Magdaléna Robinsonová

Obnova.sk Fotografia

Magdaléna Robinsonová (1924) je jednou zo zakladateľských postáv slovenskej fotografie po druhej svetovej vojne, kedy sa z individuálnej záľuby o fotografiu vytvárala významná výtvarná oblasť, rovnocenná iným druhom výtvarného umenia. Jej tvorba v sebe spája sústredenú umeleckú prácu a kritické zvažovanie javov života.Ľudské osudy Magdalény Robinsonovej vtlačili jej práci nezmazateľnú pečať. Narodila sa 17. mája 1924 v Žiline, jej mladosť poznačila druhá svetová vojna. Bojovala ako partizánka v Slovenskom národnom povstaní, ako dvadsaťročná prešla viacerými koncentračnými tábormi. Po oslobodení odchádza zo do Prahy, kde začína študovať fotografiu na Štátnej grafickej škole. Vývoj modernej fotografie tej doby odrážal doznievanie tendencií piktorializmu, odkaz „novej vecnosti“, ale najmä časovo bližšieho surrealizmu. Magdaléna Robinsonová do fotografovanej skutočnosti vkladala ďalší rozmer – svoj citový vzťah, dovoľujúci dávať veciam a ich spojeniam nové významy, tlmočiace jej výpoveď o realite. V tomto tajomstve tvorby objavila pre seba ozdravujúce účinky umenia. Jej vrodené výtvarné a poetické danosti sa kultivovali a nadobudli vlastný záväzný tvar.
Príchodom do Bratislavy v roku 1950 sa začína nová etapa života a práce Magdalény Robinsonovej. Stala sa zakladateľkou fotografickej sekcie Zväzu slovenských výtvarných umelcov a prvou externou fotografkou novozaloženej Slovenskej národnej galérie. Svojou prácou udala smer viacerým odvetviam voľnej aj úžitkovej fotografickej tvorby. Jej zbližovanie so slovenským výtvarným umením podporilo rozvoj jej tvorivého úsilia. Fotografickým jazykom vyjadrila monumentalitu slovenskej krajiny, umocňujúc jej svetelno-plastický výraz emocionálnou vrúcnosťou. Cyklus Taliansky zápisník predstavuje výtvarnú fotoreportáž o krajine, poznamenaný meditatívnym spôsobom odkrývania reality všedného ľudského života uprostred historických kulís. Povzbudená tvorivým úspechom z cesty sa odhodlala na zúčtovanie s minulosťou. V roku 1962 navštívila koncentračný tábor Osvienčim. Cyklus In memoriam Osvienčim je viac imaginatívnou ako skutočnou reportážou, vyznieva ako varovné „memento“ súčasníkom. Posledné dva cykly boli ťažiskom prvej samostatnej výstavy autorky, v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave roku 1962. Výstava predstavovala jeden z prvých úspechov slovenskej fotografie, znamenala medzník vo vývoji Magdalény Robinsonovej a definitívne vyhranila jej umelecký charakter a prínos do slovenskej fotografie. V ďalšom období sa tvorivé záujmy Magdalény Robinsonovej dostali do polohy osamelého bežca, pozornosť obrátila na realisticky pochopený portrét, (ktorému sa venovala od začiatku svojej tvorby), cieľavedome sa zameriavajúc na osobnosti zo sveta výtvarného umenia. V cykle Izrael /Zamurovaná kniha/ zachytáva izraelské ulice na prelome rokov 1967/68. Pri fotografovaní slovenskej krajiny vzniká cyklus Strašiaci /Strážcovia úrody, 1970-1986/. Imaginatívne pôsobenie periférnej reality v ňom viedlo autorku k využitiu farby. Robinsonová, ktorá vždy uprednostňovala čiernobielu fotografiu, siahla po farbe ako prostriedku vystupňovania emocionálneho účinku diela. Tento cyklus nesporne patrí k vrcholom jej tvorby, zahŕňa všetky prvky a črty je umeleckého naturelu. Je v ňom nevtieravá každodenná poézia, prostota a skromnosť tlmočenej reality, vysoký stupeň originálnej imaginácie, ktorá dokáže z videnej banality vytvoriť očarujúci básnický obraz.
V nesmierne bohatej tvorbe Magdalény Robinsonovej možno hovoriť o hlbokom, zažitom realistickom cítení, determinovanom životnými skúsenosťami a zápasmi, no zároveň o schopnosti poetického videnia skutočnosti, výnimočne presahujúceho i do polohy fantazijnosti. Autorkina doteraz posledná veľká výstava sa konala v roku 1987 Mirbachovom paláci Galérie mesta Bratislavy, kde dnes máme po sedemnástich rokoch príležitosť vidieť retrospektívu diela tejto výnimočnej osobnosti slovenskej fotografie.

Mirbachov palác Galérie mesta Bratislavy, Františkánske nám. 11
Kurátorka: PhDr. Ľudmila Peterajová
Vernisáž: piatok, 14.5.2004 o 17h
Výstava potrvá do 20.6.2004
Otvorené denne okrem pondelka: 11-18h

Obnova.sk Fotografia
In memoriam Osvienčim,Nikdy viac

Obnova.sk Fotografia

Z cyklu Strašiaky,1970-86

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Jarmila Čihánková – Výber z tvorby

V priebehu takmer polstoročia činnosti sa Jarmila Čihánková (nar. 1925) zapísala do povedomia slovenskej verejnosti ako maliarka, kresliarka, grafička, autorka priestorových objektov a od polovice 60. rokov minulého storočia zasiahla významným spôsobom aj do textilnej tvorby: netkanej tapisérie (art protis a jej technologických odvodenín) a klasicky tkanej tapisérie. Do jej tvorivého profilu treba zahrnúť aj pedagogickú činnosť na ŠUP v Bratislave a Katedre scénografie VŠMU v Bratislave.

Milota Havránková – Zelený dom

Milota Havránková patrí k významným predstaviteľkám súčasnej slovenskej fotografie a na umeleckej scéne sa pohybuje od polovice 60. rokov. Autorská výstava „Zelený dom“ retrospektívne mapuje 40 rokov jej tvorivého úsilia a je realizovaná pri príležitosti životného jubilea autorky.

Rudolf Fila – maliar

Rudolf Fila sa narodil 19. júla 1932 v Příbrami na Morave. Absolvoval Školu umeleckého priemyslu v Brne (1950–1952) a Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (1952–1958). V roku 1959 bol zamestnaný v Ústredí umeleckých remesiel v Bratislave, v rokoch 1960–1990 učil na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, v rokoch 1990–1992 viedol ateliér voľnej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Igor Kalný – Vstup do ticha

Výstava tvorby Igora Kalného (1957-1987), jednej z najosobitejších postáv neoficiálnej výtvarnej scény 80. rokov 20. storočia na Slovensku, je súčasťou výstavnej koncepcie Galérie mesta Bratislavy, ktorá sa programovo zameriava na prezentáciu jej ťažiskových predstaviteľov. Kalného tvorba, predčasne ukončená smrťou v roku 1987, sa pohybuje medzi hudbou, poéziou, privátnymi akciami, happeningami, maľbou a kresbou, ktorá sa stala jeho špecifickou rečou a tvorí dominantu výstavy.