Za necelé štyri roky SNG zdigitalizovala vyše 101-tisíc diel

Obrázok k článku

Umenie ukryté v depozitoch galérií je v súčasnosti doslova na dosah ruky pre každého záujemcu. Umožnil to národný projekt Digitálna galéria. Vďaka nemu sa podarilo za necelé štyri roky zdigitalizovať 101 394 zbierkových predmetov v 18 galériách na Slovensku. Výsledky projektu v utorok, 15. 12. 2015,  slávnostne predstavila spolu so spolupracujúcimi galériami a odborníkmi Slovenská národná galéria (SNG), ktorá celý projekt Digitálna galéria zastrešuje. Zdigitalizované diela si každý záujemca môže pozrieť na Webe umenia a od konca novembra aj na portáli Slovakiana. Národná galéria zároveň vďaka digitalizácii prináša milovníkom výtvarného umenia nové služby.

 

Hlavným výstupom digitalizácie, a to nielen umeleckých diel, je centrálny portál kultúrneho dedičstva http://www.slovakiana, ktorý pripravilo Národné osvetové centrum. Slovakiana sprístupňuje výstupy všetkých digitalizačných projektov v kultúre. SNG však priebežne sprístupňuje zbierkové predmety vizuálneho umenia na webstránke http://www.webumenia.sk. Je to prezentačný portál zbierkových predmetov z depozitárov SNG, ako aj ďalších galérií. Web umenia ponúka napríklad kvalitné vyhľadávanie, zväčšovanie detailov, pri autorsky voľných dielach možnosť stiahnutia a veľa ďalších zaujímavých služieb pre verejnosť, napríklad službu “vyber si reprodukciu”, vďaka ktorej môže mať kvalitnú reprodukciu známych obrazov doma každý. Podľa hlavnej manažérky projektu Digitálna galéria Márie Bohumelovej, ambíciou je pokračovať v digitalizácii. “Tým, že sme kúpili stroje z eurofondov, veľmi radi by sme vyšli v ústrety ostatným galériám a zdigitalizovali to, prirodzene, zadarmo,” dodala pre médiá Bohumelová s tým, že pokračovanie digitalizácie je rozvrhnuté na ďalších päť rokov.

 

SNG odštartovala národný projekt Digitálna galéria 24. januára 2012 a ukončila ho koncom novembra tohto roka. Rozpočet projektu sa z pôvodne zazmluvnených 15 457 026,36 eura počas realizácie znížil na konečných 13 976 008 eur. Zároveň sa podarilo naplniť všetky ciele projektu. Hlavnými cieľmi projektu boli vybudovanie špecializovaného pracoviska pre digitalizáciu výtvarného umenia vrátane unikátneho reštaurátorského ateliéru, rozšírenie informačného systému pre správu zbierok galérií a digitalizácia podstatnej časti zbierok slovenských zbierkotvorných galérií pre propagačné, vzdelávacie, výskumné, výstavné a ochranné účely, ako i vytvorenie 12 trvalo udržateľných miest. Jednou z najnáročnejších častí projektu bola preprava zbierkových predmetov. Počas dvoch rokov sa pre digitalizáciu po celom Slovensku presúvalo takmer 50-tisíc zbierkových predmetov. Najskôr sa digitalizovali zbierky spolupracujúcich galérií, až potom SNG. To, že projekt zastrešuje SNG nie je náhodné. Projekt bol prirodzeným vyústením informačného systému pre galérie – Centrálnej evidencie diel výtvarného umenia, ktorý sa naštartoval práve v SNG.

 

Podľa vedúcej oddelenia SNG pre digitalizáciu Jany Bahurinskej projektu od začiatku verila. “Nevedela som si predstaviť v akých celkových proporciách, dimenziách a kvalite sa ukončí, pretože pred desiatimi rokmi nebolo ešte ani chýru, ani slychu o nejakých európskych štrukturálnych fondoch a veľkých finančných možnostiach a nebolo ešte jasné, ako sa budú vyvíjať informačné technológie,” povedala pre médiá jedna z hlavných odborníčok na digitalizáciu v slovenských galériách. Bahurinská pripomenula, že digitalizácii predchádzala informatizácia fondu SNG a ostatných galérií a múzeí. Vznikla obrovská databáza základných údajov o zbierkach galérií a múzeí, bez ktorej by projekt Digitálna galéria nebol taký úspešný.

 

V rámci projektu Digilátna galéria vzniklo digitalizačné pracovisko Kapitánsky dom v areáli SNG na Zvolenskom zámku, ktoré je od jesene 2014 v plnej prevádzke. Umelecké diela sa v dvojpodlažnom objekte zo 16. storočia nielen digitalizujú, ale v prípade, že to je potrebné, sa pred digitalizáciou aj reštaurujú. Na prízemí objektu Kapitánsky dom sa nachádza funkčná tzv. fumigačná komora. Zariadenie na sterilizáciu plesní, ktoré sa nevyhýbajú ani zbierkovým predmetom. V objekte je tiež veľkorozmerný skener na digitalizáciu 2D zbierkových predmetov, teda malieb, kresieb, fotografií, grafík a podobne. Podľa SNG nechýba reštaurátorský ateliér, ktorý je vybavený modernou technikou – mikroskopmi, UV lampami, lisom, lupami, infra kamerou a iným. Jedným z prístrojov je aj mobilné RTG zariadenie. Je to jeden z najmodernejších prístrojov na trhu. Pomáha diagnostikovať stav diela nedeštruktívnou metódou – vytvorením kvalitného digitálneho záznamu. Jeho obsluha je podstatne bezpečnejšia, ako bola pri starom vybavení. Vybavenie dopĺňa sada kriminalistických svetiel, ktoré sa používajú na diagnostiku a analýzu zbierkových predmetov kultúrneho dedičstva bez priameho zásahu do diela.

 

Popri SNG sa do projektu Digitálna galéria zapojili: Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne; Galéria Jána Koniarka v Trnave; Galéria mesta Bratislavy; Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch; Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši; Galéria umelcov Spiša; Spišská Nová Ves; Kysucká galéria v Oščadnici; Múzeum Vojtecha Löfflera, Košice; Nitrianska galéria; Oravská galéria v Dolnom Kubíne; Považská galéria umenia, Žilina;Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica; Šarišská galéria v Prešove; Turčianska galéria v Martine; Tatranská galéria v Poprade; Východoslovenská galéria, Košice a Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici.

 

Pri príležitosti ukončenia projektu Digitálna galéria vychádza sprievodná 144-stranová publikácia Rituál múzea v digitálnom veku o súčasnej problematike digitalizácie. Za projektom Digitálna galéria dáva pomyselnú bodku výstava Uchovávanie sveta. Výstava je v bratislavskom sídle SNG prístupná od 15. decembra  do 28. februára 2016.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Tatranská galéria získala 1,2 mil. € na rekonštrukciu

Tatranská galéria v Poprade získala peniaze na dokončenie rekonštrukcie objektu bývalej parnej elektrárne, kde galéria v súčasnosti sídli. „Uspeli sme v štrukturálnych fondoch so žiadosťou, ktorej predchádzala takmer päťročná práca a príprava,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková. Zo štrukturálnych fondov Európskej únie získala galéria vyše 1,2 milióna eur. Spolufinancovanie projektu vo výške päť percent zabezpečí Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľ Tatranskej galérie.