presne, ako tieto "kyjaky" používali, ale súčasné ibisy sa navzájom chytajú zobákmi a udierajú krídlami. Analyzovali sme dve kostí, ktoré sa zlomili počas súboja, vrátane ramennej kosti, ktorá sa zlomila na polovicu," uviedol Longrich, ktorý spolu s kolegami publikoval výsledky svojho výskumu v časopise Proceedings of the Royal Society B.

Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
Víkend otvorených parkov a záhrad - pridajte sa
22. marec, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota
Predstavujeme: Olejomaľba Táborenie husárov z 18. storočia
24. február, 2016, Gemersko-malohontské...
Titulny obrazok blogu uzivatela: Gemersko-malohontské múzeum Rimavská Sobota
Na gemeri moderná paleontologická espozícia
24. február, 2016, Gemersko-malohontské...