PAMÄŤ na SKLE - projekt objavu, záchrany a prezentácie

Obrázok k článku

Úspešnému tímu v projekte „Pamäť na skle“ sa podarilo nanovo objaviť, preskúmať, pre budúcnosť zachrániť a pre súčasnosť prezentovať historickú unikátnu zachovanú foto-pozostalosť farára a fotografa Bélu Petrika, objavenú na rímskokatolíckej fare v obci Rad (okres Trebišov), ktorá je známa o.i. aj minoritskými mučeníkmi z Radu (17. stor.). Fotografie sú tiež súčasťou bohatej farskej kroniky, zachytávajúc pozoruhodné obrazové i písomné informácie v širšom kontexte doby, kultúry, religiozity, pamiatok, krajiny a udalostí. Historické fotodedičstvo ale predstavuje jednu z najohrozenejších a najmenej skúmaných skupín pamiatok. Pritom žijeme v modernej dobe, v ktorej narastá význam a využívanie fotografie v nespočetných možnostiach jej komunikačných aplikácií, v bežnom používaní mladou generáciou v ére sociálnych sietí, digitálnych technológií a aplikácií. Projekt preto vytvoril podmienky, aby tento vzácny objavený dobový fotografický súbor bol i vo svojej fyzickej stránke naďalej v dobrej kondícii, nedegradoval a mohol tak po prvýkrát vôbec slúžiť ako významná pamiatka – prameň kultúrno-historickej pamäte a samotných dejín regiónu, ako i Slovenska. Rovnako slúži na podporu cestovného ruchu a propagácie regiónu a hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, kde historické fotofondy patria. Výsledná séria premiérových výstav fotografií a života autora (v kurátorskej dvojici Lena Jakubčáková – Peter Župník), ako aj pripravované vydanie katalógu zachovaného diela vďaka jeho digitalizácii je zavŕšením a sprístupnením prvotného dobrodružného objavovania fascinujúceho života farára fotografa Bélu Petrika, v rámci projektu v širokej spolupráci vlastníka (Cirkvi) s odborníkmi, inštitúciami, pamätníkmi a dobrovoľníkmi za podpory Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.


Výstavy historických fotografií budú prebiehať vo viacerých mestách.

Od 16. september (vernisáž) - október - Kráľovský Chlmec - Muzeálna expozícia J. Majlátha.

Organizátor: Kultúrna centrum Medzibodrožia a Použia, Košický samosprávny kraj.

Od 5. november (vernisáž) - 2. december - Bratislava - Kostol Františkánov - Kaplnka sv. Jána Evanjelistu.

Organizátor: Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava.

Výstava je súčasťou festivalu Mesiac fotografie 2016.

Od 12. december (vernisáž) - december - Košice - Dominikánske kultúrne centrum Veritas.

Organizátor: Krajský pamiatkový úrad Košice a partneri.

Od 7. a 8. októbra (vernisáž) - október - Brehov - Rad - Kultúrny dom obce Brehov a obce Rad.

Partnerská výstava projektu "Archeológia času Brehov / Rad" (doc. J. Sedlák a partneri).

Kurátori: Petra Cepková, Jozef Sedlák - s podporou Fondu pre umenie MK SR pre rok 2016.

 

Fotograf Béla Petrik rozmýšľal ako maliar a zároveň ako dokumentarista. Zachytával netradičné, niekedy až maliarske pohľady na krajinu s dômyselne komponovanými postavami ľudí, ako aj zaujímavé autoportréty či citlivé portréty so sociálnym podtextom. V jeho obrazovej pozostalosti na vyše 400 sklenených negatívoch vynikajú najmä menej inscenované vidiecke scény, obrazy chudoby a drsných životných podmienok, ale aj istej melanchólie života, spájajúcej sa najmä s motívom rieky. Dielo Bélu Petrika je hodnotné aj napriek tomu, že neohuruje veľkosťou nálezu či vycibrenejším autorským rukopisom ako známi súdobí slovenskí fotografi. Historické dedičstvo fotokronikára svojej doby v relatívne skromnom území a rozsahu totiž poskytuje bohaté svedectvo o časopriestore v oblasti Medzibodrožia, ktorý dosiaľ nebol fotograficky objavený. Navyše, petrikovský fenomén (fotografi Albert Petrik, Béla Petrik, Aranka Petriková) by si zaslúžil osobitnú kapitolu v dejinách fotografie na Slovensku. Fragmenty z nájdenej a zachránenej fotopozostalosti tvoria v hutnej skratke v individuálnom kurátorskom výbere aj jeho vôbec prvú výstavu a prvotný úvod ďalšieho bádania. Znovuobjavené fotodedičstvo farára – fotografa Bélu Petrika sa stáva jedným z najvýznamnejších a najpôsobivejších dobových obrazových a historických dokumentov nielen pre región Medzibodrožia, ale aj v  širšom stredoeurópskom kontexte. V roku 2016 sa vďaka úspešnému projektu „Pamäť na skle“ podporenému Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis v širokej spolupráci rímskokatolíckej farnosti Rad s odbornými inštitúciami (Krajský pamiatkový úrad Košice, Fakulta umení Technickej univerzity Košice, Slovenský národný archív Bratislava a.i.), s odborníkmi i dobrovoľníkmi podarilo po prvýkrat odborne preskúmať, zdokumentovať, dlhodobo zachrániť i archivovať, a zároveň širokej verejnosti prezentovať tento unikátny, aj keď krehký obrazový prameň kultúrno-historickej pamäte nás všetkých. 

