Trenčiansky hrad sa vyvíjal sedem storočí, pracovníci Trenčianskeho múzea by chceli vytvoriť expozíciu jednotlivých etáp a premien pamiatky, ktorá vznikla v 11. storočí ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležité vážske brody a karpatské priesmyky. Premeny hradu skončili na konci 18. storočia, hrad vyhorel a pustol až do druhej polovice 20. storočia. Riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová si myslí, že vhodné priestory na zriadenie takejto výstavy by boli v hospodárskom objekte zo 16. storočia na hornom hrade. Ten je v havarijnom stave, ktorý momentálne odstraňujú. Z budovy totiž začali padať kamene.
Vlastník hradu, Trenčiansky samosprávny kraj (TNSK), na to vyčlenil takmer desať miliónov korún, práce by mali byť ukončené v januári. Ako uviedla Babičová, peniaze stačia na základné opravy, rekonštrukcia pamiatky by si vyžiadala ďalšie značné prostriedky. Samosprávny kraj na nákladné opravy nemá, snaha o granty je zatiaľ tiež neúspešná. “Projekty sa stále pripravujú, veríme, že sa nám podarí získať prostriedky aj z iných zdrojov na opravu tejto významnej pamiatky” povedala hovorkyňa TNSK Vlasta Henčelová. Samosprávny kraj by chcel však získať peniaze hlavne na rekonštrukciu unikátneho južného opevnenia, ktoré hrad chránilo od lesoparku Brezina. Doteraz nie je ani doriešená budúcnosť hradby, ktorá sa zrútila v roku 2003.

Okrem opráv sa na hospodárskom objekte vykonáva historicko-architektonický výskum. Na budove našli viaceré prvky ako zachovalé omietky alebo cimburie, čo je zubaté ozdobné zakončenie stredovekých hradieb, ktoré dokazuje, že budovu nadstavovali. Trenčiansky hrad sa opravuje už takmer 50 rokov, postup rekonštrukcie by podľa Babičovej tiež mohol byť súčasťou expozície.

Pred súčasným hradom stálo na kopci nad Trenčínom pravdepodobne hradisko. Archeológovia tam taktiež našli základy kamennej rotundy, ktorá pochádza asi z čias Veľkej Moravy. V tejto kaplnke neskôr pravdepodobne slúžievali omše pre Matúša Čáka Trenčianskeho po tom, čo bol exkomunikovaný z cirkvi.