Najmenším predmetom Podtatranského múzea je kocka, nemá ani centimeter

Obrázok k článku

Viac ako 52-tisíc kusov zbierkových predmetov eviduje Podtatranské múzeum v Poprade vo svojom zbierkovom fonde. „Najstaršie sú pracovné nástroje od neandertálca, ktoré sú datované do obdobia poslednej doby medziľadovej, teda majú 60-tisíc až 100-tisíc rokov, sú to úštepy z kremeňa zaliate v pevnom travertíne, ktoré pochádzajú z Gánoviec,“ povedal pre agentúru SITA kurátor múzea Matúš Hudák. Ide o dvanásť kusov, ktoré pochádzajú zo zbierok lekára Michala Greisigera (1851-1912) zo Spišskej Belej. Predmety, ktoré neboli vystavované, si záujemcovia mohli počas roka pozrieť v rámci Letnej čitárne 2016, ktorú organizovalo popradské Podtatranské múzeum.

Zbierkový fond archeológie Podtatranského múzea možno podľa Hudáka rozdeliť na depoty, teda hromadné nálezy, náhodné nálezy, dary a zbierky z archeologickej činnosti. „Najväčšie nálezy, ktoré máme v tomto zbierkovom fonde archeológie, sú drevené výdrevy, teda brvná, ktoré sa našli v kultovej studni z Gánoviec. Sú 3 500 rokov staré, dosahujú dĺžku 210 až 220 centimetrov a priemer mali 15 až 20 centimetrov,“ opísal nálezy kurátor múzea. Naopak, najmenším zbierkovým predmetom je kostená hracia kocka zo stredoveku, ktorá pochádza zo zaniknutej dediny Šoldov neďaleko obce Štrba, nedosahuje rozmery ani jedného centimetra. Objavil ju architekt Alfréd Piffl (1907-1972). Zaujímavým nálezom je podľa Hudáka aj keltská prilba mannheimského typu. „Ide o najvýchodnejší nález keltskej prilby tohto typu v Európe, najbližšie bol takýto typ objavený v Rakúsku. Naša prilba bola nájdená v 19. storočí, a však bez nálezových okolností, čo však vieme, je, že bola zo Spiša,“ doplnil.

Zaujímavý príbeh sa spája aj s pokladom z dnešnej popradskej mestskej časti Veľká, ktorý v roku 1883 objavil lekárnik, botanik i riaditeľ Tatranského múzea Aurel Scherfel (1835-1895). „V októbri 1883 sa náhodne našiel meč, ešte v ten istý deň Scherfel začal výskum, no okrem keramiky nenašiel nič. Až v nasledujúci deň, približne v hĺbke 25 centimetrov a približne šesť metrov od prvého nálezu, našiel sedem mečov, ktoré ležali na drevenej podložke. Správu o tom máme z dobovej tlače, vieme, akým spôsobom boli meče objavené, nevieme však určiť lokalitu,“ povedal Hudák. Meče boli datované do 11. storočia pred Kristom a patria do doby bronzovej.

Prvé známe archeologické nálezy zo Spiša pochádzajú podľa Hudáka zo 17. storočia. Spájajú sa s menom Kežmarčana Dávida Frölicha (1595-1648), ktorý spomína, že miestni roľníci nachádzali v zemi pri orbe rôzne predmety, či už ozdoby alebo črepy. „V 18. storočí spomína Juraj Bohuš hrad, ktorý stál v období praveku na Jeruzalemskom vrchu nad Kežmarkom. Z tohto obdobia pochádzajú správy o nálezoch zlatého drôtu, ktorý sa mal nájsť v roku 1772 v Teplici a v roku 1774 v Poprade, v lokalite Zámčisko. Tento nález podrobne popisuje Samuel Augustíni ab Hortis, hovorí o hrude zlatého drôtu s váhou 14 lothov, čo je 224 gramov,“ pripomenul históriu Hudák. Informácie o nich a ďalších pravekých nálezoch z Popradu sú podľa jeho slov uvedené aj v sprievodcovi rôznymi starožitnosťami, ktoré v 19. storočí vydala maďarská akadémia vied. Práve vďaka prvým takýmto nálezom sa podľa Hudáka začali tvoriť aj prvé súkromné zbierky na Spiši a vyvrcholením muzeálnych činností bolo založenie múzeí v Poprade, Veľkej a v Levoči.

 


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako