Uf, no snáď to čo bude nasledovať mi všetci odpustia, ale na obranu, už krajší v talóne nemám, takže repete nebude ... Poďme na to:

Poloha hradu na obrázku skresluje (trochu), ale i tak sa dá povedať, že Pernštejn je ukryto-utopený v kopcoch a žiadne diaľkové pohľady (z dola) naň nehrozia... Stačí trafiť do Nedvědíc a sme/ste tam. Znie to smiešne, ale netrafiť sa na Vysočine dá. Stačí zopár strhnutých mostov, utrhnutých, či odplavených ciest a mestský cudzinec začína mať pocit „boja o prežitie“:-O. K tomu navrch pekelný dážď, vietor a mierne zdochýnajúci „povoz“ a tá správna atmoška ako vyšitá ...„Cestu“ z Bouzova sem si určite budem (dlhšie) pamätať...
Svoju káru v pohode zanecháte menej než 100 m od hradnej brány za ľudový poplatok (tuším to bolo 55 Kč, lebo z tých absolvovaných parkovísk v krátkej dobe mám trochu chaos).

Na čele hradného komplexu sa (kedysi ďaleko v predpolí) vypína pôvodne solitérna pevnôstka tvorená staršou baštou (koniec 15. stor.) a mladším oválnym múrom na vrchu okružného valu. Jej interiér nie je prístupný.

Vpravo od nej je „pivovarská brána“ z 18. stor., ktorou sa z hradu chodilo k pivovaru v podhradí. Naľavo od nej je pôvodná 1. brána goticko-renesančného pôvodu (pôvodne otvorená do nádvoria), v 18. stor. upravovaná. Za ňou je prvé – najväčšie nádvorie so zázemím (strava, WC) pre turistov.

Celý komplex vnútorného (horného) hradu i druhé predhradie obtáča kontreskarpová hradba (vizuálne pôsobiaca ako parkánová, ale ním nie je), ktorá lícuje z vonkajšej strany okružnú priekopu alebo ju svojim telesom vytvára (podobne ako na Helfštejne či Bouzove). Tu vidieť spoza nej na S-strane vstupnú pernštejnskú uličku k 3. bráne a teleso barbakanu s 2. bránou. V pozadí údajne starší vstup do 1. nádvoria ...

... v renesančnom bastione so zaujímavými „nohavicovými“ strielňami.

Čelný pohľad na objekt 2. brány i bočnej vstupnej brány.

Pernštejn je pozoruhodný tým (okrem mnohého iného), že v 15. stor. za Jana I. z Pernštejna (1420 – 1475) začali monopolne pre tesanie portálov, ostení, krakorcov, atď. používať miestny mramor. Portál 2. brány (asi z roku 1480) ako prvý na toto poukazuje. Pernštejni patrili najmä v 2. pol. 15. stor a zač. 16. stor. k špičkovým staviteľom pevnostných fortifikácií. Malou ukážkou je samotné teleso barbakánu. Múr v dolnej úrovni s 3 kobkami pre „ťažšie kusy“ je hrubý (vraj) 5,5 m. Na jeho ploche je horné podlažie s pal-postami pre „ľahšie kusy“ s pár strielňami s pôvodne vyzerajúcimi prekladmi pre hlavňové háky. Pôvodne nad murovaným 1. podlažím bolo ešte podstrešné hrazdené, pre strelcov z ručníc. Zaujímavá je tiež zachovaná kladka v otvore pre reťaz/lano na manipuláciu s pôvodným padacím mostom.

V barbakáne sa návštevník stretne prvý krát s platením. Vstupenka do exteriérov a pár interiérov ďalších častí hradu á 10 Kč.

Pohľad z barbakánu na pernštejnský koridor k a 3. bránu + horný hrad.

3. brána. Pôvodne v branskej veži. Tá bola v 1645 pri výbuchu prachu (v súvislosti s dobývaním švédskym vojskom ?) zničená. Portál je mladší než 2. predhradie ukryté za ním (pravdepodobne zo zač. 16. stor). Pozoruhodná je na ostení zavesená brána s pôvodným oplechovaním a stopami po dobýjaní. Podľa sprievodného letáku ju sem v 1. polovici 19. stor. preniesli z už vtedy hradu-ruijny Zubštejna. Môže mať (vraj) vyše 500 rokov.

Na druhom predhradí je k dispozícii grátis prehliadka - expozícia histórie hradných parkov (najmä na Z-strane hradného kopca) v bývalých maštaliach, predajňa suvenírov a uzavreté kôlne pre vozy/koče.

Pár typických pohľadov na vnútorný hrad a 4. bránu. Na ostení 4. brány vľavo v strede je (údajne) po švédskej guli z kanóna odštiepená stopa ... Brána je neskoro-gotická (na mieste pôvodnej zo 14. stor.), ale horné podlažie je z roku 1828. O nej a stavbe napravo ešte bude reč ...

Pohľad do priekopy z mosta k 4. bráne. Vidno kontreskarpovú hradbu a krytú výpadnú chodbu do predpolia (na pilieroch), vedúcu z budovy „púrkrabstva“.

A pohľad z opačnej strany na samotné „púrkrabstvo“ pristavané ku gotickej hradbe vnútorného predhradia zo 14. stor. asi koncom 15. stor..

Ešte raz kontreskarpa - tentoraz a naposledy na V-strane pod vnútorným hradom.

Vizuálne vďačná veža „štyroch ročných období“ alias „hladomorna“. Jej spodnú úroveň dal postaviť Vilém I. z Pernštejna, straník „kalicha“ v husitských vojnách a záchranca rodu, ktorý zastavil jeho úpadok a naštartoval vzrast jeho bohatstva a moci, a to niekedy začiatkom 15. stor. Voľne prístupná je úroveň 1. podlažia s otvorom v podlahe do kobky v jej spodnej úrovni. Vyššie 2 podlažia s arkiermi dobudovali mladší Pernštejni. V ich interiéri je hradná zbrojnica, prístupná žiaľ zrejme len v špeciálnom prehliadkovom okruhu (o čom ešte bude reč). Posledné podlažie s terasou vzniklo až za Mitrovských z Nemyšle v 2. pol. 19. stor. Pôvodne niesla veža ešte 2 podlažia hrazdených streleckých ochodzov, spojených druhou lávkou s podstreším hradného jadra. Najväčším úspechom Švédov pri pokuse o dobytie hradu v r. 1645 bolo práve zničenie paľbou uvedených hrazdených podlaží aj s lávkou.

Návrat k 4. bráne a dlhému traktu pri Z-strane vnútorného predhradia. Ten dlhý trakt – „sýpka“- lemujúci cestu návštevníka po pravej strane až k južnému koncu, vznikol prestavbou starších prístavieb tesne po r. 1460. Práve v ňom vznikol tragický požiar pred 5 rokmi. V ten osudový piatok som len letmo zachytil túto správu v TV, pretože som bol v eufórii z príprav na premiérový koncert 50% resuscitovaných Queen v Prahe na druhý deň. Až na jednej moravskej pumpe v tom slnečnom sobotnom dopoludní 16.04.2005 som na čelných stránkach denníkov uvidel obraz reálnej skazy. Keby zhoreli len krovy z 19. stor. a trámové stropy z 15. stor. nebolelo by to tak, ako správa o zničení časti depozitáru v tej budove umiestneného, so vzácnymi ... ale škoda hovoriť . Pamätám si aj na ten popis komplikovaného hasenia so zreteľom na nedostupnosť „horiaceho areálu“ ... Dnes po 5 rokoch niet vizuálne na hrade ani stopy po tej tragédii. Akurát to foto v ponuke suvenírov na hrade to pripomína. Napadá ma, keby sa toto stalo na Trenčíne , tak ...... Česi a Moraváci sú jednoducho z iného cesta než tem môj rodný ...


Vyhoreté 1. podlažie bolo pri rekonštrukcii adaptované na nové expozičné priestory. Aktuálne v nich frčí exkluzívna výstava dobových reálií (nabytok, obrazy, osobné predmety a militárie) viažucich sa k obdobiu 30-ročnej vojny a dobývaniu hradu a Brna Švédmi. Cenná pre sústredenie množstva vecí z rôznych častí ČR. Fotiť zakázané! U 1% exponátov som sa už nezdržal... Vstup za 30 Kč (ak máte vstupenku aspoň na jeden z okruhov na hornom hrade).

Pohľad na hradný palác spod 4. brány. Na tomto mieste prekutať sa do interiéru bergfritu - hlavnej veže hradu s britom tzv. "Barborky" by znamenalo "zdolať" 15 metrov murovanej hmoty. Tomu sa povie pevnostný plášť na pernštejnský spôsob. Neboli to trochári ...

Západné priečelie horného hradu – paláca (či megalit palácov?) od S na J ...Na pravom hornom i dolnom zábere vidieť prakticky jediné úseky hradného jadra, kde zo skaly vystupuje až po úroveň 1. podlažia pôvodné murivo ranogotickej prvej fázy stavby hradu niekedy z obdobia 1270-1285. Všade inde je ukryté pod prístavbami/plášťami produkcie najmä 15. storočia.

Južný koniec uličky vnútorného predhradia s priečnym renesančným múrom. Vľavo hradná pokladňa a veľký priestor s predajňou suvenírov.

Južná - batériová veža (aspoň tak pôsobí) - "hláska" z pol. 15. stor. (okná z 19. stor.) a komora so strielňou v odskoku hradby pri JZ nároží „sýpky“, mieriaca pozdĺž do dlhej dovnútra zalomenej Z-kurtiny. "Hláska" je neprístupná (okrem prízemia vizuálne dostupného spoza mreže).

Malá odbočka ....
Hoci je stránka hradu tak trochu pre blbečkov, ...
http://www.hrad-pernstejn.cz/
... podstatná informácia o vstupnom a prehliadkových trasách tu je. Variabilita prehliadkových trás je v ČR bežná vec. To neprekvapí. Čo ale nie je tak úplne podľa môjho gusta je to, že bez ohľadu na dobu príchodu (v rámci návštevných hodín) je pre bežného smrteľníka prístupná len základná trasa. Zbytok len na objednávku. Už na diaľku som slintal aspoň po výberovke „C“. Cca týždeň pred príchodom som sa na ňu aj so sprievodom nahlásil mailom. Môj problém, že som nebol aktívnejší. Odpoveď nedorazila. Spoliehajúc sa na možnosť „pripojenia sa“ k tým šťastným ma to uchlácholilo, že šanca žije. Po príchode tesne po otváracej hodine (9.00), som bol v pokladni „navigovaný“, že ako miestny zelenáč by som mal najprv absolvovať základnú trasu a až podľa gusta skúsiť špeciálku ... Jediná možnosť pripojenia sa na „C“ bola až na 14.30 hod. (iné v ponuke na ten deň ani neboli). Podľa informácie na mieste absolvovanie „C“-čka zhltne 1,5 - až 2,5 hod. podľa okolností a zostavy ... Ako ma naviedli, tak som aj urobil - lísky na „základku“ á 90 Kč boli zakúpené ... Jo a aby som nezabudol, na všetkých trasách so sprievodcom absolutný zákaz fotografovania (no mohli to urobiť aspoň ako na Bouzove - vybraté komnaty a priestory za 100 Kč)...