Autori textu: Juraj Gembický, Martin Pristáš, Lena Jakubčáková, Peter Župník

 

 Obrázok k článku   Obrázok k článku


Výskum a záchrana zbierky historických sklenených negatívov Bélu Petrika


Zachovaná známa časť fotopozostalosti Bélu Petrika z rímskokatolíckej fary v obci Rad obsahuje 406 ks želatínových negatívov na skle (9x12cm) pochádzajúcich z obdobia medzi začiatkom 20. storočia a 30./40-imi rokmi 20. storočia (podľa datovaných exemplárov cca 1906 – 1938). Minimálna časť t. j. niektoré najstaršie zábery mohli byť nasnímané aj Bélovým strýkom – fotografom Albertom Petrikom (19./20. stor. - do roku 1916). Fotografie v papierovej forme vyvolané z negatívov (cca 30 ks) sú použité (niekde aj kolorované) tiež v autorom koncipovanej kronike farnosti, kde nájdeme aj iné jeho zábery (cca 10), ku ktorým sa negatív nezachoval. V rámci tematickej náplne fotografií možno rozlíšiť asi 30 rôznych motívov (tri hlavné okruhy: portréty – krajina – architektúra). Systém autorovho pôvodného usporiadania, evidencie, identifikácie a datovania samotných snímkov sa nám, žiaľ, zachoval v úplne minimálnom rozsahu (s náznakmi lokalitného a tematického radenia). Časť prevažne „zimných motívov“ nesie dodatočné autorove poznámky k technickým parametrom fotografovania. Jednotlivé sklenené dosky pochádzajú od rôznych, najčastejšie nemeckých výrobcov (napr. AGFA, Verax, Adria, Konsum, Hauff), niekde s identifikáciou zdroja nadobudnutia (fotoobchod Wanaus Jozsef, Budapešť; firma Schulmann, Košice). Vo všetkých prípadoch ide o sklenené dosky so želatínovou emulziou. Pri niektorých sa stretávame s nerovnými hranami skla, čo napovedá že negatív bol pôvodne nafotený na dosku väčšieho formátu, ktorá sa následne rozrezala na jednotlivé zábery. Na začiatku výskumu a spracovania (apríl 2016) negatívy preukazovali rôzne typické poškodenia, ako napr. strieborné zrkadlo, poškrabanú alebo inak poškodenú svetlocitlivú vrstvu, či znečistenia vo forme prachu, odtlačkov prstov alebo iných depozitov.

V niektorých prípadoch bola prasknutá alebo rozbitá podložka, alebo boli viditeľné farebné zmeny na celom negatíve, prítomnosť škvŕn rôznej farby a pôvodu, v istom počte prípadov pravdepodobne aj plesne.  Sklenené negatívy sa nachádzali v 22-och pôvodných škatuľkách a v 8-ich obálkach (pracovne označené písmenami od A – Z.(1-7), v rámci nich značené jednotlivé negatívy), vyrobených z kyslých kartónov, ktoré urýchľujú degradáciu fotografických materiálov. Negatívy boli na sebe položené vo veľkom počte 10 - 21 kusov, čo obvyklo vedie k praskaniu podložky spodných negatívov. Niektoré negatívy v zbierke boli retušované ceruzkou alebo kolorantmi rôznej farby (modrý, čierny), výnimočne bolo identifikované aj matnenie, či náznaky lakovania. Na vybraných exemplároch môžno nájsť po hranách prilepený čierny papier slúžiaci ako krycia maska (pasparta). Najčastejším však bolo bežné poškodenie emulznej vrstvy, striebrenie a prítomnosť rôzneho depozitu.


Projekt „Pamäť na skle“ umožnil základný výskum a vyčistenie zbierky podľa zvoleného odborného postupu, s prípravou a následnou realizáciou vďaka školeniu na workshope pod vedením odbornej garantky. Spolu s vyčistením prebehla zároveň dôležitá výmena obalov za nové, ktoré vyhovujú aktuálnym archivačným normám. V súčinnosti s projektom prebieha aj odporúčané zabezpečenie sterilizácie alebo dezinfekcie (fumigácie) potrebnej časti zbierky, ako aj fixovanie rozbitých sklenených negatívov. Zbierka má byť v závere spätne uložená vo vhodných podmienkach (18 – 21˚C, a relatívna vlhkosť 40 – 50 %, bez prítomnosti priameho svetla). Historické sklenené negatívy sú významnou súčasťou nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva a zaslužia si ochranu.

Ing. Božena Habalová, PhD., SNA Bratislava

 

Bližšie informácie o projekte a výstavách na https://www.facebook.com/PetrikBela.

 

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako