Uplynulo 66 rokov od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim

Na snímke z januára 1945 nacistický koncentračný tábor v poľskom Osvienčime.

Svet si 27. januára 2011 pripomenul Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, v ktorom boli zavraždené aj tisíce slovenských Židov, uplynulo 66 rokov. "Počas holokaustu zomrelo šesť miliónov ľudí. Ani si nevieme predstaviť, čo tých šesť miliónov ľudí, ich deti a deti ich detí mohli urobiť – a nielen pre židovskú komunitu – ale pre celý svet.

Holokaust znamenal obrovskú stratu pre celé ľudstvo,“ vyhlásil pri tejto príležitosti izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi, ktorého časť rodiny zahynula v koncentračnom tábore. "Na holokaust nesmieme zabudnúť. Aby sa už podobná tragédia nikdy nemohla zopakovať,“ zdôrazňuje Ben-Zvi s tým, že holokaust nie je len záležitosťou Židov. "Holokaust znamenal nenávisť proti inakosti. Ak niekto dnes nenávidí jeden národ, zajtra môže nenávidieť aj druhý národ a pozajtra tretí. Len preto, že ten národ vyzerá inak, hovorí iným jazykom či vyznáva iné náboženstvo. Musíme zabrániť nenávisti,“ dodal.

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN. Dátum určilo zámerne, keďže 27. januára 1945 Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim-Brzezinka. V ňom fašistický režim poslal na smrť od roku 1940 do roku 1945 viac ako milión osôb, Židov, Rómov, homosexuálov aj sovietskych vojnových zajatcov či ľudí z protifašistického odboja. Pre Židov zo Slovenska sa holokaust začal vyhlásením prvej Slovenskej republiky, takzvaného slovenského štátu. Režim nového štátu od svojho vzniku vystupoval otvorene proti židovskej menšine. Židia nesmeli navštevovať stredné a vysoké školy, nesmeli vykonávať napríklad právnické či lekárske povolanie. Podľa ďalších nariadení museli Židia odovzdať rádioprijímače, športový výstroj, kožušiny, šperky a iné cennosti. Následne sa začala arizácia podnikov, obchodov, poľnohospodárskej pôdy. Od septembra 1941 musel každý slovenský Žid nosiť žltú hviezdu. Tragédiu slovenských Židov spečatil najmä ústavný zákon, ktorý v máji 1942 legalizoval už začaté deportácie. Vyvrcholenie holokaustu priniesol 25. marec 1942, keď odišiel prvý transport tisíc slobodných dievčat a žien z Popradu do Poľska. V súvislosti so slovenským holokaustom sa uvádzajú rôzne údaje medzi 57- a 90-tisícmi deportovaných Židov. Slovenský štát prežilo iba okolo 18-tisíc z nich, dnes žijúci svedkovia holokaustu reprezentujú len necelé jedno percento predvojnovej židovskej populácie Slovenska v jeho predvojnových hraniciach.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Osud známeho nápisu z osvienčimského tábora

Smutne známy nápis nad vstupom do bývalého nacistického koncentračného tábora v Osvienčime “Arbeit macht frei” (Práca oslobodzuje) ukradli v piatok 18. decembra 2009 neznámi páchatelia, informovala miestna polícia. “Tabuľu vzali asi o 6:00. Na pátranie po zlodejoch boli nasadené policajné psy,” uviedla hovorkyňa polície Malgorzata Jurecková pre rozhlasovú stanicu Trojka.

Začnú čítať mená zavraždených slovenských Židov

V nasledujúcich rokoch by malo na Slovensku verejne zaznieť meno každého Žida zo Slovenska, ktorého zavraždili počas holokaustu. Prvých sto mien vyslovia v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave v stredu 9. septembra 2009 od 16:30 pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Doposiaľ u nás zaznievali len časti zoznamov obetí, napríklad v Poprade či Košiciach. “Jediné, čo ešte môžeme týmto ľuďom dať, je vysloviť ich meno. Mnohí sú uchovávaní v ich rodinách, ale veľká väčšina z nich rodiny nemá,” povedal na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Podľa neho treba burcovať svedomie, ktoré veľmi rado zaspáva. Predstavitelia židovskej obce a štátu v stredu pri tejto príležitosti položia o 15:00 vence k Pamätníku holokaustu na Panskej ulici v Bratislave.