5. brána (najmladšia). Vďaka už nemožnosti ďalej zahusťovať hmotu kopených palácov v hradnom jadre, v prvej pol. 16. stor. bol vybudovaný posledný východný vysunutý po hradbu vnútorného predhradia. Pre komunikačnú plynulosť tak vznikla 5. „Čierna brána“ s tunelovým priechodom. Na 1. zábere je horná južná fasáda hradného palácového jadra rozčlenená na 2 bloky. Veľké okno v ľavej časti prezrádza lokalizáciu najväčšieho sálového priestoru v hradnom palácovom komplexe – rytiersku sieň. S pohľadu súčasníka najokázalejší a najveľkolepejší hradný interiér, v ktorom sú komplet steny vrátane špaliet a záklenkov arkierov vycifrované bielou štukovou výzdobou a výmaľbou. Plus na to bohatá galéria obrazov. Táto interiérová úprava pochádza zo zač. 18. stor. za majiteľov Stockhammerov. Podobne luxusne (zámocky) sú upravené aj susedné sály vo východnom paláci na 1. poschodí (ten pravý blok). V kúte dole medzi palácovými traktami bol pôvodný vstup do hradného jadra, ktorý slúžil až do polovice 15. stor.. Vstupovalo sa doň po náročnej dlhej drevenej rampe.

Priečelia vysunutej hranolovej veže a východného paláca nad uličkou výjazdu z „Černej brány“.

Pohľad na komunikačne významné časti vnútorného hradu. Vzadu „Černá brána“. V popredí gotický most z pol. 15. stor. vybudovaný pre nový vstup do hradného jadra (6. brána). Vľavo sa napája na pôvodne odkrytú schodišťovú rampu k 6. bráne, v renesancii a neskôr zakrytú nadstavbou. Medzi spodnými piliermi bránka do hradnej priekopy. Za stromom ukrytá lávka padacieho mosta 6. brány.

Robustná hmota palácového monolitu horného hradu – od kúta pri „Hodinovej veži“ vo východnom cípe nádvoria. Vľavo schodišťová rampa k 6. bráne.

Brutálna hmota severného čela hradného jadra vybudovaná prevažne na obmurovke – plášti pôvodnej hradby vybudovanej za Jana I. z Pernštejna do r. 1475 ...

Päta severného čela hradného jadra so zbytkami videteľnej hradnej skaly, na ktorej pôvodne vysoko čneli múry a bergfrit ranogotického hradu.

Hodinová veža (s britom smerujúcim do údolia s mestečkom Nedvědice) z prvej štvrtiny 15. stor. a strecha kaplnkového traktu.

Interiér novej, pôvodne renesančnej kaplnky pod "Hodinovou věží", barokovo upravenej v 18. stor. Jediný interiér, kde fotoaparát nevyvolával zúrivý pohľad miestnych ...

6. brána so strážnicou z 2. pol. 15. stor. a zdobený erbový arkier nad ňou. Fotené z okraja nástupnej terasy pred bránou. Už aj tu boli problémy s fotením ...

(pokračovanie - možno zajtra, už len 4 fotobloky )

Možno zajtra - možno ešte dnes ...

Hehe, po prečítaní časti tejto diskusie vidím, že chybičky krásy v organizácii prevádzky hradu netrvajú pár piatkov ...
http://www.hrady.cz/index.php?OID=245&PARAM=5

Ako som uviedol, s lístkami na trasu „A“ sme o 10:30 vstúpili do jadra hradu. Pocit? Ako loziť po chodbičkách termitiska alebo ako mravec po ulitkách osieho hniezda ... Chaos v hlave ... chaos z orientácie. Chodby, kutice, kumbály, komôrky, černá kuchyňa, nová kuchyňa, šnekové schodištia, priechody s dverami vľavo – pravo, nízke portály, zmeny výškových úrovní, malé, väčšie komnaty – ba i veľkolepé (na spamätanie sa z prípadných klaustrofobických pocitov) sály ... Atmosféra = ÚŽAS. V tých priestoroch nie je zavedená elektina. Šero, pološero, tma ...len sem tam svetlo na čítanie. Pôsobivá atmosféra z priestoru, ktorý pôsobí akoby sa v ňom zastavil čas niekedy na prelome 15. a 16. stor. Nábytok tak akurát, aby to nepôsobilo prázdne. Časť repliky z 19. stor., ale i dosť kusov z počiatkov renesancie a baroka. Luxus pre panstvo začiatku 18. stor. akurát v sérii interiérov za rytierskou sálou. Záchytný bod – na prízemí = vstupný sál so sklípkovou klembou a rovnými schodišťami a jeho zväčšená replika na 1. poschodí s tromi veľkými arkiermi = prijímacia sála ... O rytierskej sále som už hovoril. Keď doma čumím na pôdorysy podlaží, len z ťažka rekapitulujem trasu trasy „A“... Na prízemí len prechod od vstupu do vstupnej sály a späť k prechodu na „Tyrolský dvorček“. To je všetko z prízemia (10% priestorov ?). Z „Tyrolského dvorčeka“ točitým schodiskom do 1. podlažia (tam tak 70% miestností) a iným do 2. podlažia (tam tak 20%) ... a naspäť dolu zase inými schodišťami a to je asi všetko. Pri výklade a v tempe za hodinu finito. Fotiť napriek zákazu? Bez blesku o ničom. S bleskom len sem-tam v strategických pozíciách na konci skupiny... Pár „ukradnutých“ záberov ...
„Tyrolský dvorček“ – zmrštený zbytok pôvodného hradného nádvoria z 13. stor. Čínska ulička na neskorogotický spôsob. Na ňom vo výklenku cisterna (pôvodne zamýšľaná studňa, ale k vode sa nedokopali...). V SZ kúte jediný odhalený kúsok telesa bergfritu „Barborky“...

2 zábery z prijímacieho sálu na 1. poschodí a 2 x pec. Jedna na 1. poschodí v severnej miestnosti - v spálni východného renesančného paláca (s tým stolíkom) a druhá neidentifikovaná ...

Spätne zmrštenie základnej trasy na ledva 1/3 plochy hradného jadra z pohľadu cirkulácie čo najväčšieho množstva návštevníkov chápem ... Kto chce viac – na objednávku a za 200 Kč.

„Moja trasa“ „C“ sa ale žiaľ nekonala ... Doprovod sa vzbúril (aj z obavy „blúdenia“ pri prípadnej nočnej ceste domov ) a o 14.50 som vyštartoval z hradu ... Na moje zdupľované sklamanie nedošlo ani k mojej vysnívanej sólo jazde po obvode hradu pozdĺž kontreskarpovej hradby. Zvolil som zlý smer a po pár stovkách metrov uviaznuc v strmom bahnitom teréne v 1,5 metrovej žihľave dosvinený - zatiahol som spiatočku ...

Ešte zopár pôdorysov "z netu". Jeden z nich publikovaný v Ilustrovanej encyklopédii moravských hradú, hrádkú a tvrzí - M. Plaček (Libri, 2001).

K ponuke zaujímavých predmetov „na pamiatku“ na hrade. Náročnejšia publikácia (ako-tak) len v angličtine. Ináč brožúr, fotografii nespočet. Toto uviazlo v mojom oku ...

Nie je to však pravidlom. Na Bouzove podobne, ale pri revíznej návšteve na Buchlove ponuka úbohá ...

Toľko pernštejnských výziev pre návrat! O rok nový pokus (?)...
Koniec.

Správna otázka na správnom mieste ... alias čoho je moc, toho je príliš = jozo s foťákom na obnova.sk-diskusia ...

Revízna návšteva po 11 mesiacoch v rámci púte Pernštejn-Kunštát-Boskovice-Telč ...

Sólo jazda po obvode hradu pozdĺž kontreskarpovej hradby bola (konečne) realizovaná. Teda takmer po obvode ... žiaľ ukončená pádom do žihľavy ... Pár slov pridám neskôr ...

ZP.jpg